Prvá otázka sa týkala oblasti ekonomiky, ktorú Putin považuje za najdôležitejšiu. Konštatoval, že Rusko sa dostalo z recesie a prešlo do štádia rastu. Znepokojenie však vyvoláva fakt, že sa zvýšil počet ľudí, ktorí žijú pod hranicou chudoby.

Upozornil tiež, že v Rusku je rekordne nízka inflácia a rastie aj objem zlatých rezerv v centrálnej banke. Putin poukázal na to, že investície v Rusku rastú rýchlejšie ako samotná ekonomika.

Podľa Putina sa pozitívny vývoj v ekonomike odzrkadľuje aj v kvalite života ruských občanov. Prejavil sa v poklese úmrtnosti novorodených detí a rodičiek a v predĺžení priemernej dĺžky života v Rusku.

Veľká časť prvého bloku otázok bola venovaná výške miezd, a to najmä učiteľov, hasičov či zdravotníckeho personálu. Putin prisľúbil ich valorizáciu v súlade s dávnejšie avizovaným plánom vlády. Upozornil však, že mzdovú politiku v prípade učiteľov majú v rukách v prvom rade vedenia škôl a ich zriaďovatelia.

Rusko je pripravené na odvetné kroky, ak Západ zruší svoje sankcie

Ruský prezident Vladimir Putin dnes vyjadril presvedčenie, že západné sankcie nemajú zásadný vplyv na ruskú ekonomiku. Za oveľa väčší problém označil pokles cien ropy

Putin vyhlásil, že keď iné štáty začali pociťovať Rusko ako svojho konkurenta, “pod rôznymi zámienkami hneď zaviedli obmedzenia”.

“Keby nebolo Krymu, vymysleli by si niečo iné,” vyhlásil Putin, pričom dodal, že cieľom tejto politiky Západu je zadržiavanie Ruska.

Zopakoval, že sankcie neprospeli nikomu. Krajiny, ktoré na Rusko uvalili sankcie, stratili viac ako Rusko. Spresnil, že Moskva v dôsledku ekonomických reštrikcií prišla o 50-52 miliárd dolárov, zatiaľ čo štáty, ktoré ich zaviedli, o 100 miliárd, informovala agentúra RIA Novosti.

Ruský prezident však upozornil, že v Rusku mali sankcie pozitívny účinok aj v tom, že “sme museli začať používať mozog, zdroje a talenty, nielen sa spoliehať na dolárové príjmy z predaja ropy a zemného plynu”. Putin v tejto súvislosti poukázal na rozvoj mnohých priemyselných oblastí i poľnohospodárstva, ktoré zažíva nebývalý rast.

Rusko je podľa Putina pripravené na odvetné kroky v prípade, že Západ zruší sankcie voči Rusku.

Putin: Rusko je zainteresované na normalizácii vzťahov s USA

Putin dnes vyhlásil, že “my Ameriku nepovažujeme za svojho nepriateľa”, a dodal, že rusofóbia v USA je vo veľkej miere výsledkom vyostrujúceho sa vnútropolitického boja Otázka o americko-ruských vzťahoch prišla z USA – od Jeremyho zo štátu Arizona.

“My Ameriku nepovažujeme za svojho nepriateľa,” dodal Putin. Zdôraznil, že Rusko “je osobitne zainteresované na normalizácii vzťahov s USA”.

Vyjadril tiež nádej, že USA zohrajú konštruktívnu úlohu pri urovnaní krízy na juhovýchode Ukrajiny. Za oblasť perspektívnej spolupráce tiež označil nešírenie zbraní a ich kontrolu, ako aj boj s chudobou. Podľa jeho názoru bez účasti Spojených štátov je zbytočné dohovárať sa na riešení ekologických problémov vo svete.

Putin poznamenal, že s nedávnou výpoveďou bývalého riaditeľa americkej federálnej služby pre vyšetrovanie (FBI) Jamesa Comeyho nie je dôkladne oboznámený. Podľa neho však Comey neposkytol dôkazy o zasahovaní Ruska do posledných prezidentských volieb v USA.

Putin súčasne označil za zvláštne, že Comey cez svojho priateľa poskytol médiám prepis svojho rozhovoru s prezidentom USA Donaldom Trumpom. Ironicky mu preto ponúkol azyl v Rusku – podobne ako bol svojho času udelený bývalému spolupracovníkovi amerických tajných služieb Edwardovi Snowdenovi.

Vo svojej odpovedi Putin poukázal na vplyv, aký majú USA v iných krajinách. Vyhlásil, že “ich záujmy sú všade” a všade aj zasahujú do diania. Putin dodal, že o tom vie na základe rozhovorov “so všetkými lídrami štátov.” “Nechcú sa s Američanmi škriepiť, nikto o tom priamo nehovorí,” uviedol Putin.

Prezident sa počas priamej linky vyjadril k viacerým témam. Hoci sa veľmi nerád verejne vyjadruje k svojmu súkromiu, sa dnes v rámci odpovedí na otázky občanov zmienil nielen o svojich dcérach a vnúčatách, ale aj o otcovi.

Stalo sa tak v reakcii na sťažnosť dievčaťa z Kirovskej oblasti, ktorá má rakovinu v štvrtom štádiu aj vďaka počiatočnej nesprávnej diagnóze lekárov. Sťažovala sa tiež, že v nemocnici, kde sa lieči, nie je dostatok cytostatík a úzko špecializovaných lekárov.

Putin sa jej zveril, že mal podobnú skúsenosť so svojím otcom, ktorému liečili bolesti chrbtice, a po prevoze do inej nemocnice sa ukázalo, že šlo o rakovinu. Dodal, že aj v tom štádiu choroby lekári našli vhodný liek a otec napokon zomrel v dôsledku inej choroby, nie onkologickej. Putin preto apeloval na dievča, aby sa nevzdávalo nádeje. Ubezpečil ju, že sa situácii v zdravotníctve bude osobne venovať a pokúsi sa pomôcť aj jej osobne.

Uviedol tiež , že Rusko vyčleňuje prostriedky na rozvoj svojej rozsiahlej arktickej oblasti rovnako z ekonomických, ako aj z vojenských dôvodov.

Arktídu Putin v odpovedi na jednu z položených otázok označil za najdôležitejší región z vojenského hľadiska z pohľadu zaistenia bezpečnosti Ruska. Moskva si v tomto regióne chce zachovať svoje súčasné postavenie, ale je otvorená spolupráci, a to dokonca aj s regionálnymi veľmocami.
Arktída podľa Putina “bude zaisťovať blahobyt krajiny”. Rusko tam už začalo s ťažbou fosílnych palív. Dodal, že v blízkej budúcnosti sa aj severná morská cesta bude využívať oveľa intenzívnejšie.
Rusko, Spojené štáty, Kanada, Dánsko a Nórsko majú územné nároky v Arktíde najmä vzhľadom na podzemné zdroje nerastných surovín, ktoré budú v budúcnosti vzhľadom na globálne otepľovanie ľahšie dostupné.

Putin naznačil, že zrejme podpíše zákon o renovácii bytového fondu v Moskve

Prezident Vladimir Putin dnes naznačil, že zrejme podpíše zákon o renovácii bytového fondu v ruskej metropole, ktorý však predpokladá zbúranie celých štvrtí bytových domov postavených v 50. a 60. rokoch a presídlenie 1,6 milióna ich obyvateľov.

