Môj profil 
Predplatné
“Problematická je dĺžka volebného obdobia nového policajného prezidenta,” potvrdila Saková, ktorá súhlasila so stiahnutím novely zákona o Policajnom zbore, keďže sú nevyjasnené otázky. Navrhované sedemročné volebné obdobie je podľa nej “najrezonujúcejšia otázka”. Mieni o nej diskutovať. Pripomína, že túto dĺžku navrhol ešte Tomáš Drucker, ktorý bol vo funkcii ministra len približne mesiac.
Saková odmieta tvrdenie, že by ministerstvo neurobilo pri zákone ústupky. Upustilo podľa jej slov od toho, aby policajným prezidentom mohol byť len ten, kto v Policajnom zbore odslúžil aspoň 15 rokov. “Skrátili sme to na 10 rokov,” doplnila Saková.
Navrhované pravidlá výberu prezidenta Policajného zboru počítajú s tým, že policajného prezidenta bude naďalej vymenúvať minister vnútra. Urobiť tak ale bude môcť až na základe výberového konania a len s odporúčaním parlamentného
brannobezpečnostného výboru. Na vymenovanie policajného prezidenta má byť teda potrebná zhoda výberovej komisie, výboru pre obranu a bezpečnosť a ministra vnútra. Zmeny sa majú dotknúť aj policajnej inšpekcie, vzniknúť má Úrad inšpekčnej služby.
Podľa návrhu by do funkcie policajného prezidenta vymenovali len príslušníka Policajného zboru, ktorý je v služobnom pomere najmenej desať rokov. Vo funkcii by bol sedem rokov. Tá istá osoba by mohla byť podľa návrhu vymenovaná do funkcie iba raz. Minister má mať právomoc odvolať policajného prezidenta pre závažné dôvody, ktoré ale bude musieť schváliť aspoň trojpätinová väčšina všetkých členov brannobezpečnostného parlamentného výboru.
Zmeny čakajú aj policajnú inšpekciu. Navrhovaná novela počíta s vytvorením samostatného útvaru Policajného zboru – Úradu inšpekčnej služby. Má odhaľovať a vyšetrovať trestné činy príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov, tiež kontrolovať zákonnosť postupu policajtov. Úrad bude riadiť šéf inšpekcie, ktorý má prechádzať podobným výberom ako policajný prezident.
Riaditeľa Úradu inšpekčnej služby má menovať do funkcie vláda SR na návrh ministra vnútra. Šéfa inšpekcie budú tiež vyberať vo výberovom konaní, jeho menovanie bude tiež závisieť od odporúčania brannobezpečnostného výboru. Aj v tomto prípade bude konanie realizovať sedemčlenná výberová komisia ako pri policajnom prezidentovi. Slovo bude mať aj výbor.
Novela tiež oprávňuje požadovať od bánk informácie pri odhaľovaní daňových únikov, nezákonných finančných operácií alebo legalizácie príjmov z trestnej činnosti a s nimi súvisiacich trestných činov aj pre inšpekčnú službu. A to v súvislosti s odhaľovaním a vyšetrovaním takejto trestnej činnosti páchanej príslušníkmi ozbrojených bezpečnostných zborov. “V súvislosti s týmto oprávnením sa v zákone o bankách prelamuje bankové tajomstvo aj vo vzťahu k inšpekčnej službe,” uvádza sa v návrhu.
Podľa ministerstva vnútra novela posilňuje nezávislosť inšpekcie ministerstva vnútra a sprísňuje podmienky na menovanie prezidenta Policajného zboru a riaditeľa Úradu inšpekčnej služby. Rezort navrhuje, aby bol zákon účinný od 1. januára 2019.
Zástupcovia iniciatívy Chceme veriť, ktorí o novele rokovali s ministerkou Denisou Sakovou, právnu normu kritizujú. Podľa nich nevedie k odpolitizovaniu polície. Zásadne nesúhlasia, aby vyšetrovanie trestných činov policajtov vykonávali tiež príslušníci Policajného zboru. Nepozdáva sa im ani to, že novela neumožní kandidovať na post policajného prezidenta ľuďom, ktorí nie sú v aktívnej policajnej službe. Považujú to za neodôvodnené zužovanie okruhu osôb, ktoré majú predpoklady stať sa vhodným policajným prezidentom.
.jpg)
