SFZ a ÚLK sa nepozdáva novelizácia Zákona o športe, žiadajú vecnú diskusiu

Bratislava 22. októbra 2019 (TASR/HSP/Foto:Pixabay)

Slovenský futbalový zväz (SFZ) a Únia ligových klubov (ÚLK) poskytli stanovisko k predloženým poslaneckým návrhom na novelu Zákona o športe č. 440/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon o športe” alebo “ZoŠ”) zo strany poslancov p. Dušana Tittela a Tibora Jančulu. Zmena sa má týkať postavenia profesionálneho športovca v kolektívnom športe voči zamestnávateľovi

V súčasnosti sú podľa zákona o športe profesionálni športovci v kolektívnych športoch zamestnancami klubov, čo je presne v súlade s ustálenými princípmi Európskej komisie. Spomínaná novela by podľa navrhovateľov mala profesionálnym športovcom priniesť možnosť výberu, či chcú do zmluvného vzťahu s klubom vstúpiť ako zamestnanci alebo ako samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Tento legislatívny krok, ktorý je podľa SFZ a ÚLK v zásadnom rozpore s princípmi štandardu zamestnaneckých vzťahov profesionálnych športovcov a ich vývojom v Európskej únii.

Podľa SFZ a ÚLK by malo byť prirodzené, aby do legislatívneho procesu k novele zákona o športe mali možnosť vstúpiť všetky zainteresované subjekty, ktorých sa daná novela dotýka. Vzhľadom na to, že predmetný návrh nebol vôbec komunikovaný so zástupcami športovej obce, pričom z hľadiska obsahu ide o mimoriadne závažnú zmenu najzásadnejšieho zákona pre šport, je znepokojujúce, že legislatívny proces začal a prebieha bez akejkoľvek diskusie so športovou obcou. Bez akejkoľvek diskusie s najväčším národným športovým zväzom, ale aj záujmovými organizáciami klubov a hráčov, ktorých je na Slovensku približne 1100, z čoho viac ako polovica sú futbalisti.

Súčasný status profesionálneho športovca ako zamestnanca považujeme za stav vyhovujúci európskemu štandardu a teda žiaduci, nakoľko výkon kolektívneho športu profesionálnym športovcom spĺňa definičné znaky závislej práce, ktorá sa má v zmysle týchto štandardov vykonávať v postavení zamestnanca aj s poskytnutím primeraného sociálneho zabezpečenia zo strany zamestnávateľa i štátu. Považujeme za potrebné uviesť, že definíciu závislej práce sformulovala už v roku 2006 Medzinárodná organizácia práce ako špecializovaná agentúra OSN vo svojom odporúčaní č. 198/2006 a Slovenská republika ju premietla do svojho právneho poriadku.

Predmetný návrh novely zákona o športe komunikovali zástupcovia SFZ aj so svojou strešnou organizáciou UEFA, ktorá dlhodobo na úrovni expertnej, pracovnej, ale i politickej komunikuje a spolupracuje so zástupcami Európskej únie a osobitne Európskou komisiou pri tvorbe európskeho štandardu zamestnaneckých vzťahov a sociálneho zabezpečenia hráčov profesionálneho futbalu, ktorého princípy, odporúčania a závery sú a majú byť aplikované aj pre ostatné kolektívne športy, v ktorých profesionálny športovec vykonáva šport pre klub ako závislú prácu. UEFA so znepokojením reagovala na navrhnutú novelu zákona o športe. V rámci svojej odpovede zdôraznila skutočnosť, že minimálne štandardy hráčskych zmlúv boli implementovaným štandardom v rámci výstupu z tzv. “EU Social Dialogue” pod hlavičkou Európskej komisie, kde je najzásadnejším princípom vnímanie postavenia hráča ako zamestnanca.

V súlade s uvedeným bola aktuálna právna úprava zákona o športe, ktorá tento princíp napĺňala, zo strany UEFA vždy pozitívne vnímaná. Ak by bola prijatá novela zákona o športe v navrhovanom znení, UEFA upozornila na tú skutočnosť, že proti SFZ môže byť vedené disciplinárne konanie zo strany UEFA, keďže práve jeden z najzákladnejších princípov postavenia hráča ako zamestnanca by nemusel byť dodržaný.

Navrhovaná novela je aj v zásadnom rozpore s uznesením Európskeho parlamentu z 29. marca 2007 o budúcnosti profesionálneho futbalu v Európe (2006/2130(INI) – časť “Zamestnanosť a sociálne otázky”). Európsky parlament vo svojom uznesení zdôraznil “potrebu účinného vykonávania právnych predpisov v oblasti zamestnanosti vo všetkých členských štátoch s cieľom zabezpečiť, aby profesionálni hráči mali práva, na ktoré majú nárok, a plnili si povinnosti, ktoré vyplývajú z ich postavenia zamestnancov”.

Zastávame preto názor, že navrhovaná zmena zákona o športe je nekoncepčná, s odklonom od princípov definovaných Európskou komisiou a najmä majúca za následok vznik chaotického právneho stavu v právnych vzťahoch v športe. SFZ aj ÚLK dlhodobo žiadajú, aby sa diskusia v oblasti športu viedla koncepčnejšie a navrhované legislatívne zmeny riešili obsahovo najmä oblasť odvodového zaťaženia športovcov a klubov či financovania športových klubov zo súkromných zdrojov.

Berúc do úvahy všetky dané skutočnosti, SFZ a ÚLK aktuálne nevidí dôvod na akúkoľvek zmenu príslušných ustanovení zákona o športe. Uvedenú legislatívnu iniciatívu považujú za unáhlenú, nemajúcu žiadne opodstatnenie a žiadajú o vecnú diskusiu v rámci celej športovej obce, ktorá by priniesla návrhy riešení ako stimulovať príjmovú časť profesionálnych klubov s cieľom riadne sa postarať o športovcov ako o zamestnancov, a nie návrhy, ktoré znižujú status profesionálnych športovcov v kolektívnych športoch pod úroveň európskeho štandardu.