Kontroverzný zákon, ktorý Štátna duma v stredu schválila v záverečnom čítaní, považuje väčšina obyvateľov týchto tzv. chruščoviek za porušenie svojich ústavných práv. Odmietajú sa vysťahovať zo svojich štvrtí plných zelene do výškových budov na okraji mesta a tvrdia, že celý plán bude prospešný len pre stavbársku loby. Radnica však oponuje, že domy sú príliš zničené a ich údržba je finančne náročná.

Už v máji sa na protest proti týmto plánom moskovskej radnice konal v ruskej metropole protest, ktorý bol označený za najmasovejšiu nepolitickú akciu za ostatné roky. Menšie protesty proti návrhu zákona sa vždy konali v dni, keď o ňom Štátna duma rokovala.

Putin však dnes upozornil, že v Moskve “ide o bytový fond, ktorý sa o desať rokov zmení na schátrané a havarijné bývanie”. Vyzval preto riešiť tento problém, kým je ešte riešiteľný. Dodal, že úrady sa o Moskovčanov z daných domov musia postarať čo najlepšie a dbať pritom na ich občianske i majetkové práva. Upozornil súčasne, že “tlačiť ľudí nasilu do renovácií neslobodno”.

Ruský prezident priznal, že bytový fond v havarijnom stave je v Rusku veľkým problémom. Uviedol, že by si želal, aby k takému kroku ako Moskva pristúpili aj iné mestá. Súčasne však vyjadril obavy, že iné mestá na to nebudú mať finančné prostriedky.

Kompletný preklad otázok a odpovedí:

O ekonomickej kríze

Putin: Začali ste, v podstate, hlavnou otázkou: či sa skončila ekonomická kríza.

O čom svedčia objektívne údaje? Svedčia o tom, že recesia v ruskej ekonomike je prekonaná a prešli sme k obdobiu hospodárskeho rastu.

Máme aj nevyriešené problémy v ekonomike, a odráža sa to najmä na príjmoch ľudí. Aké sú to problémy? Je to štruktúra ekonomiky, ktorá nám nevyhovuje a v tejto súvislosti možno hovoriť o nízkej produktivite práce: ak ju nebudeme zvyšovať, tak nebudeme mať nové pracovné miesta, potom sa nebudú zvyšovať príjmy, a to je podstatná vec.

Pozorujeme rast investícií do základného kapitálu – 2,3 percent, rast predaja automobilov a hypotekárnych úverov, čo vo všetkých ekonomikách je zjavným dôkazom začiatku rastu, nesurovinový a neenergetický export vzrástol o 19 percent.

A napokon veľmi dôležitá zložka makroekonomického charakteru: máme rekordne nízku infláciu za celú najnovšiu históriu Ruska. K dnešnému dňu je to 4,1 percenta, také niečo tu jakživ nebolo. Toto hovorí o tom, že máme všetky dôvody predpokladať, že dosiahneme cieľovú infláciu štyri percenta za rok.

Rastú zlato-valutové rezervy Centrálnej banky, medzinárodné rezervy, v minulom roku sme začali od 368, skončili pri 378, tento rok už tvoria 405 miliárd dolárov. A jeden z najdôležitejších ukazovateľov, nemôžem ho nespomenúť: investície do základného kapitálu rastú rýchlejšie, ako rastie ekonomika.

Ekonomika vzrástla o 0,7 percenta za štyri mesiace, a investície do základného kapitálu o 2,3 percenta. O čom toto svedčí, ak mám hovoriť jednoduchšie? Preinvestovali sme už do rozvoja výroby 2,3 percenta, a to svedčí o tom, že sme položili základ budúceho rastu, a toto všetko nás bezpochyby musí pozitívne nalaďovať a musí sa to odraziť na niektorých problémoch sociálnej sféry.

O protiruských sankciách

Putin: V skutočnosti dejiny Ruska dokazujú, že my sme v podstate vždy žili pod tlakom sankcií, počnúc okamihom, keď sa Rusko začalo stavať na nohy a cítiť sa silnejšie. Keď naši partneri vo svete pocítili v Rusku seriózneho konkurenta, tak pod rôznymi zámienkami zavádzali nejaké obmedzenia, bolo to počas celých našich dejín, už nehovorím o sovietskych časoch, bolo tak aj prv, ešte pred Októbrovou revolúciou. Preto na tom nie je nič prekvapujúceho.

Teraz vieme, že v senáte USA sa opäť zjavil projekt na sprísnenie týchto sankcií. Prečo ozaj? Veď sa nedeje nič mimoriadneho. V súvislosti s čím sa z ničoho nič znova začalo hovoriť o týchto sankciách? Je to, samozrejme, svedectvo pokračujúceho boja v v Spojených štátoch, napriek všetkému k tomu dochádza a ja sa nazdávam, že umelo vytvárajú problémy, kde nie sú. Takže keby nebolo Krymu, keby nebolo iných problémov, vyhútali by ešte niečo, aby Rusko zdržali pozadu, ako vždy a aby sa servírovala politika zdržiavania Ruska.

Čo sa stalo s tými sankciami a či sa odrazili sa nás alebo nie? Áno, odrazili. Kardinálne alebo nie? Nemyslím si to. Na nás sa väčšmi odrazila svetová konjunktúra a pokles cien na naše tradičné tovary – naftu, plyn, produkciu metalurgického a chemického priemyslu a tak ďalej. A čo si myslia naši partneri?
Štátny departement USA si myslí, že tieto sankcie viedli v našej ekonomike k mínusu hrubého domáceho produktu. Európania si myslia, že o niečo viacej. OSN poskytuje takéto údaje, v OSN si myslia, že sme stratili okolo 50-52 miliárd dolárov, ale tie krajiny, ktoré zaviedli sankcie, stratili 100 miliárd dolárov. Takže toto je obojstranná zbraň a poškodzuje všetkých, aj tých, čo to spôsobujú.

No nech je to akokoľvek čudné, má to aj svoje pozitíva. V čom spočívajú? V tom, že sme boli nútení zapojiť svoje mozgy, talenty, sústrediť zásoby na kľúčových smeroch, a nie len využívať naftu a plynodoláre. Aký to malo dosah? U nás reálne začala rásť výroba v dôležitých, zložitých odvetviach. Do značnej miery sme obnovili kompetenciu v rádiotelektronike, raketovej oblasti, leteckom priemysle, farmaceutickom priemysle. Dobre sa začalo rozvíjať ťažké strojárenstvo, A to už nehovorím o poľnohospodárstve. Vieme, že stačil rast okolo troch percent a Rusko sa stalo číslom jedna, lídrom v exporte obilnín, v exporte pšenice. Takže tu máte výsledok.

Niekoľkonásobne sa znížili importné nákupy, prakticky sme sebestační v produkcii bravčového mäsa, hydiny. Ba čo viac, hľadáme odbytištia.

O úrovni mzdy

Putin: Viete, v princípe, pokles bol značne citeľný, takže pocítiť nárast hneď bude komplikované. Už som na začiatku povedal, že tento problém pokladám za najdôležitejší a najpálčivejší.

Reálna mzda však napriek tomu od júla – augusta minulého roka pomaličky začala stúpať a za minulý rok stúpla o 0,7 percenta. Samozrejme, to sa dá zatiaľ spozorovať ťažko, hoci v apríli tohto roka nárast predstavoval už 2,3–2,4 percenta.
Ako sa iste pamätáte, začiatkom tohto roka sme jednorazovo vyplatili dôchodcom 5 tisíc rubľov, k 1. februáru sme vykonali indexáciu nepracujúcich dôchodcov na 5,4 a následne ešte na 5,8 percenta. Bola vykonaná nová indexácia sociálnych dôchodkov.

