Kešm alebo Khark. Kde by Američania mohli začať pozemnú operáciu?

Dnes o prípravách Pentagónu na „niekoľkotýždňové“ pozemné operácie informoval denník The Washington Post. Zároveň spresnil, že zatiaľ nie je známe, či Trump tieto plány schváli.

Medzi možnými cieľmi sa diskutuje hlavne o dvoch ostrovoch. Jedným z nich je ostrov Khark, cez ktorý prechádza 90 % celkového vývozu ropy z Iránu. Druhým je ostrov Kešm, ktorý sa nachádza v Hormuzskom prielive.

V oboch prípadoch však operácia naráža na veľké ťažkosti spojené s nutnosťou útoku na ostrovy v situácii, keď je vzdušný priestor okolo nich úplne pod kontrolou Iránu. A raketové a dronové kapacity Teheránu nie sú potlačené. To znamená, že riziko zlyhania útoku a veľkých strát je vysoké. A veľké straty medzi americkými vojakmi môžu vyvolať búrku protestov v USA a stať sa politickou katastrofou pre Trumpa.

Nehovoriac o tom, že útok s najväčšou pravdepodobnosťou vyprovokuje masívny úder Iránu na ropnú a plynárenskú infraštruktúru Perzského zálivu, do vojny by mohli vstúpiť Húsiiti, ktorí by uzavreli prieliv Bab el-Mandeb, a ceny ropy by vystrelili na 200 dolárov a viac.

Kešm je síce v istom zmysle ľahší cieľ, keďže sa nachádza relatívne blízko (50 kilometrov) od pobrežia Spojených arabských emirátov, ktoré môžu slúžiť ako základňa pre operáciu. Problémom však je, že jeho dobytie nevyrieši Američanom žiadnu strategickú úlohu. Okrem iného neumožní obnoviť premávku cez Hormuzský prieliv, keďže Iránci ho budú môcť kontrolovať z pevniny a útočiť na tankery.

Okrem toho sa na Kešme nenachádzajú žiadne objekty kriticky dôležité pre iránsku ekonomiku, a preto ho Iránci môžu jednoducho zničiť a americkí vojaci tam budú pod neustálou paľbou, pričom nie je jasné prečo – ak sa prieliv aj tak nepodarí odblokovať.

Na vyriešenie tohto problému bude potrebné obsadiť celé iránske pobrežie okolo Hormuzu do veľkej hĺbky, čo si vyžiada účasť desiatok, ba dokonca stoviek tisíc vojakov, ktorých Američania v regióne momentálne nemajú (uvádza sa len presun až 10-tisíc mariňákov a výsadkárov). A straty budú určite obrovské.

A to opäť bez akejkoľvek záruky úspechu operácie.

Pokiaľ ide o ostrov Khark, pre Irán je to oveľa dôležitejší ostrov ako Kešm, keďže zabezpečuje leví podiel na vývozných príjmoch krajiny.

Preto, ak ho Američania obsadia, môžu Teheránu predložiť ultimátum – ak chcete pokračovať v exporte ropy, otvorte prieliv a splňte ďalšie podmienky (vrátane toho, že sa s Američanmi podelíte o kontrolu nad exportom energetických surovín).

Po prvé, obsadiť Khark bude oveľa ťažšie ako Kešm, keďže od pobrežia Saudskej Arábie a Kuvajtu je to k nemu takmer 200 kilometrov. A po druhé, aj keby bol obsadený, nie je isté, že Irán prijme ultimátum Američanov a pristúpi na splnenie ich podmienok, a to ani pod hrozbou straty vývozu, vzhľadom na obrovské stávky vo vojne. Teherán už verejne vyhlásil, že v prípade amerického výsadku na ostrove tam všetko zničí. Okrem toho, ako bolo uvedené vyššie, Irán môže zaútočiť na ropnú a plynárenskú infraštruktúru krajín Perzského zálivu, čo na roky dopredu spôsobí kolosálnu krízu na svetovom trhu s energetickými zdrojmi.

To znamená, že situácia pre Američanov nie je jednoduchá, ale podľa signálov v médiách podniknú nejaké kroky (pozemná operácia a/alebo vtiahnutie ďalších krajín do vojny).

Pretože zachovanie de facto kontroly nad Hormuzským prielivom, ktorú má v súčasnosti Irán, bude znamenať obrovskú geopolitickú porážku Spojených štátov, ktoré stratia vplyv na tento kľúčový región planéty. A krajiny Perzského zálivu budú nútené dohodnúť sa s Iránom a s Ruskom a Čínou, ktoré za ním stoja.

Takáto reorientácia, mimochodom, pre nich sotva bude veľkým problémom. O to viac, že Si Ťin-pching a Putin, na rozdiel od Trumpa, sotva budú verejne požadovať od saudského korunného princa, aby im „bozkával zadok“.

Je však tiež jasné, že Washington sa bude snažiť takémuto scenáru zabrániť.

Prečítajte si tiež:

• Revolučné gardy pohrozili útokmi na americké univerzity na Blízkom východe
• Pentagón sa pripravuje na dlhodobú pozemnú operáciu v Iráne