Kampaň v Sýrii sa začala 30.9.2015. Vojenskí odborníci z NATO sa na začiatku kampane stavali k slovám Rusov, že zasiahnu v Sýrii značne skepticky. Keď však Rusi prvýkrát udreli v Sýrii, zostali západní vojenskí odborníci zaskočení, pretože  Rusi do Sýrie presunuli v zrýchlenom režime celý bojový kontingent. Išlo o unikálnu vojenskú operáciu, porovnateľnú s presunom ruských vojakov na Kubu v roku 1962. Ruské vojská sa dostali do Sýrie morskými, vzdušnými a pozemnými cestami, ich presun trval približne mesiac a uskutočnil sa vo vysokom utajení.

Keď Rusi začali zasahovať v Sýrii, pôsobilo v Sýrii takmer 70 tisíc teroristov. Ruské letectvo začalo okamžite čistiť sýrske územie od teroristov, postupne sa Rusom podarilo zlikvidovať približne 60 tisíc teroristov, vrátane 2800 teroristov, pochádzajúcich z Ruska. “Ak sa pozriete na mapu z roku 2015 tak budete vidieť, že sýrska vláda kontrolovala približne 15% územia. Ak by sme nezasiahli, tak do dvoch mesiacov by bola Sýria úplne obsadená ISIS” uviedol doslovne Gerasimov. Teroristi by samozrejme neostali len v Sýrii, ale snažili by sa znova destabilizovať Kaukaz, zaútočili by v stredoázijských republikách a snažili by sa destabilizovať situáciu aj na juhu Ruska a v Európe. Rusi plány teroristov totálne eliminovali.

Ruskí piloti na začiatku kampane uskutočňovali približne 60 – 70 leteckých úderov denne, oproti 8 – 10 útokom pilotov západnej koalície. Dnes vďaka Rusku už ISIS neexistuje, čo nezničili ruské lietadlá, zničili ruské Kalibre (vrátane zahraničných inštruktorov), ruské pozemné jednotky, sýrska armáda a jej spojenci (iránski dobrovoľníci, šiíti z Iraku, Afganistanu, Palestínčania z Liwa al Quds, Hizballáh).

Dnes ostáva v Sýrii ešte približne 1000 členov ISIS, ktorí sa na základni at Tanf, pod kontrolou Američanom zázrakom zmenili na bojovníkov “Novej sýrskej armády”. Tu pokračuje výcvik pod vedením amerických inštruktorov, v okolí 55 km od základne at Tanf existuje zóna pod kontrolou Američanov, na ktorú dosiaľ sýrske vojská neútočia. Na hraniciach zóny však sýrski vojaci začínajú budovať obranný systém, takže teroristi už teraz nemajú ako z americkej zóny na vládne územie preniknúť, čo však neznamená že nebudú môcť prejsť do Iraku alebo Jordánska a zaútočiť na inom mieste. Očakávať ich však bude ruské letectvo, ktoré v Sýrii ostáva.

Američania zostávajú v at Tanfe v rozpore s medzinárodnými zákonmi. Nikto ich do Sýrie nepozval, legitímny sýrsky prezident Bašár Asad ich o pomoc nežiadal. Podľa informácii sýrskej tajnej služby na základni at Tanf už vypukli prvé rozpory medzi Američanmi a arabskými teroristami, ktorí sú pobúrení Trumpovým uznaním Jeruzalema ako hlavného mesta Izraela.

Podľa Valerija Gerasimov operácia Ruska v Sýrii zlikvidovala teroristickú hrozbu, umožnila približne 48 tisíc ruských vojakov získať bojové skúsenosti, 14 tisíc vojakov získalo vysoké vyznamenania.

Ilja Novickij

Prinášame vám aj rozhovor s  náčelníkom Generálneho štábu ruských ozbrojených síl, prvým námestníkom ministra obrany RF armádnym generálom Valerijom Gerasimovom (VG).

Náčelník Generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerij Gerasimov (VG): „Zlomili sme väzy úderným silám terorizmu.“

Porážka ozbrojených teroristických skupín v Sýrii sa stala hlavným vojenským úspechom odchádzajúceho roku. A ruská armáda v tom nepochybne zohrala rozhodujúcu úlohu.

Predovšetkým o tomto by som sa chcel podrobnejšie porozprávať s náčelníkom Generálneho štábu ruských ozbrojených síl, prvým námestníkom ministra obrany RF armádnym generálom Valerijom Gerasimovom (VG).