So zamestnávateľmi pracujeme na zvýšení spodnej hranice minimálnej mzdy, táto bola v minulom roku zvýšená o niečo vyše 20 percent, v tomto roku sme hladinu minimálnej mzdy ešte zvýšili. Celkove budeme všeobecne smerovať k tomu, aby ľudia reálne pocítili zmeny k lepšiemu.

O rusko-amerických vzťahoch

Putin. Ja ako súčasná hlava Ruského štátu Vám môžem povedať, lebo poznám nálady našich ľudí, že my nepovažujeme Ameriku za svojho nepriateľa. Ba čo viac, dvakrát v dejinách, ako dobre vieme, keď nám bolo obzvlášť ťažko, sme spojili svoje úsilie a v dvoch svetových vojnách sme boli spojencami. Ruské impérium svojho času zohralo dôležitú úlohu pri získaní nezávislosti Spojených štátov a podporovalo Spojené štáty. To, že dnes v Spojených štátoch rastie rusofóbia, to vidíme. Nazdávame sa, že je to najmä dôsledok stupňujúceho sa vnútropolitického boja.

Nemyslím si, že mám právo dávať Vám nejaké rady, len Vám chcem poďakovať za Váš postoj. Vieme, že v Spojených štátoch máme veľmi veľa priateľov. Hovorili mi to americkí kolegovia, a potvrdzujú to aj výskumy verejnej mienky, aspoň tie spred mesiaca hovoria, že tam máme veľa priateľov. Pravda, žiaľ, taká hystéria v masovokomunikačných prostriedkoch určite ovplyvňuje myslenie ľudí, ale ubezpečujem Vás, že aj v Rusku je veľmi veľa ľudí, ktorí si veľmi vážia úspechy amerického ľudu a dúfajú, že naše vzťahy sa konečne normalizujú, na čom máme veľký záujem tak my, ako aj Spojené štáty.

O situácii na Ukrajine

Vladimír Putin: Áno, viem. To je tragédia, a veľmi krutá. Urobíme všetko, aby sa minimalizovali napáchané tam škody. Čo mám na mysli. Poznáte celkove naše stanovisko, ale podnikneme všetko možné na podporu tamojších ľudí bez ohľadu na akékoľvek vonkajšie faktory. Pritom počítame s tým, že terajšie kyjevské vedenie preukáže dosť mysle, zdravého rozumu a zodpovedného postoja pre vykonanie tých dohôd, tých dohovorov ktoré boli dosiahnuté tvrdou, zložitou prácou, mám na mysli predovšetkým Minské dohody.

A keby neexistovali, bolo by to oveľa horšie. Je to zrejmé. Ale vidíme, že problémy tam neutíchajú, ale čiastočne sa prehlbujú. Budeme analyzovať situáciu, aby sa prijímali včasné rozhodnutia adekvátne súčasnej situácii.

O situácii v Sýrii a Iraku

Vladimír Putin: Vždy sme udržiavali vzťahy s kurdským národom. Nevidím žiadny dôvod pre pozastavenie týchto kontaktov.

Ale najprv musíme vyriešiť všeobecný problém, ktorý ste práve spomenul.
Jedná sa o boj proti terorizmu. Vieme, a už som mnohokrát pripomínal, že našu pozíciu neskrývame. Vieme, aký veľký, významný je príspevok kurdských bojovníkov v boji proti terorizmu. Sú to bojaschopné, dobre vycvičené a efektívne fungujúce kurdské jednotky.
Pokiaľ ide o širšiu spoluprácu, ste sa sám zmienil o mojom stretnutí s pánom Barzani. My aj s Irakom veľmi aktívne pracujeme, a tieto vzťahy sa budú prehlbovať.

Sme si v plnom rozsahu vedomí toho, že, pokiaľ ide o kurdský problém, je to problém akútny. Stanovili sme si našu pozíciu už dávno. Budeme konať a budovať svoju pozíciu v rámci medzinárodného práva.

O Kurílskych ostrovoch

Vladimír Putin: Pozrite sa, vychádzame zo skutočnosti, že spoločná práca na ostrovoch je možná. A vnímame to tak, že je nutné vytvoriť priaznivé podmienky pre riešenie územných problémov. Akú formu bude mať konečné rozhodnutie, zatiaľ nevieme. Ale bez vytvorenia vyhovujúcich podmienok, ktorých vyjadrením musí byť zlepšenie atmosféry dôvery, nedá sa vôbec nič robiť.

Sú aj ďalšie zhoršujúce túto otázku problémy, a síce, otázky bezpečnosti, okrem iného v oblasti japonskej obligácie s jej spojencami. Sú to všetko veľmi citlivé záležitosti, ktoré si vyžadujú veľmi starostlivé a vyvážené posúdenie a skúmanie. V závislosti na tom, ako dopadne táto práca, budú prijaté konečné rozhodnutia.
Posudzovať situáciu je zatiaľ predčasne.

https://news.mail.ru/politics/30086139/?frommail=1

Dnes Vladimir Putin odpovedal na otázky občanov a novinárov

D.Borisov: Dobrý deň, Vladimir Vladimirovič.!
Vladimír Putin: Dobrý deň!
D.Borisov: už po dobu 12 dní naše centrum spracovania informácie dostáva otázky. Počas tejto doby sme prijali 2 milióny rozmanitých oslovení. Medzi prvými piatimi otázkami sú tie najcitlivejšie pre Rusov – nárast cien, klesajúca životná úroveň, bytové a komunálne hospodárstvo, zdravie a, samozrejme, veľa osobných žiadosti.
T.Remezova: Dovolila by som si zamerať pozornosť na jeden veľmi dôležitý rozdiel medzi touto „Priamou linkou“ a predchádzajúcimi.
Väčšina rozhovorov s našimi redaktormi nie je o súčasnosti, ale o budúcnosti: ako bude žiť naša krajina v nadchádzajúcich rokoch, akými budú vzťahy Ruska s ostatnými štátmi. Možno, že je to špecifikum predvolebného roka, kedy množstvo otázok, najmä pokiaľ ide o moc, o Vás osobne, je vždy oveľa vyššie než obvykle.
D.Borisov: Dovoľte predtým, než budeme hovoriť o budúcnosti, venovať sa súčasnosti.
V poslednej dobe je počuť nemálo optimistických hodnotení situácie v našej ekonomike. Je možné rátať s tým, ak si správne uvedomujeme, že ekonomická kríza skončila?

V poslednom čase odznieva pomerne veľa optimistických hodnotení situácie v našej ekonomike. Dá sa hovoriť, správne tomu rozumieme, že sa ekonomická kríza skončila?

Putin: Začali ste, v podstate, hlavnou otázkou: či sa skončila ekonomická kríza.

O čom svedčia objektívne údaje? Svedčia o tom, že recesia v ruskej ekonomike je prekonaná a prešli sme k obdobiu hospodárskeho rastu.

Máme aj nevyriešené problémy v ekonomike, a odráža sa to najmä na príjmoch ľudí. Aké sú to problémy? Je to štruktúra ekonomiky, ktorá nám nevyhovuje a v tejto súvislosti možno hovoriť o nízkej produktivite práce: ak ju nebudeme zvyšovať, tak nebudeme mať nové pracovné miesta, potom sa nebudú zvyšovať príjmy, a to je podstatná vec.

