Skalica 23. januára (TASR) – Vytvoriť kultúrno-turistickú cestu za stavbami významného architekta Dušana Jurkoviča na Slovensku i v Česku a ďalej zviditeľňovať jeho dielo sa podujal cezhraničný projekt Architektúra nás spája. S mestom Skalica v ňom participujú moravské Luhačovice ako miesta, kde slovenský staviteľ zanechal viditeľnú pečať tvorby. V rámci projektu sa dnes v Skalici konala medzinárodná konferencia zameraná na prezentáciu diela Dušana Samuela Jurkoviča.
Príspevky na konferencii mapovali jednotlivé etapy a najvýznamnejšie miesta Jurkovičovej tvorby. Aj samotné podujatie organizátori umiestnili do Domu kultúry, ktorý sa vyznačuje Jurkovičovou typickou kombináciou dreva a pevného muriva a ktorý pre Skalicu architekt vytvoril začiatkom 20. storočia. Život a dielo Jurkoviča zhodnotila Dana Bořutová z Ústavu dejín umenia SAV, o Jurkovičových Luhačoviciach ako realizovanej vízii hovorila Ladislava Horňáková, kurátorka zbierky architektúry z Krajskej galérie výtvarného umenia v Zlíne. Naopak, na nesplnené sny architekta poukázala Blanka Petráková, kurátorka zbierky kúpeľníctva a Centra pre spracovanie odkazu Dušana Jurkoviča v Luhačoviciach.
Známe sú Jurkovičove stavby na Pustevnách, o nich informoval Milan Gesierich z Valašského múzea v prírode v Rožnove pod Radhoštěm, zaradené boli aj vystúpenia o Jurkovičovi ako pamiatkarovi, o jeho spojitosti s vojenskými cintorínmi a ďalšie. O vzťahu k mestu Brezová pod Bradlom, nad ktorým stojí jeho Štefánikova mohyla, hovoril Matúš Valihora. Projekt počíta aj s vydaním tlačených propagačných materiálov a ucelenými informáciami na internete. Konštatoval to Martin Vičan z oddelenia strategického rozvoja a marketingu skalickej radnice.
Jurkovič je jedným z najvýznamnejších slovenských architektov, na jeho počesť udeľuje Spolok architektov Slovenska od roku 1964 Cenu Dušana Jurkoviča za dielo prispievajúce k zvýšeniu úrovne a prestíže architektonickej alebo urbanistickej tvorby na Slovensku. Jurkovič pôsobil v Česku i na Slovensku, jeho prvé diela sú typické príklonom k ľudovej architektúre. Narodil sa v roku 1868 v Turej Lúke, pochovaný je v Brezovej pod Bradlom. Podpis architekta nesú aj mnohé ďalšie známe stavby ako Kolónia robotníckych domov Dynamitka pri Bratislave, stanice lanovky na Lomnický štít, mohyla na mieste pádu lietadla generála M. R. Štefánika v Ivanke pri Dunaji, Občianska záložňa vo Vsetíne, penzionát Vesna v Brne, Mestská elektráreň Boskovice, Sirotinec v Modre a iné, vrátane diel na pamiatku osobností, ako sú P. O. Hviezdoslav, Ján Kollár, Jozef Miloslav Hurban, Pavel Blaho.