Viktor BARANEC (VB): ‒ Valerij Vasilievič, ako sa na jeseň roku 2015 podarilo tak rýchlo a nepozorovane  presunúť do Sýrie naše veľké zoskupenie vojsk? V americkej tlači som vtedy čítal, že tamojší generáli takmer prepadli panike. Dokonca sa sťažovali, že ich rozviedka neskoro…

VG: ‒ Operácia bola dôkladne naplánovaná, zvážili sa všetky otázky, stanovili potrebné sily a prostriedky. Mám na mysli aj vojenskú aj zabezpečujúcu zložku. Ale skúsenosti na uskutočnenie presunu vojenských síl na takú vzdialenosť, na územie štátu, ktorý nehraničí s našou krajinou, sme prakticky nemali. Mali sme len jeden príklad z roku 1962, operáciu „Anadyr“, keď ZSSR presúval vojská na Kubu. Aj tieto skúsenosti sme vzali do úvahy. Prišli vhod aj skúsenosti z výcviku našich jednotiek, získané pri nečakaných previerkach. Počas nich sa nacvičoval presun na veľké vzdialenosti s využitím všetkých druhov dopravy… leteckej, železničnej či námornej. Preskupovanie sa uskutočňovalo v maximálnom utajení, bez upútavania osobitnej pozornosti. Na letisku Hmeimim bolo sústredených 50 jednotiek leteckej techniky…

VB:‒ Prečo pri plánovaní operácie v Sýrii náš Generálny štáb spočiatku nerátal s využitím pozemných síl a vojenských jednotiek, ale hlavný dôraz sa kládol na letectvo? V čom bola „fínta?“

VG: ‒ Zhodnotili sme stav pozemských vojsk ozbrojených síl Sýrie. Bez ohľadu na to, že sa dlhodobo zúčastňovali na bojových operáciách, utrpeli straty, niektoré jednotky predsa len boli schopné plniť svoje úlohy. Predovšetkým bolo treba riešiť otázky odhalenia cieľov, ich palebné zasiahnutie, narušenie riadiaceho systému nepriateľa. A práve tieto úlohy mohla vyriešiť naša vzdušno-kozmická zložka. A bezprostredné pozemské boje viedli sýrske vojenské útvary za účasti našich vojenských poradcov. Boli tam aj oddiely vlastenecky naladených skupín obyvateľstva. Preto sa pôvodne s rozvinutím pozemských operácií nerátalo.  Druhou dôležitou úlohou bolo zorganizovať riadenie všetkých vojsk a síl, ktoré sa zúčastňovali na bojových akciách. S týmto cieľom bolo zriadené veliteľské stanovište nášho zoskupenia v Hmeimime a riadiace stanovištia v tých úsekoch, kde prebiehali bojové akcie.

VB: ‒ A ako váš Generálny štáb bral do úvahy taktiky teroristov? Čo tu bolo stredobodom pozornosti? 

VG: ‒ Máme skúsenosti z bojov proti teroristom, a samozrejme, brali sme ich do úvahy. Navyše, od začiatku udalostí v Sýrii Generálny štáb situáciu sledoval, poznal zvláštnosti taktiky boja týchto banditských útvarov. Chápali sme, že okrem teroristických akcií používajú aj rôzne taktické ťahy. Na čele týchto bánd boli velitelia, ktorých špeciálne vycvičili inštruktori z celého radu krajín Blízkeho východu a západných krajín. Boli medzi nimi aj bývalí dôstojníci irackej armády. Za ten čas, kým sa bojovalo, zhabali veľké množstvo zbraní a techniky irackej a sýrskej armády. Len  tankov a obrnených vozidiel v ich výzbroji bolo až nejakých 1500. Plus asi 1200 diel a mínometov. Bola to fakticky regulárna armáda. 

VB:‒ Aký maximálny počet teroristov si pamätáte z hlásení rozviedky? V tej chvíli, keď sa začínalo s operáciou? 

VG:‒ K 30. septembru 2015 ich bolo v Sýrii vo všetkých útvaroch okolo 59 tisíc. Za uplynulé dva roky sa im podarilo naverbovať ešte okolo desať tisíc…

VB: ‒ To je už normálna armáda, dá sa povedať… 

VG:‒ Ale počas týchto dvoch rokov bolo, podľa našich údajov, zlikvidovaných približne 60 000 bojovníkov a z nich bolo približne 2800 pôvodom z Ruskej federácie. 