A teraz o predsa len o tom, že tom, určite sa k týmto problémom dnes ešte vrátime, určite, stopercentne, ľudia budú klásť tieto otázky, my podrobne rozoberáme všetky tieto problémy, a to nám dáva možnosť hovoriť o tom, že recesia sa skončila, tri štvrťroky za sebou pozorujeme hospodársky rast, rast hrubého domáceho produktu je skromný, ale existuje, rastie z jedného štvrťroka do druhého.

Pozorujeme rast investícií do základného kapitálu – 2,3 percent, rast predaja automobilov a hypotekárnych úverov, čo vo všetkých ekonomikách je zjavným dôkazom začiatku rastu, nesurovinový a neenergetický export vzrástol o 19 percent.

A napokon veľmi dôležitá zložka makroekonomického charakteru: máme rekordne nízku infláciu za celú najnovšiu históriu Ruska. K dnešnému dňu je to 4,1 percenta, také niečo tu jakživ nebolo. Toto hovorí o tom, že máme všetky dôvody predpokladať, že dosiahneme cieľovú infláciu štyri percenta za rok.

Rastú zlato-valutové rezervy Centrálnej banky, medzinárodné rezervy, v minulom roku sme začali od 368, skončili pri 378, tento rok už tvoria 405 miliárd dolárov. A jeden z najdôležitejších ukazovateľov, nemôžem ho nespomenúť: investície do základného kapitálu rastú rýchlejšie, ako rastie ekonomika.

Ekonomika vzrástla o 0,7 percenta za štyri mesiace, a investície do základného kapitálu o 2,3 percenta. O čom toto svedčí, ak mám hovoriť jednoduchšie? Preinvestovali sme už do rozvoja výroby 2,3 percenta, a to svedčí o tom, že sme položili základ budúceho rastu, a toto všetko nás bezpochyby musí pozitívne nalaďovať a musí sa to odraziť na niektorých problémoch sociálnej sféry.

Ktorých? Najdôležitejšie z nich je, už sme o tom hovorili, a pokladám za dôležité to zopakovať, že sme dosiahli značný pokles detskej úmrtnosti a úmrtnosti matiek. Od roku 2000 sa detská úmrtnosť znížila trojnásobne a úmrtnosť matiek takmer štvornásobne. Takéto údaje, podľa všetkého, nevykazuje ani jedna sociálna sféra na svete. A výsledkom je – predĺženie dĺžky života: bolo to 70 a niečo rokov, teraz dĺžka života je 72 rokov. Takže všetko dokopy nás oprávňuje hovoriť, že kríza je prekonaná.

Jurjevová: Ďakujem.

Aj s našimi čínskymi priateľmi sa usilujem dohodnúť o otvorení čínskeho trhu pre našich producentov bravčového a hydinového mäsa, takže máme aj niektoré pozitívne momenty.
Samozrejme, že to nie je normálna situácia, všetky tieto obmedzenia k ničomu dobrému nesmerujú, a musíme sa usilovať o to, aby svetová ekonomika fungovala bez týchto obmedzení.
Vladimir Vladimirovič, Vy ste sa dnes dotkli témy sankcií. Vnímame opatrenia, ktoré boli zavedené proti Rusku, ako dar, doplňujúci nástroj na podporu nášho poľnohospodársko-priemyselného komplexu. A nasadené odvetné opatrenia už majú výsledok.
V súčasnej dobe naša produkcia zeleniny, plodín rastie takým tempom, ktoré sme nemali po celú dobu existencie Sovietskeho zväzu, moderných ruských dejín. A povedal by som, že sme o 50 percent vyrástli odvtedy, čo boli nasadené odvetné opatrenia. Investovali sme už do zeleninárskej výroby 150 miliárd rubľov. Dnes ste hovorili o týchto číslach, investície sa zvyšujú, je to 150 miliárd v krátkom časovom úseku. Takúto dynamiku sme nikdy predtým nedosahovali. Vytvorilo sa viac ako 10 tisíc pracovných miest. A samozrejme, bezpodmienečne, sme aj naďalej pripravení pokračovať v tejto práci.
Ale všetkých zaujíma otázka. Predsa včera Senát schválil rozhodnutie, Európa vyhlásila, že sankcie budú predĺžene, ba aj rozšírené. Obnovíme naše protisankčné opatrenia v reakcii na rozhodnutia prijaté Západom?
A druhá otázka, Vladimir Vladimirovič: ak, Bože chráň, budú tieto sankcie ukončené, či môžeme počítať s Vašou podporou pri ochrane nášho domáceho trhu, ako tomu bolo v prípade tureckých paradajok, za čo Vám vyjadrujú osobitné poďakovanie všetci pestovatelia zeleniny Ruska?

Vladimír Putin: Problém nie je čiastkový, vzťahuje sa na záležitosti celej krajiny. Prečo? Pretože pred dvoma rokmi, vieme veľmi dobre, najmä produkcia zeleniny a ovocia boli najproblematickejším javom, čo ovplyvnilo aj príjmy občanov, pretože ceny sa zvyšovali. V skutočnosti sme uzavreli alebo podstatne obmedzili dovoz, avšak nedosahovali sme objem výroby, ktorý by uspokojil domáceho spotrebiteľa. Urobili sme všetko možné, nebudem vymenovávať všetky prijaté opatrenia, – poznáte ich možno lepšie než ja, dúfam, že ste ich využili – aby naši výrobcovia zvýšili produkciu ovocia a zeleniny, najmä zeleniny. Inflácia aj z tohto dôvodu dosahovala pred dvoma rokmi až 12,9 percenta. Vrátane. Nielen preto, ale preto tiež.
Vychádzali sme z predpokladu, že naši poľnohospodári a výrobcovia mäsa by mali pri chove hospodárskych zvierat, produkcii ovocia a zeleniny, pracovať na plné obrátky aby uspokojili spotrebiteľský trh. A Vám sa to darí, za čo Vám ďakujem. Nielen Vám, ale aj všetkým ľuďom, žijúcim na vidieku.
Dnes, ako vidíte, inflácia je 4,1 percenta. Tu je výsledok. Využíva sa a z neho ťaží celý sektor ekonomiky, kde žije a v ktorom pracuje takmer tretina populácie, ak berieme sociálne hľadisko. Je to veľmi dobre. A kvalita je naozaj lepšia, máte pravdu.
Naša vláda rozšírila platnosť sankcií až do konca tohto roka, do 31. decembra. Uvidíme, ako sa budú formovať naše vzťahy s krajinami, ktoré uvádzajú obmedzenia na našu ekonomiku.
S ohľadom na nekonečné predlžovanie všemožných obmedzení. Pokiaľ naši partneri odvolajú sankcie proti našej ekonomike, budeme nútení konať podobne aj my, inak budeme čeliť problémom v rámci WTO. Chcem povedať, že, za prvé, musíme zabezpečiť konkurenciu na domácom trhu v záujme spotrebiteľov, počítajúc do toho aj obyvateľov veľkých miest. Po druhé, dúfame, že vám dnes poskytujeme všestrannú podporu s tým, aby ste dosiahli zvrat, stali sa konkurencieschopnými. Ak kvalita, aj produktivita Vašej práce nebudú horšie ako u vašich konkurentov, budete mať vždy prevahu na svojom vlastnom trhu, majúc na zreteli vašu oveľa lacnejšiu logistiku. Preto, povedzme, nie priama podpora, ale nepriama, ktorá nie je zakázaná v rámci WTO – a je tam veľa skutočných medzier, – samozrejme, bude pokračovať. Ale na tak masívnu a priamu, hrubú podporou nemali by ste sa, asi, spoliehať, ale už teraz podniknúť všetko nutné na dosiahnutie konkurencieschopnosti v krátkodobom horizonte.

