Washington 5. júna 2023 (HSP/seymourhersh/Foto:Twitter)
Čo sa v Durhamovej správe neuvádza?
Prvá vec, ktorú treba o Johnovi Durhamovi vedieť je, že bol neohrozeným prokurátorom, ktorý išiel po organizovanom zločine a do väzenia posielal vyslúžilých a aktívnych agentov FBI, ktorí chránili mafiu za peniaze.
Počas štyridsiatich piatich rokov pôsobenia ako štátny a federálny prokurátor v Connecticute a Virgínii Durham často a úzko spolupracoval s agentmi FBI, najmä na prípadoch, ktoré sa týkali porušovania federálnych zákonov o vydieraní.
Durham viedol aj dve vyšetrovania týkajúce sa postupu CIA vo vojne proti terorizmu, a to bez toho, aby si rozhneval svojich nadriadených vo výkonnej moci. V jednom prípade bol požiadaný, aby vyšetril údajné zničenie videonahrávok CIA z výsluchov zadržaných osôb, tzv. nahrávok mučenia. Jeho záverečná správa v tejto veci zostáva tajná a neodporučil vzniesť žiadne obvinenie. Neskôr bol požiadaný, aby viedol vyšetrovanie ministerstva spravodlivosti týkajúce sa zákonnosti “rozšírených vypočúvacích techník” CIA, ktoré mali za následok smrť dvoch zadržaných osôb. V tomto prípade mu bolo povedané, že dôstojníci, ktorí dostali a splnili príkazy, ktoré boli označené za nezákonné – po 11. septembri ich bolo veľa – nemôžu byť stíhaní. Neboli vznesené žiadne obvinenia.
Durhamova 306-stranová správa bola zverejnená 15. mája a nikoho nepotešila svojím zameraním na zjavné veci. Novinárka Susan Schmidtová, ktorej článok sa musel čítať, keď bola reportérkou denníka Washington Post, v relácii Racket News upozornila, že podľa Durhama by FBI menej poškodila svoju povesť, keby podrobne preskúmala pochybné kroky Clintonovej kampane v roku 2016: federáli “mohli aspoň kriticky pozrieť na falošné dôkazy, ktoré zhromažďovali”.
Schmidt upozorňoval na moment v Durhamovej správe, kde naznačuje skutočný príbeh: Russiagate bol podvod iniciovaný Clintonovou kampaňou a podporovaný politickými novinármi vo Washingtone a vysokými úradníkmi FBI, ktorí sa rozhodli pozerať inam. Durham píše: “Koncom júla 2016 americké spravodajské služby získali informácie o analýze ruských spravodajských služieb, podľa ktorej kandidátka na prezidentku USA Hillary Clintonová schválila plán kampane na vyvolanie škandálu proti kandidátovi na prezidenta USA Donaldovi Trumpovi tým, že ho spojila s Putinom a hackerskými útokmi Rusov na Demokratický národný výbor.”
Pokračuje: “táto spravodajská informácia – ak by sa brala ako nominálna hodnota – bola pravdepodobne veľmi relevantná a ospravedlňujúca, pretože by sa dala čítať v úplnejšom kontexte a v kombinácii s inými skutočnosťami, čo by naznačovalo, že materiály, ako sú správy Steele Dossier a obvinenia Alfa Bank . . boli súčasťou politického úsilia očierniť politického protivníka a využiť zdroje federálnych vládnych orgánov činných v trestnom konaní a spravodajských služieb na podporu politického cieľa.”
Durham ďalej uvádza mnohé prípady verejných vyhlásení a súkromnej komunikácie pracovníkov Clintonovej kampane, ktoré “boli v súlade s podstatou údajného plánu”. Nachádza dôkazy, ktoré naznačujú, že “prinajmenšom niektorí predstavitelia v rámci kampane sa snažili získať informácie o reakcii FBI na hackerský útok na DNC, čo by bolo v súlade s údajným plánom a prostriedkom na jeho realizáciu”. Dodáva, že “financovanie kampane v súvislosti so Steeleho správami a obvineniami Alfa Bank . . poskytujú určitú dodatočnú podporu pre dôveryhodnosť informácií uvedených v spravodajských informáciách o Clintonovom pláne”.
Jeho správa sa však zameriava na to, kto a kedy vedel o spravodajských informáciách o Clintonovom pláne, zatiaľ čo “podrobnosti o spravodajských informáciách o Clintonovom pláne”, “skutočnosti, ktoré zvýšili potenciálny význam týchto spravodajských informácií pre” Durhamovo vyšetrovanie, a “úsilie jeho tímu overiť alebo vyvrátiť kľúčové tvrdenia uvedené v týchto spravodajských informáciách” sa obmedzujú na prílohu Utajované.
Niektorým členom Durhamovho štábu bolo zrejmé, že skutočný príbeh nie je o tom, či mal Trump v moskovskej hotelovej izbe “močovú párty” – čo bolo jedno z hlavných obvinení v Steeleovom spise, ktorý pohltil washingtonskú tlač po Trumpovom víťazstve vo voľbách v roku 2016. Išlo o to, či Clintonovej kampaň pri neustálom vypúšťaní falošných obvinení a nepravdivých údajov neprekročila hranicu.