VB: ‒ Američania vydali správu o tom, že letectvo ich koalície do 30. septembra 2015 uskutočnilo okolo 7 000 letov. Dva roky bombardovali. Prečo teda pred naším vstupom do vojny proti teroristom, títo rozšírili svoju kontrolu nad územím Sýrie z 20 na 70 percent? Čo tam tá americká koalícia robila?

VG:‒ Podľa mňa, koalícia si vtedy nekládla za úlohu, ba ani teraz si ju nekladie, úplne zlikvidovať ISIL. Len sa pozrite, počet útokov medzinárodnej koalície po celý ten čas činil 8 -10 za deň. Naše letectvo s pomerne malými silami realizovalo dennodenne 60-70 útokov na bojovníkov, na ich základne a na infraštruktúru. A počas najnapätejšej situácie až 120-140 útokov denne. Iba takýmito metódami bolo možné zlomiť väzy medzinárodnému terorizmu na území Sýrie. Ale čo to je po 8-10 útokov za deň… Zrejme mala koalícia iné ciele. Ich cieľ v podstate bol bojovať proti Assadovi, ale nie proti ISIL.

VB: ‒ Prečo sa za vyše dvoch rokov našej operácie v Sýrii teda predsa len nepodarilo dohodnúť s koalíciou na čele s USA o spoločnom boji? 

VG:‒ My sme sa od počiatku usilovali dohodnúť a čo-to sa nám aj podarilo. Podpísali sme Memorandum o dodržiavaní bezpečnosti letov lietadiel. Mimochodom, toto memorandum dôsledne dodržiavajú obidve strany. Uzavreli sme zmluvu s Američanmi a s Jordánskom, na základe ktorej bola vytvorená Južná zóna deeskalácie. Bola to prvá zóna svojho druhu v Sýrii. Bol to najdôležitejší prielom. Všetky naše ostatné návrhy na zorganizovanie spoločného plánovania, na spoločné vedenie prieskumnej činnosti a likvidáciu teroristov sa stretli s neporozumením, s odmietnutím… Nevideli sme z ich strany vôľu spolupracovať. Hoci by to, samozrejme, prinieslo väčší úžitok. Spoločné plánovanie, útoky, vedenie vojenských operácií…

VB: ‒ Američania v Sýrii zriadili svoju vojenskú základňu. Ešte existuje?

VG:‒ Áno. Et-Tanf.

VB: ‒ A čo tam, podľa vašich informácií, robia?

VG: Táto vojenská základňa je na juhu Sýrie, rozprestiera sa na pozemku s polomerom 55 kilometrov. Sú to hranice Sýrie, Jordánska a Iraku. Tam sa základňa nachádza. Podľa údajov vesmírnej a iných druhov rozviedky sa na nej nachádzajú oddiely bojovníkov. Fakticky tam podstupujú výcvik. Ba čo viac, nedávno britská televízna stanica  BBC oznámila, ako bola zorganizovaná evakuácia bojovníkov z Rakky. Štyristo osôb vyviezli Kurdi, pod ochranou Američanov, do tábora Shadad na severovýchode Sýrie. To je územie, ktoré spadá pod kontrolu Kurdov a nachádza a tam tiež americká základňa. Okrem toho, do tábora Shadad prišlo ešte okolo 800 ľudí z východného brehu Eufratu, z oblasti, kde Kurdi útočili… 

VB: ‒To sú ostatky…

VG: ‒ To je fakticky ISIL. Ale po akciách, ktoré boli proti nim uskutočnené, si zmenili názov – Nová Sýrska armáda a i. Ich úlohou je destabilizovať situáciu. Vieme, že z tábora Shadad odišlo do oblasti Et-Tanfa asi 400 ľudí. Už po tom, čo hlavné sily ISIL boli porazené, pokúšali sa destabilizovať situáciu tak, že útočili z východného brehu Eufratu. Ale utrpeli straty. Domnievame sa, že momentálne sa v Shadade nachádza približne 750 ľudí a približne 350 je v oblasti Et-Tanfa.

VB: ‒ Máte na mysli bojovníkov? 

VG: ‒ Áno, bojovníkov. V Et-Tanfe je celé územie blokované sýrskymi vojskami pozdĺž obvodu tejto 55-kilometrovej zóny. A čo je najdôležitejšie, už niekoľko mesiacov pozorujeme odtiaľ pohyb bojovníkov. Keď oslabla kontrola, z oblasti Et -Tanf vychádzalo dokonca okolo 350 bojovníkov. Hrozilo obsadenie mesta Al Qaryatayn v Sýrii. Včas sme však zasiahli… Bojovníci utrpeli porážku, boli zlikvidovaní. Vyskytli sa aj zajatci z týchto táborov. Je jasné, že tam prebieha výcvik. Ba čo viac, je tam utečenecký tábor Rukban, najväčší v Sýrii.