Remezovová: Vladimír Vladimírovič, predsa len, aj sám ste povedali, že reálne príjmy obyvateľstva sa znížili a oficiálne štatistiky to potvrdzujú. Takže, kedy tento hospodársky rast občania na sebe reálne pocítia? Kedy sa tak stane?

V. Putin: Viete, v princípe, pokles bol značne citeľný, takže pocítiť nárast hneď bude komplikované. Už som na začiatku povedal, že tento problém pokladám za najdôležitejší a najpálčivejší.
Reálna mzda však napriek tomu od júla – augusta minulého roka pomaličky začala stúpať a za minulý rok stúpla o 0,7 percenta. Samozrejme, to sa dá zatiaľ spozorovať ťažko, hoci v apríli tohto roka nárast predstavoval už 2,3–2,4 percenta.
Ako sa iste pamätáte, začiatkom tohto roka sme jednorazovo vyplatili dôchodcom 5 tisíc rubľov, k 1. februáru sme vykonali indexáciu nepracujúcich dôchodcov na 5,4 a následne ešte na 5,8 percenta. Bola vykonaná nová indexácia sociálnych dôchodkov.

So zamestnávateľmi pracujeme na zvýšení spodnej hranice minimálnej mzdy, táto bola v minulom roku zvýšená o niečo vyše 20 percent, v tomto roku sme hladinu minimálnej mzdy ešte zvýšili. Celkove budeme všeobecne smerovať k tomu, aby ľudia reálne pocítili zmeny k lepšiemu.

Remezovová: Napriek všetkému sa teraz mnohí sťažujú na nízku úroveň mzdy. Mám v rukách celý balík sms a mms správ, ľudia nám do redakcie posielajú fotokópie svojich výplatných pások. Napríklad, mzda predškolského pedagóga (materská škôlka č. 11, Astrachaň) sa rovná
7 935 rubľov. To je za máj 2017. Ako sa dá z takého platu vyžiť?
Zdravotná sestra, zdravotné zariadenie, Kozmodróm Vostočnyj, dostala v máji čistú mzdu 10 246 rubľov.
„Ako môže dostávať hasič 8000 rubľov za mesiac a pritom riskovať život za takýto plat?,“ píše vedúci hasičského zboru Alexander Meľnikov zo Saratovskej oblasti.
„Kedy pridajú na plate poštárom? Dostávame 3600 rubľov, ako z toho máme vyžiť?“

Putin: Pokiaľ ide o tých 3600, treba preveriť, odkiaľ sa berú takéto čísla. Pretože u nás existuje minimálna mzda (ruská skratka МРОТ – minimaľnyj razmer oplaty truda) a ten je vyšší ako 3600 rubľov. Ale všetci tí, ktorých ste tu vymenovali patria do takej kategórie nevýrobnej sféry zamestnancov, ktorá sa nedostala do tzv. „výnosovej kategórie“. Čo sa týka rozpočtových sfér, ktoré sa do výnosu v roku 2012 dostali, v tých sa viac-menej dodržiava spôsob zvyšovania úrovne miezd. V iných kategóriách rozpočtovej sféry, ktoré sa do výnosu nedostali, je to zložitejšie, tieto mzdy neboli indexované, bez ohľadu na to, že inflácia bola značná (v minulom roku 12-percentná). Indexácia sa neuskutočnila. Toto, samozrejme, a v tom s vami súhlasím, nie je spravodlivé. Hovoril som to tomto probléme s vládou, dal som im za úlohu venovať sa mu. Od 1. januára 2018 sa indexácia príjmov uskutoční.

Ostaľcovová, A. : Som Ostaľcovová Alena Valerievna, volám z Irkutskej oblasti, z mesta Šelechovo. pravdepodobne, toto je častá otázka, prečo sú také nízke platy učiteľov. Som učiteľka, učím na základnej škole, odpracovala som jeden rok, viac ako 16,5 tisíc som nedostala. Nedostala som ani príspevok pre mladých odborníkov. Mám veľmi rada svoju prácu, rada pracujem s deťmi, ale plat mi nedáva na výber. Ako mám existovať z takýchto peňazí? Ďakujem.
Putin: Mesto Šelechov je zrejme neveľké mestečko, neviem, o aký typ školy presne ide vo Vašom prípade, obidvaja dobre vieme, a vedia to aj všetci učitelia našej krajiny, že sme si vytýčili za cieľ zvýšiť mzdu učiteľov na úroveň primeranú úrovni rastu ekonomiky. Hádam sa nemýlim, nepamätám si presnú cifru, aký je priemer ekonomiky v Irkutskej oblasti, ale nejakých30 tisíc. Ekonomický priemer v Irkutskej oblasti je teda približne 30 tisíc. U učiteľov dokonca o niečo viac.
A aká je realita? Financiami pre pedagógov a určením úrovne miezd disponuje sama škola, táto určuje personálne zabezpečenie a príplatky k mzde. Toto je vecou školy. Opakujem: vecou školy je personálne zabezpečenie a príplatky.
Je jasné, že mladý odborník, a Vy ste mladá odborníčka, musí dostávať o niečo menej, ako skúsení pedagógovia, pedagógovia s praxou a tak ďalej. Ale nie je jasné, prečo až dvoj-trojnásobne menej, to mi je nepochopiteľné. Dúfam, že vedenie oblasti, vedenie príslušných štruktúr, ktoré majú na starosti vzdelávanie, sa tým budú zaoberať.

Teraz mi tak napadlo: taký rozdiel v príjmoch, ako som už hovoril, by nemal byť. Preto, ak k tomu v praxi dochádza, pravdepodobne by bolo treba úplne odôvodnene stanoviť nejaké minimum alebo minimálny pomer medzi úrovňou príjmov mladých odborníkov a tých, ktorí majú väčšiu prax. Nad týmto sa treba, podľa všetkého, zamyslieť.

1. Ostaľcovová: Ďakujem pekne.
2. Putin : Pokiaľ ide o 11. tisíc, to je samozrejme, čudné, Opakujem, nieľkoľkonásobne sa mzdy odlišovať nemajú. Tento váš konkrétny prípad preskúmame.
3. Remezovová: Túto otázku sme dostali na našu webovú stránku „Priameho vysielania“: „Pred dvomi týždňami Európa predĺžila protiruské sankcie ešte o rok. Povedzte, sme pripravení žiť pod tlakom sankcií desaťročia?
4. Putin: V skutočnosti dejiny Ruska dokazujú, že my sme v podstate vždy žili pod tlakom sankcií, počnúc okamihom, keď sa Rusko začalo stavať na nohy a cítiť sa silnejšie. Keď naši partneri vo svete pocítili v Rusku seriózneho konkurenta, tak pod rôznymi zámienkami zavádzali nejaké obmedzenia, bolo to počas celých našich dejín, už nehovorím o sovietskych časoch, bolo tak aj prv, ešte pred Októbrovou revolúciou. Preto na tom nie je nič prekvapujúceho.
   Teraz vieme, že v senáte USA sa opäť zjavil projekt na sprísnenie týchto sankcií. Prečo ozaj? Veď sa nedeje nič mimoriadneho. V súvislosti s čím sa z ničoho nič znova začalo hovoriť o týchto sankciách? Je to, samozrejme, svedectvo pokračujúceho boja v v Spojených štátoch, napriek všetkému k tomu dochádza a ja sa nazdávam, že umelo vytvárajú problémy, kde nie sú. Takže keby nebolo Krymu, keby nebolo iných problémov, vyhútali by ešte niečo, aby Rusko zdržali pozadu, ako vždy a aby sa servírovala politika zdržiavania Ruska.

