Môj profil 
Predplatné
„Ekvilibristi“ z Pussy Riot vystúpili na festivale „Mirëdita, dobar dan!” (“Mirdita, dobar dan!“).Je zaujímavé, že vystúpenie tejto „umeleckej“ skupiny sa nikde neavizovalo a stalo sa ozajstným prekvapením pre divákov. Okrem tejto skupiny na festivale vystúpili hudobníci z Belehradu a Prištiny. Takže Pussy Riot sa tak dostali už aj do Srbska, čo v rámci istých politických zmien v Srbsku už nie je takým veľkým prekvapením…
Tieto „odvážne bojovníčky proti režimu Kremľa“ majú radi politici a slniečkarské médiá na celom svete. Vypichujú ich vytrvalosť a odvahu v „boji proti Putinovi“. Prirodzene aj slovenské média pomerne často informujú o etapách „slávnej cesty politických bojovníkov“. Aj pred takmer mesiacom isté slovenské médium zverejnilo veľký článok o Pussy Riot prevzatý z The Washington Post.
Politici a médiá zúfalo tlačia do popredia „politickosť a opozičnosť“ Pussy Riot, absolútne ignorujúc (fakticky utajujúc) ich „umeleckú“ stránku. O ich profesionálnych kvalitách, hudbe a pesničkách by sa, samozrejme, dalo polemizovať, aj keď, podľa názoru väčšiny odborníkov, tvorba Pussy Riot sa nachádza na úrovni amatérskej dedinskej kapely. Nuž, ako sa hovorí, proti gustu žiaden dišputát, ale predsa… Takpovediac, umelecká forma protestov Pussy Riot vyvoláva, ako hovorieval český prezident, „hlboké nedorozumenie“… Mnohí diváci sa z toho určite aj povracali…
Spomenieme iba zopár najslávnejších epizód z hrdinskej umelecko-politickej, protestno-opozičnej cesty Pussy Riot. Samozrejme, každý aktivista si zvolí tú formu protestu, ktorá mu vyhovuje. Pussy Riot si vždy zvolili, povedzme, veľmi originálne formy. Najjagavejšie sa po prvý raz členovia „opozície“ (vtedy sa Pussy Riot ešte volali skupina Vojna) do „politiky“ zapísali protestnou akciou „Súložme za dediča medvedíka“ – bol to svojrázny protest proti vtedajšiemu ruskému prezidentovi Dmitrijovi Medvedevovi.
Protest spočíval v kolektívnej súloži členov skupiny v moskovskom Štátnom biologickom múzeu Timirjazeva v r 2008. Šesť „aktivistov“, medzi ktorými bola aj tehotná „šéfka“ hnutia Nadežda Tolokonnikovová a jej vtedajší manžel Petr Verzilov, za prítomnosti novinárov, fotografov a televíznych kamier sa vyzlieklo a usporiadalo „protestnú“ sexuálnu orgiu. Nuž, asi proti vedeniu krajiny sa, podľa členov skupiny, nedalo protestovať inak, ako súložiť v múzeu a „ako svedkov“ privolať média…
Medzi ďalšie „protestné akcie“ patrila v roku 2010 aj celkom poeticky znejúca kreácia s názvom „Ako stopiť kurča“, kedy si Riotky snažili v supermarkete do pošvy napchať chladené kurča a vyniesť ho tak z predajne bez povšimnutia predavačiek. Polícia túto protestnú akciu mohla pokojne kvalifikovať ako krádež… Neviem, či by sa veľa političiek vo svete a konkrétne u nás, na Slovensku, podobným spôsobom odhodlalo protestovať proti hnusnej politike vlády… Žeby neexistovali aj iné formy protestu?
O dva roky neskôr, v roku 2012, Pussy Riot poskakovali v chráme Krista Spasiteľa v Moskve a zaspievali takzvanú punkovú bohoslužbu. Následne boli Nadežda Tolokonnikovová, Marija Aľochinová a Jekaterina Samucevičová obvinené z výtržníctva a odsúdené na dva roky. V súčasnosti Pussy Riot pokračujú vo svojej „politicko-umeleckej“ kariére.
„Konceptuálna umelkyňa“ a členka Pussy Riot Nadežda Tolokonnikovová vlani, 10. októbra, poskytla rozhovor ruskému blogerovi Jurijovi Duďovi, v ktorom si zaspomínala na akcie Pussy Riot a skupiny Vojna. Priznala sa, že občas máva intímne vzťahy aj so ženami. Odmietla sa však označiť za bisexuálku: „Nepovažujem seba za úplnú ženu. Mám veľa mužských vlastností. V mojich vzťahoch s mužmi niektorým vadí, že sa chovám ako štandardný muž,“ priznala v rozhovore, zverejnenom na YouTube kanáli „вДудь“.
Všetci politici, protestujúci, opozičníci si volia odlišné formy protestu, ktoré uznajú za vhodné a užitočné. Pussy Riot si volia skutočne originálne formy protestu. Chvalabohu, že naši „slušní“, „progresívni“, „obyčajní“ a iní „liberálni“ asi príliš často nenavštevujú koncerty Pussy Riot. Inak, keby sa dostali do vplyvu… to si neodvážim ani predstaviť…
Eugen Rusnák
