Môj profil 
Predplatné
„Žitný ostrov je najväčšia zásobáreň pitnej vody na Slovensku. Navrhovaný zákon bude na súčasný vodný zákon odkazovať len čiastočne – niektorými paragrafmi. Niektoré orgány, ktorých sa týka, si ho môžu vykladať rôzne. Spôsobí tak legislatívny chaos,“ povedal R. Pavelka.
Anna Zemanová si myslí, že zákon je šitý na mieru investorovi bratislavského obchvatu. „Na základe podnetov od obyvateľov obcí na Žitnom ostrove, kde sa v lete nekontrolovane začali pripravovať ložiská na ťažbu štrku, si myslíme, že cesty vedú k investorovi, ktorý stavia bratislavský obchvat. Potrebuje na výstavbu štrk a jednoduchší spôsob, ako ho vyťaží. Chaos mu v tom pomôže.“
Zemanová zároveň upozornila, že nekontrolovaným ťažením sa môže ohroziť hladina podzemných vôd. „Do podzemia sa môžu dostať ropné a iné znečisťujúce látky. Keď sa vyťažené jamy zakryjú, nevieme, čo sa tam zanesie – aké látky. Je to bez povolení a nekontrolované.“
SaS nechce spomaliť výstavu diaľnice, ale tvrdí, že investor si mal ešte na začiatku zazmluvniť oficiálneho dodávateľa štrku.
„Minister životného prostredia dnes situáciu zľahčuje. Hovorí, že Žitný ostrov nie je znečistený a že zákon v skutočnosti nič nezmení . My potrebujeme ľudí informovať,“ poznamenala Anna Zemanová a doplnila: „Vyzývam ministra, aby tento zákon stiahol a aby si k nemu opäť sadli odborníci. Inak naše deti nebudú mať čo piť.“
Parlament sa bude na októbrovej schôdzi zaoberať v druhom čítaní návrhom zákona o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd (lex Žitný ostrov)
Návrh zákona z dielne rezortu životného prostredia stanovuje jednotný postup ústredných orgánov štátnej správy a ostatných úradov, ktoré kompetenčne zabezpečujú efektívnu ochranu vôd na území chránených vodohospodárskych oblastí, v ktorých sa nachádza významná prirodzená akumulácia vôd. V súčasnosti platná právna úprava zameraná na zabezpečenie ochrany vôd je upravená vo viacerých právnych predpisoch, ktoré patria do pôsobností troch rezortov, najmä rezortu životného prostredia, rezortu zdravotníctva a rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Podľa ministerstva životného prostredia doterajšie skúsenosti ukázali potrebu zjednotiť právnu úpravu do jedného návrhu zákona. Cieľom návrhu je komplexná úprava podmienok na zabezpečenie efektívnej ochrany vôd prirodzene sa vyskytujúcich na území chránených vodohospodárskych oblastí, všestrannej ochrany povrchových vôd a podzemných vôd a ochrana podmienok ich tvorby, výskytu, prirodzenej akumulácie vôd a obnovy ich zásob.
Návrh tiež určuje pravidlá na predchádzanie znečistenia vôd a ustanovuje spoločnú kontrolu možných znečisťovateľov. Návrh zákona ustanovuje povinnosti orgánov štátnej správy a obcí, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb, povinnosti pri informovaní verejnosti na úseku všestrannej ochrany vodných pomerov na území chránených vodohospodárskych oblastí a zodpovednosť za porušenie zákonných povinností.
Envirorezort: Problematika ťažby štrku v chránených vodohospodárskych oblastiach je v lex Žitný ostrov jasne spracovaná
Ako reagoval hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák, problematika ťažby štrku v chránených vodohospodárskych oblastiach je v lex Žitný ostrov jasne spracovaná. V zákone presne a doslova stojí: „V chránenej vodohospodárskej oblasti sa zakazuje ťažiť nevyhradené nerasty povrchovým spôsobom.” Pričom štrk je podľa Ferenčáka nevyhradený nerast. V tomto konkrétnom prípade, teda zámere ťažiť štrk na Žitnom ostrove, len prebieha konanie, či sa zámer bude posudzovať. “Treba povedať, že podľa dnes platnej legislatívy, a nie podľa zákona lex Žitný ostrov, ktorý ešte nebol schválený parlamentom,” pripomenul Ferenčák. Lex Žitný ostrov podľa neho vnáša jasné pravidlá a na jednom mieste jasne uvádza, kto má aké kompetencie a povinnosti. “A čo je ešte dôležitejšie, robí aj nadstavbu. Teda vytvára priestor, aby jednotlivé kontrolné inštitúcie a organizácie mohli postupovať v prípade potreby spoločne,” uzavrel hovorca.
.jpg)
.jpg)