Čo sa stalo s tými sankciami a či sa odrazili sa nás alebo nie? Áno, odrazili. Kardinálne alebo nie? Nemyslím si to. Na nás sa väčšmi odrazila svetová konjunktúra a pokles cien na naše tradičné tovary – naftu, plyn, produkciu metalurgického a chemického priemyslu a tak ďalej. A čo si myslia naši partneri?
Štátny departement USA si myslí, že tieto sankcie viedli v našej ekonomike k mínusu hrubého domáceho produktu. Európania si myslia, že o niečo viacej. OSN poskytuje takéto údaje, v OSN si myslia, že sme stratili okolo 50-52 miliárd dolárov, ale tie krajiny, ktoré zaviedli sankcie, stratili 100 miliárd dolárov. Takže toto je obojstranná zbraň a poškodzuje všetkých, aj tých, čo to spôsobujú.

No nech je to akokoľvek čudné, má to aj svoje pozitíva. V čom spočívajú? V tom, že sme boli nútení zapojiť svoje mozgy, talenty, sústrediť zásoby na kľúčových smeroch, a nie len využívať naftu a plynodoláre. Aký to malo dosah? U nás reálne začala rásť výroba v dôležitých, zložitých odvetviach. Do značnej miery sme obnovili kompetenciu v rádiotelektronike, raketovej oblasti, leteckom priemysle, farmaceutickom priemysle. Dobre sa začalo rozvíjať ťažké strojárenstvo, A to už nehovorím o poľnohospodárstve. Vieme, že stačil rast okolo troch percent a Rusko sa stalo číslom jedna, lídrom v exporte obilnín, v exporte pšenice. Takže tu máte výsledok.

Niekoľkonásobne sa znížili importné nákupy, prakticky sme sebestační v produkcii bravčového mäsa, hydiny. Ba čo viac, hľadáme odbytištia.

