“Nehrozí, aby som to v reprezentácii ťahal ďalej. Neviem si predstaviť, že by som štartoval o dva roky na majstrovstvách sveta v Rusku. Je to moje rozhodnutie a stojím si za ním. Šancu musia dostať mladší hráči, taký je prirodzený kolobeh futbalového života. Samozrejme, že by som si rád zahral na majstrovstvách Európy vo Francúzsku, ale rozhodnutie je na pleciach trénera. Keď ma vyberie, budem rád. Bola by to pre mňa pekná rozlúčka s národným tímom, v ktorom som prežil krásne roky. Chcem si užiť kemp v Rakúsku a zároveň sa snažiť presvedčiť trénera Kozáka, že na to stále mám a som pripravený. Hlavne do všetkého pôjdem s chuťou, pretože už len byť súčasťou tejto partie je radosť,” povedal Šesták, ktorý má za sebou vydarenú sezónu.

S Ferencvárosom Budapešť získal double – po suverénnom triumfe v maďarskej lige pridali “Fradi” do svojej klubovej vitríny aj domáci pohár. V ligovej súťaži sa slovenský reprezentant strelecky presadil deväťkrát a dosýta si zahral, hoci herný štýl v krajine južných susedov mu príliš neimponoval. “Skoro každý súper proti nám bránil, naskladal deväť hráčov pred vlastnú šestnástku a my sme do neho búšili. Mne tento systém nevyhovuje, mám radšej viac priestoru a brejkové situácie. Ale zvykol som si a napokon aj z hľadiska štatistík to bola úspešná sezóna. Hrával som väčšinou na krídle, občas podhrotového hráča, výnimočne som zaskočil v útoku. Ale ono bolo v podstate jedno, na akom poste hrám, lebo sme vo veľkom počte útočili a súperi sa bránili. Dôkazom našej suverenity bolo, že sme už skoro dva mesiace pred koncom sezóny boli šampióni.”

Šesták má krásne spomienky na nedávne finále Maďarského pohára, v ktorom Ferencváros zdolal mestského rivala Újpest 1:0. Hoci presedel zápas na lavičke, ceremoniál s odovzdávaním trofeje a “ďakovačka” s fanúšikmi ho chytili za srdce: “Štadión bol vypredaný, po medaily sme si išli hore schodmi na tribúnu ako na majstrovstvách sveta. Bolo to veľmi dobre zorganizované. Po zápase fanúšikovia súpera opustili štadión a tak sme sa mohli tešiť spolu s našimi priaznivcami. Skutočne nádherné chvíle,” rozplýval sa Šesták, ktorého tím valcoval jedného súpera za druhým: “Čo sa týka ligy, tú sme suverénnym spôsobom ovládli a prakticky už po jeseni bolo rozhodnuté. Napokon sme ju vyhrali s 21-bodovým náskokom a to hovorí za všetko. Zmluvu s Ferencvárosom mám ešte na jeden rok, v Budapešti sa cítim výborne. V ďalšej sezóne sa budeme snažiť preraziť v Lige majstrov a tiež obhájiť titul, ktorý by bol už tridsiaty v klubovej histórii, za čo by nám pribudla tretia hviezdička,” vysvetľoval Šesták.

V kvalifikácii MS 2010 bol bývalý hráč Tatrana Prešov, Slovana Bratislava, MŠK Žilina, VfL Bochum, MKE Ankaragücü a Bursasporu gólovým ťahúňom tímu, v bojoch o Francúzsko naskočil len do troch zápasov ako striedajúci hráč. Skórovať sa mu podarilo raz – v nadstavenom čase v Bielorusku (3:1). “Na všetko sa zabúda a aj moje góly v kvalifikácii MS 2010 sú už len peknou spomienkou. Z tej sa nedá žiť, neustále treba potvrdzovať svoje kvality. Najbližšie už proti Gruzínsku, ktoré vedie Vlado Weiss, strojca nášho úspešného účinkovania v Afrike. A potom nás čaká zápas s úradujúcimi majstrami sveta Nemcami. Aj našou zásluhou, kvalitnými výsledkami a výkonmi, sme si vypýtali pozvánku od súpera tohto rangu. Bude to dobrá previerka a pre nás všetkých zážitok.” Podľa Šestáka opory národného tímu ľudsky i futbalovo dozreli, čo by vo Francúzsku mohlo priniesť ovocie: “Niektorí vyzreli, iní zasa prezreli… (smiech). Je pravda, že do Afriky sme pred šiestimi rokmi cestovali neskúsení. Za ten čas sme dozreli a myslím si, že naše mužstvo je na vrchole. Doplnili ho niektorí mladší hráči a tak to má byť. Lídri sú v optimálnom veku a verím, že sa to pozitívne prejaví aj vo Francúzsku. Dúfam, že zvládneme kemp v Rakúsku, nikto sa nezraní, tréneri nás dobre pripravia a dajú nás do pohody, aj keď v tomto kolektíve vládnu skvelé vzťahy a netreba tomu obzvlášť napomáhať.”

Pomaličky sa Šesták pripravuje na záver kariéry. Po vypršaní zmluvy s Ferencvárosom by sa v júni budúceho roka chcel vrátiť na Slovensko, aj keď definitívne rozhodnutý ešte nie je. “Možno skončím tam, kde som začínal. V Demjate, Prešove, alebo v Žiline, ale nateraz to nechávam otvorené. Láka ma tiež práca trénera, aj keď by som si chcel viac užiť chvíle s rodinou, na ktorú som počas kariéry nemal toľko času. Predsa len, trénerská práca je veľmi vyčerpávajúca a najmä tie pracovné víkendy mi veľmi nevoňajú…”