Ruský realizmus sa vracia do strednej Európy

Bezvýhradná podpora Ukrajiny už nie je na kontinente štandardným postojom, píše William Nattrass pre UnHerd

25. 01. 2023 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke tank Leopard 2

Bratislava 24. januára 2023 (HSP/Foto:TASR/DPA-Armin Weigel/dpa-Bildfunk)

▶ ❚❚ ↻

Spor o navrhované dodávky tankov nemeckej výroby by mohol predznamenať začiatok novej, zložitej fázy podpory Ukrajiny zo strany Západu. Kanclár Olaf Scholz sa odvoláva na obavy, že vojna bude “trvať veľmi dlho”, a nemecké váhanie naznačuje možné opätovné objavenie sa realistických hlasov, ktoré pri dlhodobom pohľade vidia strategickú hodnotu v záchrane toho, čo sa dá zachrániť zo starých vzťahov s Kremľom.

Po mimoriadnom medzinárodnom tlaku cez víkend nemecký minister zahraničných vecí naznačil, že Berlín “nebude stáť v ceste”, ak budú chcieť iné krajiny poslať do Kyjeva tanky Leopard. Potom sa zdalo, že Scholz to v pondelok neskoro večer opäť spochybnil. Predchádzajúci polovičatý súhlas svedčil o odhodlaní, že bez ohľadu na to, čo sa stane, Berlín nebude zodpovedný za zmenu kalibru západnej vojenskej podpory. Nakoniec včera – 24. januára 2023 Schol podľa novín Bild súhlasil s dodávkou tankov.

Pozorovateľom v iných častiach Európy sa to môže zdať nezmyselné, ale je to v súlade so širším stredoeurópskym vnímaním geopolitiky. Nemecký postoj k tankom a ďalšej vojenskej pomoci pre Ukrajinu od začiatku vojny sa nápadne podobá na toľko osočovaný maďarský postoj k sankciám voči Rusku. Obe krajiny váhali a otáľali, vzniesli čo najviac námietok a potom ustúpili zahraničnému tlaku.

Teraz tým nič nezískajú. Niektorí politici však môžu dúfať, že vytvorením dojmu neochotných partnerov Západu podporiť Ukrajinu budú tieto krajiny schopné zachrániť zvyšky svojich doteraz cenných diplomatických vzťahov s Ruskom, kedykoľvek bude možné zblíženie, nech sa to zdá akokoľvek vzdialené.

Takéto zámery by boli motivované mocou, nie zbabelosťou. Ako Viktor Orbán vysvetlil vo svojom minuloročnom prejave, “nemecko-ruská energetická os” bola pred ruskou inváziou presadzovaná a podporovaná, pretože stredoeurópania “sa nechceli stať závislými od Američanov”. Partnerstvo s Ruskom sa dlho považovalo za životne dôležité pre určitú ideu európskej strategickej autonómie, ktorú podľa Orbána “zničila medzinárodná politika”.

To zasa pramenilo zo skepsy voči predstavám o “Západe” ako monolitickom útvare pozostávajúcom zo štátov, ktoré majú rovnaké strategické záujmy. A pochybnosti o tomto príbehu teraz podnecujú nárast nesúhlasných hlasov aj inde v strednej Európe.

V Českej republike sa prezidentské voľby medzi bývalým premiérom Andrejom Babišom a bývalým generálom NATO Petrom Pavlom sústredili na obavy, že prozápadná vláda by mohla krajinu zatiahnuť do vojny, pričom hlasovanie sa vykresľovalo takmer ako referendum o silne proukrajinskej a pronatovskej politike. Babiš vyslovil ďalekosiahle sľuby o využití predsedníctva na vytvorenie medzinárodnej koalície, ktorá prinesie mierové riešenie na Ukrajine, zatiaľ čo Pavel tvrdil, že “trvalý mier je ilúzia”.

Na Slovensku medzitým padla neistá proukrajinská koaličná vláda a hľadá sa dohoda o termíne predčasných volieb koncom tohto roka. Líder obnovujúcej sa opozície Robert Fico sa od začiatku vojny vyjadruje proti podpore Ukrajiny a Kyjev ho dokonca zaradil na čiernu listinu šíriteľov “dezinformácií”.

Vzhľadom na silu politickej vôle v iných oblastiach bude západná podpora Ukrajiny pravdepodobne schopná prekonať tieto regionálne vlny nespokojnosti. Spor o nemecký tank však ukázal, že základné rozdiely v postojoch Západu k Rusku a Ukrajine, ktoré existovali dávno pred začiatkom invázie, pretrvávajú dodnes a naďalej ovplyvňujú politiku. Čím dlhšie bude vojna pokračovať, tým väčšia môže byť táto priepasť medzi spojencami Kyjeva.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Súd v Nemecku zrušil zákaz vstupu pre bývalého väzňa z Guantánama Mohamedoua Oulda Slahiho. Zákaz už nie je platný, lebo Slahi medzičasom získal holandské občianstvo.