Bratislava 12. augusta 2019 (SITA/HSP/Foto:Pixabay)
Miera úspor Slovákov sa z regionálneho pohľadu značne líši. Kým Bratislavčania majú v priemere našetrených na sporiacich účtoch vyše tritisíc eur, napríklad Košičania majú o polovicu menej. Súvisí to podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Lenky Buchlákovej s ekonomickou situáciou v jednotlivých regiónoch. Vyššia nezamestnanosť a nižšie platy na východe krajiny ľuďom neumožňujú sa dostatočne pripraviť na nečakané finančné výdavky
Z údajov o sporiacich účtoch viac ako stotisíc klientov Slovenskej sporiteľne vyplýva, že regionálne rozdiely pretrvávajú. “Najmenej si dokážu usporiť ľudia v Banskej Bystrici, kde sa nasporená suma mesačne pohybuje na úrovni 163 eur. Pre porovnanie, v Bratislave ide o výšku 319 eur,” povedala Buchláková.
Platí, že najviac si dokážu usporiť ľudia bez záväzkov. Slobodní ľudia majú v priemere na sporiacich účtoch 1 600 eur, mesačne si bokom odložia vyše 200 eur. Naopak najmenej sa darí šetriť vdovcom a vdovám. Mesačne si odložia len približne 100 eur. Dokopy majú v priemere na sporiacich účtoch zhruba 1 300 eur.
Ak si chce priemerná štvorčlenná slovenská domácnosť s mesačným príjmom 1400 eur šetriť na nečakané finančné výdavky, bokom by mali dávať aspoň 10 % z ich príjmov, teda v tomto prípade 140 eur. “V tomto prípade im každý mesiac zhltne nájom, energie, školné, stravné a prípadne splátky úverov približne 70 % z ich príjmov. Minimálna rezerva domácnosti by mala byť na úrovni 2 940 eur,” doplnila Buchláková.
Ak by si chcela domácnosť vytvoriť rezervu do jedného roka, musela by si pravidelne odložiť takmer 245 eur, čo predstavuje 17,5 % mesačného príjmu. Ak by domácnosť obetovala na vytvorenie rezervy 10 % mesačného príjmu, dosiahla by cieľovú sumu rezervy o 21 mesiacov.
8.1°C
Nedeľa 
Utorok 
7.9°C
Utorok 
Utorok 
Streda 
5.3°C
8.4°C
.JPG)
.jpg)