Garifullin: Toto je vynikajúca príležitosť na to, aby som prerušil toto prekrásne podujatie. A pokračujem.
Vladimír Vladimirovič, moja otázka znie. Za týchto 15 rokov mojej práce som mal možnosť pozorovať obdobia poklesu pôrodnosti, ale aj zvýšenia – za posledných 7-8 rokov. Lenže teraz sa reálne obávame toho, že pôrodnosť sa bude znižovať, ako dozvuk poklesu pôrodnosti 90-tych rokov. Proste fyzicky poklesol počet žien, schopných rodiť.
V tejto súvislosti mám otázku. Bude pokračovať program tzv. materského kapitálu, ktorý sa v roku 2018 končí? A či sa bude vzťahovať na narodenia tretieho dieťaťa a ďalších detí?
A naše pacientky ešte, prirodzene, zaujíma otázka detských prídavkov pri starostlivosti o dieťa po dosiahnutí jedného a pol roka dieťaťa, ktoré teraz, žiaľ, tvorí, povedzme si priamo, úbohých 50 rubľov. Podľa mňa, je to mizerná suma. Bude sa niečo v tomto meniť?
V. Putin: Predovšetkým by som chcel zablahoželať Michailovi Arťomovičovi, jeho otcovi a mame k jeho narodeniu, a jemu samému pri príležitosti príchodu na tento svet. Je to velikánska udalosť v rodine a my jej želáme všetko len to najlepšie, šťastie rodičom i dieťatku.
A teraz k demografickým problémom. Skutočne, veľa sme urobili pre to, aby demografické tendencie nadobudli u nás stabilný pozitívny charakter. A dosiahli sme reálne, solídne výsledky.
Pôrodnosť u nás stúpa tempami, aké nevidieť v súčasnosti, povedzme, v európskych krajinách a keď už o tom hovorím, tak mnohí moji kolegovia sa čudujú a úprimne povedané, zo srdca sa tomu radujú. Čo by som rád povedal o tendenciách?
Najväčšiu škodu z hľadiska demografického rozvoja krajina utrpela počas Veľkej vlasteneckej vojny, v rokoch 1943-1944. V roku 1943 poklesla pôrodnosť v porovnaní s predchádzajúcimi, predvojnovými, rokmi o 60 percent.
V krajine, ak máme na mysli RSFSR, sa narodilo najviac okolo jedného milióna detí. A v 90-tych rokoch u nás došlo k ťažkému obdobiu: narodilo sa 1 milión 200 tisíc detí, čo je z hľadiska demografického rozvoja porovnateľné so stratami vo Veľkej vlasteneckej vojne, to jest pokles bol približne o 50 percent.
Pravdaže, musíme mať na zreteli, že toto bolo aj dozvukom čias Veľkej vlasteneckej vojny, ale plus ešte svoje vykonal aj rozpad Sovietskeho zväzu, rozpadnutie sociálneho systému, pokles životnej úrovne ľudí a tak ďalej, obrovská nezamestnanosť- toto všetko dokopy a výsledkom bol katastrofálny pokles pôrodnosti, Toto sa opakuje každých 25 rokov.
Stalo sa tak cez vojnu, 25 rokov – v podstate aj tak malo dôjsť k zníženiu v polovici 90 – tych rokov, ale plus k tomu ešte rozpad ZSSR a všetko, čo s tým súviselo, a my sme sa dostali niekde na úroveň strát vo Veľkej vlasteneckej vojne.
A čo sa teraz stalo? Stalo sa to, že počet mladých ľudí, najmä mladých žien vo fertilnom veku, ako hovoria odborníci, teda v plodnom veku, sa znížil, a to podstatne. Teraz do tohto obdobia, keď je možné stať sa matkou, otcom, vstupuje práve generácia 90-tych rokov.
Mladých žien je u nás menej o 34 percent, žien do veku 38-39 menej o 25 percent. Ženy od veku 30 a viac rokov do 40 rokov ďalej rodia a deti prichádzajú na svet zdravé. Chvála bohu, ďakujeme vám za to, medicína k tomu prispieva. Ale predsa len je to obrovský pokles. Proste je menej tých, čo môžu rodiť. Nepochybne, musíme urobiť všetko pre to, aby sme sa neprepadli do väčšej jamy. Čo? Po prvé, už máme na to prepracované mechanizmy. Jeden z nich ste práve spomenuli – je to takzvaný materský kapitál. Mimochodom, viac ako sedem miliónov rodín, viac ako sedem miliónov matiek už tento kapitál dostali a takmer polovica ho už aj využila. To po prvé.
Po druhé. Zaviedli sme príspevky na tretie dieťa v regiónoch, kde je zložitá demografická situácia. Po tomto kroku tam hneď pôrodnosť stúpla o 37 percent. Viete si predstaviť ten výsledok?! Tieto opatrenia priniesli ovocie. Samozrejme, sú to nákladné opatrenia, ale hovoríme o našich ľuďoch, o našich občanoch, to je budúcnosť krajiny. Tu si treba všetko veľmi pozorne zrátať. Nedá sa, samozrejme, len tak rozhadzovať peniaze, ale skrbliť sa tu tiež nesmie, preto potrebujeme celý komplex opatrení. A oni môžu byť rozmanité. Je to predĺženie materského kapitálu v tej alebo inej podobe, alebo v tej podobe, v akej funguje momentálne, alebo v nejakej zmenenej.
Musíme porozmýšľať o tom, ako stimulovať narodenie prvého dieťaťa u mladých mamičiek. Možno by im bolo treba niečo pridať. Prečo im? Pretože títo mladí ľudia, ktorí sa ešte nepostavili na vlastné nohy, potrebujú podporu. Treba porozmýšľať o tom, ako stimulovať narodenie druhého, tretieho dieťaťa u starších matiek (matiek, ktoré majú po tridsiatke alebo aj starších).
Viac.-menej sme vyriešili teraz problém materských škôlok pre deti od troch do siedmich rokov. Mimochodom, toto je tiež pozitívny prvok z hľadiska sociálnej politiky v našej krajine za posledný rok. Podľa mňa, je problém s miestami v materských škôlkach na viac ako 98 percent vyriešený. Chýbajú však jasle.
A pre mladé mamičky, ktoré nechcú „vypadnúť“ zo svojej profesie alebo chcú nadobudnúť profesiu, sú jasle potrebné, tu treba pripraviť osobitný program. Tu treba celý komplex opatrení. Úprimne povedané, priamo dnes, mám naplánované takéto stretnutie, budeme sa tým na Vláde zaoberať. Nerád by som predčasne hovoril o súbore opatrení, ktorý tam bude predložený, ale bude predložený, budeme sa tomu venovať.
D. Borisov: Ďakujem pekne, Ufa, blahoželáme k narodeniu nového občianka Ruska. je to nádherná udalosť. Ale kým ste vy odpovedali, dostali sme otázku od Tatiany Prokopenkovovej z Kabardinsko-balkarskej republiky. Porozprávajte nám, prosím Vás, o svojich vnukoch: koľko majú rokov a ako sa volajú?
V. Putin: Viete, moje deti, dcéry, napriek kadejakým fámam, žijú tu v Rusku, v Moskve. Aj vnukov mám, tiež žijú normálnym životom. Dcéry sa venujú vede, vzdelávaniu, do nijakej politiky nezasahujú, žijú bežným, normálnym životom. A čo sa týka vnukov, mám aj škôlkara.
Viete, ide o to, že ja nechcem, aby vyrastali ako nejakí „princovia“, chcem, aby vyrástli ako bežní ľudia. A na to potrebujú obyčajné kontakty, bežnú komunikáciu v detských kolektívoch. Len čo by som teraz zverejnil ich vek, meno, hneď by boli identifikovaní, nedali by im pokoj, a to by poškodilo vývin dieťaťa. Všetko je v rodine v poriadku, prosím, pochopte správne môj postoj.
T. Remezovová: Chápeme vás a blahoželáme k tomu, že ste starý otec.
V. Putin: Ďakujem. Nedávno sa mi narodil druhý vnuk.
T. Remezovová: Blahoželáme.
D. Borisov: Povedali ste, že takzvaný materský kapitál by bolo treba nejako rozšíriť. Je veľa správ z rôznych regiónov, že matky žiadajú, aby bola v novom zákone daná možnosť použiť materský kapitál na nákup auta. Toto by mnohodetné rodiny často potrebovali.
V. Putin: Viete, často sa diskutuje o možnosti použitia tohto materského kapitálu. Dnes už dosahuje viac ako 450 tisíc rubľov. Mimochodom je bez indexácie posledných niekoľko rokov, až tri roky, k indexácii budeme musieť pristúpiť.
Či ho možno použiť na iné účely? Samozrejme, treba o tom pouvažovať. Mňa vždy trápi len jedna vec: že sa peniaze pomíňajú, a matka, rodina, dieťa nedostanú to, čo im od štátu patrí. Tieto peniaze sú určené na zlepšenie bytových podmienok. Áno, chápem, že za túto sumu sa byt kúpiť nedá, ale dá sa k peniazom doložiť. Ak ide o mladú rodinu, možno sa dostať do nejakého regionálneho programu na podporu mladých rodín a použiť tento kapitál. Alebo na zdravie, alebo vzdelávanie. Toto sú základné veci.
Možno, že so zreteľom na hlavný problém, o ktorom sme dnes hovorili, so zreteľom na zníženie úrovne príjmov, možno jednoducho urobiť toto: z materského kapitálu dať možnosť vyčleniť rodine určitú sumu, aby sa podporili rodiny s dvoma a väčším počtom detí. Možno by to bolo ešte efektívnejšie, ako dať možnosť na niečo ho minúť, na vyriešenie nie prioritného problému, a potom sa toto všetko kdesi rozplynie alebo to niekto predá, pričom so stratou. Možno, že by bolo lepšie dať priamo nejaké peniaze rodine v dnešnej situácii. Budeme o tom uvažovať.
D. Borisov: Materský kapitál – to sú predsa len veľké peniaze – 450 tisíc. A jednoducho prídavky na deti, ako to píšu tu z rôznych regiónov – sú mizerné: 183 rubľov, 200 rubľov.
V. Putin. Prepáčte, tuto kolega, doktor, postavil takúto otázku ohľadne prídavkov na deti. Áno, sú malé. Skutočne, je to tak, ale my sme stáli pred voľbou: alebo zvýšiť prídavky na deti, alebo zachovať materský kapitál. Zvolili sme cestu zachovania materského kapitálu. Toto si vyžaduje veľké náklady od štátu, ale je to efektívnejší nástroj. Hoci o prídavkoch na deti tiež treba pouvažovať.

.Remčukov: Dobrý deň, Vladimír Vladimírovič!

Chcel by som sa porozprávať o rusko-amerických vzťahoch. Ako ste spomínali aj Vy, aj ten americký divák, jedným trendom je zhoršovanie vzťahov, rusofóbia, každodenné informácie o nových protiruských iniciatívach vrátane sankcií. Ale súčasne narastá globálny dopyt niežeby po normalizácii, to je slabé slovo, ale po kardinálnom zlepšení vzťahov medzi Ruskom a USA.

Predvčerom minister zahraničných vecí Tillerson počas svojho vystúpenia v Senáte povedal, že od chvíle, keď bol vymenovaný do tejto funkcie, mu na každom stretnutí so zahraničnými kolegami opakovali: “Dohodnite sa s Ruskom!” Vymenoval aj regióny: svet, Blízky Východ, Juhovýchodná Ázia, všetci vravia jedno a to isté. Hovoril to pri rokovaní o rozpočte Ministerstva zahraničných vecí, keď chcel vysvetliť, že koľko je tam práce.

O tri týždne bude v Hamburgu zasadať “Veľká dvadsiatka” a očakáva sa, že sa stretnete s prezidentom Trumpom. Dá sa predpokladať, že počas rokovaní sa vám podarí tento negatívny trend vo vzťahoch zvrátiť a naštartovať nový, azda pozitívny trend, ktorý by znamenal možno až radikálne, kardinálne zlepšenie našich vzťahov s Amerikou? V akých oblastiach, sférach, regiónoch, pri riešení akých problémov Vy vidíte perspektívu produktívnej a vzájomne výhodnej spolupráce medzi Ruskom a Spojenými štátmi? Myslím si, že tieto otázky naozaj ležia na srdci nielen ľuďom v Rusku a Amerike, ale aj v mnohých iných krajinách na celom svete.

Ďakujem.

