Moskva 4. októbra (TASR/HSP/Foto:TASR)
Predstava EÚ o demokracii Rusko nezaujíma
Rusko nepovažuje odporúčania Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE) na demokratizáciu politického života v krajine za vhodné a nebude sa nimi riadiť. Uviedol dnes v Moskve v reakcii na tvrdý text rezolúcie hovorca prezidenta Vladimira Putina Dmitrij Peskov.
Predseda ruskej Štátnej dumy pokladá Parlamentného zhromaždenia Rady Európy za rusofóbne
Ruské médiá pripomínajú, že ruskú delegáciu na zasadnutí Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE) neviedol predseda Štátnej dumy, dolnej komory parlamentu, Sergej Naryškin. Účasť na rokovaní v Štrasburgu odmietol s tým, že jeho “strategické návrhy mnohí členovia vedenia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE) a rusofóbnych delegácií aj tak nevypočujú”.
Rada Európy v prijatej rezolúcii ocenila sériu zákonov prijatých v Rusku po decembri 2011, vrátane zmeny zákona o politických stranách, zmien vo volebnom zákone a znovuzavedenia priamej voľby gubernátorov, s tým, že ide o “pozitívne kroky” a dôkaz vôľe úradov liberalizovať politický systém.
EÚ sa nepáči viacero prijatých zákonov
Na druhej strane však PZ RE upozornilo na viaceré vládou prijaté opatrenia, ktoré vzbudzujú vážne obavy. Ide najmä o zákon postihujúci “očierňovanie” verejných činiteľov, právne obmedzenie internetovej slobody a doplňujúce ustanovenia k zákonom o voľnom zhromažďovaní a mimovládnych organizáciách.
Takéto legislatívne opatrenia podľa Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE) dokazujú rozporuplnosť politického života v Ruskej federácii. Poslanci zastúpení v Rade Európy uviedli, že ruská vláda by predovšetkým mala uvoľniť tlak a zastrašovanie voči opozičným stranám a kriticky naladeným neziskovým organizáciám.
Rusku však nejde o potláčanie demokracie, ale o znemožnenie zasahovania cudzích štátov, predovšetkým EÚ a USA, ktoré sa o to najviac snažia práve cez mimovládne organizácie, do svojich záležitostí. Je pochopiteľné, že EÚ sa takéto opatrenia, ktoré nútia mimovládne nátlakové organizácie financované často aj krajinami EÚ, označovať sa ako “cudzí agent” a tak deklarovať čie záujmy vlastne obhajujú, nepáčia.
Obavy poslancov PZ RE o stav demokracie v Rusku znásobil aj rozporuplný súdny proces s členkami hudobnej skupiny Pussy Riot. Rada Európy vyzvala Moskvu na ich prepustenie. Tento umelo mediálne vytváraná kauza, ktorá ma poslúžiť na zdiskreditovanie Putina, sa pomali obracia voči samotnej EÚ, pretože vychádza na povrch, že “rockerky” sú skôr zvrhlé sexuálne exhibicionistky, než bojovníčky za slobodu a ich videa z grupen sexuálnych orgií už sú všeobecne známe.
Je preto pochopiteľné, že ruským predstaviteľom sa nechce počúvať tieto účelovo vytvárané námietky a zaoberať sa pseudoproblémy európskych demokratov.
PZ RE zároveň apelovalo na ruskú vládu, aby prijala sériu špecifických opatrení na zlepšenie pluralitnej demokracie, právneho štátu a ľudských práv a aby dodržiavala medzinárodné záväzky.
Od 1996 roku je to už tretia hodnotiaca správa
Ruská federácia je jedným z členov Rady Európy. Patrí medzi štáty, voči ktorým táto organizácia uplatňuje takzvanú monitorovaciu procedúru, zameranú na monitorovanie pokroku reforiem, ktoré sa zaviazala splniť. Tohoročná hodnotiaca správa o stave demokracie v Rusku je v poradí už treťou od prijatia Ruska do Rady Európy v roku 1996. Napriek kritickosti správy PZ RE nerozhodlo o zvýšení stupňa monitoringu Ruska na úroveň rady ministrov.
Zdroj: Interfax