VB: ‒ Hovorili ste, že tam formujú nové ozbrojené útvary, americkí inštruktori cvičia bojovníkov… a nebudeme musieť vracať do Sýrie tie lietadlá a vrtuľníky, tie vojenské jednotky, ktoré teraz Rusko sťahuje? 

VG: ‒ Zostávajú nám tam, ako viete dve základne. Jedna v Hmeimine, vojenská letecká, a druhá, vojenská námorná v Tartuse. Okrem toho sa dôsledne venujeme vládnym sýrskym vojskám, naši poradcovia sa nachádzajú prakticky vo všetkých útvaroch. Za dva roky dôstojníci, mladšia veliteľská zostava sýrskej armády, získali veľkú bojovú prax. Teraz sú schopní riadiť bojové operácie a brániť svoje územie. Našimi silami, z našich základní môžeme poskytnúť nevyhnutnú pomoc. Tieto sily budú úplne stačiť na podporu stability a teritoriálnej celistvosti Sýrie.

VB: ‒ Správne som pochopil, že ponechávame tieto dve naše základne, aby sme mohli aj naďalej poskytovať pomoc sýrskej vládnej armáde, áno? 

VG: ‒ Áno, pretože situácia ešte stále nie je stabilná. Na dosiahnutie úplnej stability ešte bude treba nejaký čas, preto tam základne zatiaľ majú svoje opodstatnenie. Sú tam nevyhnuté, aby sa nezopakovalo to, čo bolo pred septembrom 2015… Na druhej strane, nezabúdajme, že aj Rusko má svoje záujmy na Blízkom východe…

VB: ‒ Ako často ste počas operácie v Sýrii museli Vy a minister obrany, prediskutovávať priebeh operácií s Najvyšším hlavným veliteľom? Dochádzalo k tomu osobne zoči-voči v Kremli, na Generálnom štábe alebo telefonicky? 

VG: ‒Rôzne. Obyčajne o situácii a priebehu plnenia úloh podávam ministrovi obrany hlásenia ráno a večer, a on zasa prezidentovi. Raz, či dva razy do týždňa minister podáva hlásenie prezidentovi osobne a predkladá mu potrebné dokumenty, mapy, video materiály. Niekedy sa Najvyšší hlavný veliteľ spojí priamo so mnou, niekedy s ministrom ideme k nemu a podávame hlásenie. Prezident určuje ciele, úlohy, je informovaný o celej dynamike bojových operácií na všetkých úsekoch. A, samozrejme, stanovuje budúce úlohy.

WB: – Čo sa javilo ako najzložitejšie pre generálny štáb pri plánovaní vojenskej operácie v Sýrii?

VG: – Najzložitejším počas prípravného a počiatočného obdobia operácie bolo organizovanie súčinnosti s vládnymi vojskami, so všetkými rôznorodými skupinami. Množstvo oddielov vlastenecky zmýšľajúcich obyvateľov. Sú ozbrojení, získavame ich na stranu vládnych vojsk. Nebolo jednoduché rozbehnúť vzájomnú spoluprácu všetkých týchto útvarov s našimi Vzdušno-kozmickými silami a zosúladiť všetky zabezpečovacie opatrenia.

Ale už sme sa to naučili. Všetko sa koná v medziach a funguje normálne. V Hmeímíme sa zriadilo moderné veliteľské stanovište ktoré riadi zoskupenie našich vojsk v Sýrii. Práca je skoordinovaná.

WB: – Ako korigoval Generálny štáb činnosť našich vojsk v boji proti terorizmu? Predsa len to bol prvý v histórii Ruska stret našich vojakov s tak veľkorozmernými formáciami hrdlorezov.

