Môj profil 
Predplatné
Takzvaná “biela kniha”, ktorú dnes predseda EK Jean-Claude Juncker predstavil v Európskom parlamente, podľa Šefčoviča ponúka návody do diskusie, ktorej sa budú lídri budú venovať koncom marca počas osláv 60. výročia podpisu Rímskych zmlúv. Premiéri a prezidenti členských krajín EÚ budú rozhodovať o tom, ako sa má Únia vyvíjať po odchode Británie.
“Považujeme toto stretnutie za taký nový zrod Európy,” povedal Šefčovič na margo nadchádzajúcich rímskych rokovaní. Takzvané Rímske zmluvy, ktoré sa stali jedným zo základov európskej integrácie, boli podpísané v Ríme 25. marca 1957.
Junckerova biela kniha podľa Šefčoviča vychádza z pozorného sledovania verejných diskusií a politických nálad v členských krajinách. Na ich základe Juncker predložil päť možných scenárov vývoja, ktoré majú posúdiť národní lídri.
Prvý scenár znamená naďalej a ešte rýchlejšie pokračovať v doterajších politikách EÚ, čo označil ako scenár Bratislava plus. Označenie súvisí s tým, že sa tento proces začal vlani v septembri na neformálnom summite EÚ v Bratislave.
Druhým scenárom, ktorý preferujú niektoré členské štáty, je snaha venovať sa iba jednotnému trhu. Ďalšie politické iniciatívy ako Erazmus, zamestnanosť mládeže či spolupráca v bezpečnostnej alebo migračnej otázke, by sa v tomto prípade postupne vrátili na úroveň členských krajín.
Tretí scenár naznačuje podľa Šefčoviča možnosť užšej a hlbšej spolupráce pre tie krajiny, ktoré si takúto spoluprácu želajú bez toho, aby museli čakať na zvyšok EÚ. Dobrým príkladom v tomto smere je inštitút posilnenej spolupráce, ktorý v rámci EÚ už funguje.
Štvrtý scenár počíta s tým, že sa EÚ prioritne a s vynaložením všetkých prostriedkov zameria len na riešenie určitého problému, napríklad na riešenie migračnej politiky. To by si vyžadovalo absolútne finančné krytie, plne funkčné orgány a dostatočné personálne zabezpečenie. Za súčasných rozpočtových podmienok by to podľa Šefčoviča znamenalo ubrať z iných politík EÚ.
Posledný scenár navrhuje, aby lídri pristúpili k európskej myšlienke mimoriadne ambiciózne, čo podľa podpredsedu EK znamená zavedenie spoločnej európskej spravodajskej služby, zavedenie úradu európskeho prokurátora, ale aj spoločnú obrannú politiku či kreslo pre EÚ v Bezpečnostnej rade OSN.
“Snažili sme sa úprimne a čestne dať na stôl všetky scenáre o ktorých sa diskutuje a vytvoriť priestor pre šéfov vlád a štátov, aby sa začala akási permanentná diskusia. Jej výsledkom má byť to, aby sme do európskych volieb v roku 2019 išli s dohodou, ako by Únia v roku 2025 mala vyzerať. Aby sme to ponúkli voličom a aby sme pre túto víziu Európy získali potrebnú politickú podporu,” uviedol v závere Šefčovič.
.JPG)
.jpg)
