Čaplovič chce bojovať proti detašovaným pracoviskám vysokých škôl

Bratislava 15. septembra (TASR/HSP/Foto:TASR)

Nová akreditácia bude mať vážne slovo v neúmernom množstve detašovaných pracovísk

Komplexná akreditácia, ktorá na verejných vysokých školách štartuje v apríli 2014, má “zoškrtať” detašované pracoviská vysokých škôl. V rozhovore pre TASR to vyhlásil minister školstva Dušan Čaplovič (Smer-SD). Podľa údajov Ústavu informácií a prognóz školstva majú univerzity asi 60 týchto pracovísk. Školy ich prevádzkujú aj v mestách ako Trstená, Žarnovica, Michalovce, Modra, Lučenec či Kráľovský Chlmec.

“Po akreditácii dôjde k vážnym zmenám. Očakávam, že nebude formálna, ako bola v roku 2009. Ale že to bude akreditácia, ktorá povie vážne slovo k neúmernému množstvu detašovaných pracovísk. Musíme, okrem iného, výrazne znížiť ich počet,” povedal šéf rezortu. Za nekvalitné a formálne pracujúce detašované pracoviská musí podľa Čaploviča niesť zodpovednosť fakulta. “A o to bude mať nižší rating pri akreditácii,” dodal. Na tento problém upozornil podľa vlastných slov aj členov Akreditačnej komisie.

Prezident Slovenskej rektorskej konferencie Libor Vozár dal ministrovi za pravdu. “Osobne si myslím, že je na prospech vysokoškolského vzdelávania, keď sa uskutočňuje v sídle univerzity a keď je tlak na to, aby sa znižoval počet detašovaných pracovísk. V tomto ohľade si myslím, že tlak, ktorý vyvíja minister, je tlak správnym smerom,” povedal pre TASR.

Podľa predsedu Rady vysokých škôl SR Viktora Smieška sú detašované pracoviská problémom

Podľa predsedu Rady vysokých škôl SR Viktora Smieška sú detašované pracoviská problémom, no domnieva sa, že najväčšie problémy slovenského vysokého školstva spočívajú inde. Za jeden z kľúčových považuje financovanie výskumu. “Ďalší problém je, že štát deklaruje, že potrebuje podporovať financovanie prírodovedných a technických odborov, no nič sa nedeje. Hrozí obrovské riziko, že budeme mať o chvíľu len humanitne orientovaných študentov,” podčiarkol Smieško. Podľa Výročnej správy o stave vysokého školstva za rok 2012 viac ako polovica študentov na verejných vysokých školách (52,24 percenta) študovala spoločenské vedy, náuky a služby.

Čaplovič od svojho nástupu do kresla ministra hovorí, že najlepšie fungujúce programy na vysokých školách by mali dostať viac prostriedkov. “Treba motivovať a odmeňovať najmä tých najlepších. Tento princíp považujem za dôležitejší, ako ten, ktorý je tu doteraz, že každý dostal približne rovnako. Bude to motivovať aj tých priemerných alebo tých slabších, aby sa dotiahli na tých najlepších,” potvrdil aj nedávno v rozhovore pre TASR. Vybojovať viac peňazí pre takéto programy označil za jednu zo svojich priorít v rokovaniach o budúcoročnom rozpočte.

Na najlepšie programy by podľa neho mala poukázať komplexná akreditácia, ktorá na vysokých školách štartuje v apríli 2014. “Na základe hodnotení už dnes vieme o najlepších programoch. Ide o projekty a programy, ktoré sú dobre zapojené do medzinárodných projektov, ktoré sú navštevované aj zahraničnými študentmi. Máme programy, ktoré sa vyučujú v angličtine, aj také, kde je výrazné prepojenie na podnikateľskú a zamestnaneckú sféru,” hovorí minister.

Peniaze, ktoré dostanú najlepšie fungujúce programy, musia byť podľa ministra jasne účelovo zadefinované. Školy by tieto prostriedky nepocítili len v lepších mzdách zamestnancov, ale aj vo vybavení laboratórií či prostredia.

mž