VG: – Korekcia je neustála. Pretože sa menia postupy, formy, spôsoby činnosti. Najprv to bol malý počet, nato omnoho väčšie množstvo tzv. džihádmobilov ktoré nasadili do boja teroristi. Museli sme reagovať …

Napríklad, počas bojov o Deir ez Zor a iné osady v údolí rieky Eufrat nasadenie džihádmobilov nadobudlo až masový rozmer. Spočiatku tam boli 2-3 džihád mobily, potom sa do boja zapojilo až 7-8 kusov tejto mobilnej techniky. Čo to je? Je to auto, pechotné bojové vozidlo alebo tank naplnený výbušninami. Môže obsahovať až 300-400 kilogramov výbušnín alebo aj viac. Riadi vozidlo samovražedný atentátnik. Vyberá si najkratšiu cestu k pozícii vládnych jednotiek. Na veľkej rýchlosti smeruje k nim a provokuje výbuch. Môžu útočiť súčasne dva alebo tri také vozidlá…

Na tomto úseku bojového pásma sú hromadné straty, veľa zabitých a zranených. Je to obrovská explózia. Panika … Vzniká medzera – závisí na sile výbuchu a počte nasadených džihádmobilov. V lete roku 2016 sa v regióne Aleppo práve týmto spôsobom podarilo trom džihádmobilom utiecť z mesta. Vyhodili do vzduchu dve stanovištia sýrskych vládnych jednotiek. Vznikla medzera šírky 500 -700 metrov. Postup militantov bol vopred naplánovaný, zaútočili na obe strany tohto koridoru a prelomili obkľúčenie. Potom asi tri mesiace sa museli znovu získavať stratené pozície a to za cenu ťažkých bojov.

WB: – Ako hodnotíte stav ozbrojených síl Sýrie na začiatku operácie a dnes?

VG: – Rozdiel je veľký. Sýrske ozbrojené sily počas vojny, na jeseň roku 2015 prakticky stratili celé územie. Pod kontrolou vládnych síl zostalo 10% územia Sýrie.

WB: – To je v tom čase, keď sme začali operáciu?

VG: – Áno. Situácia bola veľmi ťažká. Aj morálka, aj únava. Nedostatok munície, nevyhnutných druhov zabezpečenia, velenia. Naša operácia začala, po určitom čase sa dostavili prvé úspechy. Akékoľvek víťazstvá nadchýnajú, povzbudzujú, teraz sýrska armáda nadobudla dobré skúsenosti. Pomohli sme im, robili sme údržbu techniky v teréne… Dnes je sýrska armáda schopná zaistiť obranu svojho územia.

WB: – Koľko našich vojakov sa zúčastnilo sýrskej kampane?

VG: – viac ako 48-tisíc vojakov a dôstojníkov. Z nich je každý štvrtý vyznamenaný alebo navrhnutý na vyznamenanie. Rezortné vyznamenania boli udelené všetkým účastníkom.

WB: – Ako hodnotíte úlohu našich vojenských poradcov, ktorí pracovali v sýrskej armáde?

VG: – Veľmi pozitívne hodnotím ich úlohu. Každý útvar – prápor, brigáda, pluk, divízia – má aparát vojenského poradcu. Do jeho štruktúry sú zaradené náležité služobné osoby. Je to operačný personál, prieskumník-vyzvedač, delostrelec, tlmočníci a ďalšie úradné osoby. V podstate práve oni plánujú vojenské operácie. Poskytujú pomoc v riadení jednotiek pri výkone bojových úloh. Všetky smery činnosti sú podriadené jednotnému zámeru, jednotnému plánu, riadenie vykonáva veliteľské stanovisko vojenského zoskupenia v Hmímíme.

WB: – Viackrát ste boli v Sýrii, stretávali ste sa s našimi vojakmi, dôstojníkmi, pozerali ste sa im do očí … Aký máte dojem z komunikácie s týmito ľuďmi, s Vašimi podriadenými? … S tými ľuďmi, ktorí vykonávali Vaše rozkazy, rozkazy Najvyššieho veliteľa, ministra obrany.

VG: – Dojmy sú dobré, najpozitívnejšie. Okamžite je zreteľná snaha o splnenie úlohy – stoj čo stoj … Dobrý bojový súlad. A je to veľmi vzácne, pretože dôstojníci tam odchádzajú bez dodatočného výcviku, v rámci rotácie… Na tri mesiace. To znamená, že celý systém bojového výcviku vojsk a riadiacich štruktúr funguje, ľudia sú pripravení plniť úlohy a tam to aj dokazujú v praxi. Naši dôstojníci, vojaci uskutočnili veľa hrdinských a odvážnych činov, preukázali vytrvalosť, školili Sýrčanov.

WB: – V Sýrii sme otestovali množstvo našich zbraní. Ako ich hodnotí Generálny štáb?