Putin: Vy ako skúsený a rozhľadený človek viete rovnako dobre ako ja, v akých oblastiach by sme mohli spolupracovať so Spojenými štátmi. Predovšetkým je to kontrola šírenia, lepšie povedané nešírenia zbraní hromadného ničenia. Sme najväčšie jadrové veľmoci a našu spoluprácu v tejto sfére treba považovať za samozrejmosť. Je to mimoriadne dôležitá sféra, veľmi dôležitá, a to sa netýka iba severokórejského regiónu, ale aj iných regiónov. To po prvé.

A po druhé, boj s chudobou, boj s negatívnymi vplyvmi na životné prostredie a tak ďalej, aj keď teraz poznáme postoj súčasnej administratívy k parížskym dohodám, ale prezident Trump sa nebráni diskusii na túto tému. Mimochodom, začať sa teraz s americkou administratívou škriepiť, navzájom sa podpichovať, urážať, to je najhoršia cesta, pretože potom sa vôbec na ničom nedohodneme, a bez Spojených štátov sa v tejto oblasti nemá zmysel na niečom dohadovať, lebo USA patria medzi najväčších znečisťovateľov. Musíme spolu bojovať s chudobou na svete, lebo ak dnes hovoríme, že u nás sa zvýšilo percento ľudí s minimálnymi príjmami, tak vo svete je situácia v mnohých regiónoch úplne katastrofická. Toto je jeden zo zdrojov radikalizmu a terorizmu, chudoba v niektorých regiónoch sveta, a my musíme spolu riešiť, čo sa s tým dá robiť. Spolu aj s ďalšími partnermi: Čínou, Indiou, Európou.

Otázka: V máji tohto roka hlavy štátov a vlád tridsiatich krajín sveta prijali záverečné komuniké Prvého medzinárodného ekonomického fóra „Jeden pás, jedna cesta“, na ktorom sa strany dohodli o posilňovaní spolupráce. Povedzte, prosím, Vladimir Vladimirovič, ako Rusko v súčinnosti s Čínou plánuje implementáciu týchto dohôd? Ďakujem.

Vladimír Putin: Už som povedal, ale môžem zopakovať.

Po prvé sa domnievam, že je to doposiaľ jedinečná udalosť. Je to iniciatíva Prezidenta Čínskej ľudovej republiky, nášho významného a môjho osobného priateľa Si Ťin-pchinga. Mala úspešný priebeh. Akcia bola veľkorozmerná, úspešná. Dúfam, že znamenala začiatok novej etapy spolupráce v Eurázii, a to nielen v Eurázii.

Najdôležitejšie – je spojiť naše úsilia v rámci Eurázijskej hospodárskej únie a v rámci čínskej iniciatívy Hodvábnej cesty. Podarí sa alebo nie? Som si istý, že je to možné, pretože aj v ekonomickej sfére, nehovoriac teraz o úrovni nášho strategického partnerstva, už máme množstvo spoločných cieľov a vzájomne doplňujúcich sa možností. Preto nemám pochýb o tom, že budeme spolupracovať, a táto práca bude účinná, bude to prínosom pre čínsky, ako aj pre ruský ľud. Ale nielen pre nás – ovplyvní to globálnu svetovú konjunktúru.

Chcem ešte raz poďakovať čínsku stranu za organizáciu práce stretnutia.

Otázka: Vladimir Vladimirovič, prišiel som z Donbasu, tam sa ma ľudia pýtali. Sprevádzal som Iosifa Davydoviča Kobzona už ôsmy krát. Oni hovoria: „Opýtajte sa Vladimira Vladimiroviča kedy si zoberie Donbas“. Sú tam veľmi unavení. Uplynuli tri roky, tam sa strieľa, a ľudia jednoducho nevedia, ako ďalej. Všetko je zničené.

Vladimír Putin: Áno, viem. To je tragédia, a veľmi krutá. Urobíme všetko, aby sa minimalizovali napáchané tam škody. Čo mám na mysli. Poznáte celkove naše stanovisko, ale podnikneme všetko možné na podporu tamojších ľudí bez ohľadu na akékoľvek vonkajšie faktory. Pritom počítame s tým, že terajšie kyjevské vedenie preukáže dosť mysle, zdravého rozumu a zodpovedného postoja pre vykonanie tých dohôd, tých dohovorov ktoré boli dosiahnuté tvrdou, zložitou prácou, mám na mysli predovšetkým Minské dohody.

Otázka: Tieto nefungujú.

Vladimír Putin: A keby neexistovali, bolo by to oveľa horšie. Je to zrejmé. Ale vidíme, že problémy tam neutíchajú, ale čiastočne sa prehlbujú. Budeme analyzovať situáciu, aby sa prijímali včasné rozhodnutia adekvátne súčasnej situácii.

Otázka: Všetci vieme, že Rusko má dobré vzťahy s Kurdmi v Sýrii a Iraku. 2. júna ste mali schôdzku s premiérom Irackého Kurdistanu, pánom Barzani. A ďalej, doteraz Kurdi bojujú proti terorizmu. Moja otázka znie: či bude Rusko udržiavať vzťahy s Kurdmi po ukončení vojny proti terorizmu?

Vladimír Putin: Vždy sme udržiavali vzťahy s kurdským národom. Nevidím žiadny dôvod pre pozastavenie týchto kontaktov.

Ale najprv musíme vyriešiť všeobecný problém, ktorý ste práve spomenul.
Jedná sa o boj proti terorizmu. Vieme, a už som mnohokrát pripomínal, že našu pozíciu neskrývame. Vieme, aký veľký, významný je príspevok kurdských bojovníkov v boji proti terorizmu. Sú to bojaschopné, dobre vycvičené a efektívne fungujúce kurdské jednotky.
Pokiaľ ide o širšiu spoluprácu, ste sa sám zmienil o mojom stretnutí s pánom Barzani. My aj s Irakom veľmi aktívne pracujeme, a tieto vzťahy sa budú prehlbovať.

Sme si v plnom rozsahu vedomí toho, že, pokiaľ ide o kurdský problém, je to problém akútny. Stanovili sme si našu pozíciu už dávno. Budeme konať a budovať svoju pozíciu v rámci medzinárodného práva.

Otázka: Vladimir Vladimirovič, v súčasnosti sa oživuje program spoločnej ekonomickej činnosti Japonska a Ruska na Kurilských ostrovoch. V Japonsku, to vnímajú ako začiatok postúpenia im ostrovov. Povedzte, prosím, čo to znamená pre Rusko? Aká je pozícia Ruska? Máte v pláne navštíviť ostrovy osobne?

Vladimír Putin: Pozrite sa, vychádzame zo skutočnosti, že spoločná práca na ostrovoch je možná. A vnímame to tak, že je nutné vytvoriť priaznivé podmienky pre riešenie územných problémov. Akú formu bude mať konečné rozhodnutie, zatiaľ nevieme. Ale bez vytvorenia vyhovujúcich podmienok, ktorých vyjadrením musí byť zlepšenie atmosféry dôvery, nedá sa vôbec nič robiť.

Sú aj ďalšie zhoršujúce túto otázku problémy, a síce, otázky bezpečnosti, okrem iného v oblasti japonskej obligácie s jej spojencami. Sú to všetko veľmi citlivé záležitosti, ktoré si vyžadujú veľmi starostlivé a vyvážené posúdenie a skúmanie. V závislosti na tom, ako dopadne táto práca, budú prijaté konečné rozhodnutia.
Posudzovať situáciu je zatiaľ predčasne.