VG: – Vyskúšali sme tam viac ako 200. vzoriek zbraní a techniky, tých moderných, ktoré len nedávno dostala do výzbroje armáda, ktoré sme sa chystali použiť, ktorými už je vyzbrojená naša armáda. Zdá sa, že všetkým štátnym testom vyhoveli a na manévroch všetko dopadlo v poriadku … Ale počas bojovej misie vznikajú určité problémy, ktoré sme predtým nezaznamenali. Musíme niečo dorobiť.

O vznikajúcich problémoch podávali hlásenie naši dôstojníci a vojaci. V Sýrii sa prevádzkovala nepretržitá vojensko-vedecká podpora pre používanie všetkých druhov zbraní a vybavenia.

VB: – Hovorí sa, že tam boli naši vývojári a konštruktéri, naozaj?

VG: – Inžinieri, konštruktéri, vojenskí vedci. Vývojári – všetci tam boli. Pre každý model zbraní sa zaznamenávali jeho pozitívne vlastnosti aj to, čo by sa malo vylepšiť. V súčasnosti je absolútna väčšina týchto nedostatkov odstránená. Skutočnosť, že sme otestovali zbrane a techniku v bojových podmienkach, je obrovská vec.

Teraz sme presvedčení o spoľahlivosti našich zbraní.

WB: – Prednedávnom minister obrany v mene Prezidenta Ruska odovzdal vyznamenania a vyslovil uznanie všetkým, ktorí zaisťovali bezpečnosť počas návštevy Putina v Sýrii. Bolo to ten deň, Vy viete, kedy oznámil o stiahnutí skupiny vojsk do vlasti. Bola to špeciálna operácia?

VG: – Takéto podujatia sa neuskutočňujú náhodne. Precízna, starostlivá príprava je nevyhnutná. Boli použité primerané sily a prostriedky a to na pevnine, vo vzduchu, na mori, ktoré zaručovali bezpečnosť tejto návštevy. Splnili svoju úlohu.

WB: – Môžete predpovedať ďalší vývoj udalostí v Sýrii? Aspoň pre rok 2018?

VG: – Z vojenského hľadiska – dokončenie likvidácie militantov z Djebhat an-Nusra a spol. Niektorí militanti z tejto teroristickej organizácie sa zdržujú v zónach de-eskalácie.

Druhou úlohou je presun vojenského riešenia problému do politickej roviny. Do roviny politického urovnania. A problém sa rieši. Teraz sa pripravuje Kongres sýrskeho národného dialógu …

WB: – Nikdy predtým, podľa môjho názoru, ruská armáda nepoužila také množstvo dronov ako v Sýrii. Ako hodnotíte význam tohto typu technológie podľa skúsenosti zo Sýrie?

VG: – V Sýrii sa na oblohe denne pohybuje asi 60-70 dronov. Robia prieskum, sú drony s funkciou elektronického rádiového umlčovania a riešia iné otázky.

Za posledných päť rokov sme dosiahli značne úspechy v technológii dronov. Kedysi sme boli vyzbrojení len starými sovietskymi typu „Rejs“. Súčasné vojenské operácie bez bojových dronov sú nemysliteľné. Používajú ich delostrelci, prieskumníci, piloti – všetci. Pomocou bezpilotných lietadiel sa utvárajú obrysy výzvedných útočných zón, určujú sa úderné zóny.

WB: – V niektorých médiách sa vyskytujú názory, že ruská armáda nemá čo robiť v Sýrii. Ako by ste Vy na to odpovedali?

VG: – Ak by sme nezasiahli v Sýrii čo by sa stalo? Pozrite sa, v roku 2015 bolo len asi 10% územia pod kontrolou vlády. Za mesiac-dva a ku koncu 2015 by Sýria bola úplne podrobená ISIL. Irak – z väčšej časti taktiež. ISIL by ďalej získaval obrátky a rozšíril by sa na susedné územia. Niekoľko tisíc našich „krajanov“ odišlo tam bojovať. Boli by sme nútení čeliť tejto sile už na našom území. Pôsobili by na Kaukaze, v Strednej Ázii a v Povolží.

Vznikli by problémy ozrutnejších rozmerov. Zlomili sme chrbticu ISIL na území Sýrie. V skutočnosti naše Ozbrojené sily porazili nepriateľa na ďalekých prístupoch k hraniciam nášho štátu.

VB: – Čo by náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Ruska poprial príslušníkom armády, ich rodinám v nadchádzajúcom 2018 roku?

VG: – Kto si najviac želá mier? Vojaci. Preto chcem všetkým príslušníkom armády a ich rodinám popriať pokojnú oblohu nad hlavou, pevné zdravie a ďalšie úspechy pri výkone služby.