Svet 2. januára 2018 (HSP/cro/Foto: Pixabay)
Je zaujímavé, ako si ktorá kultúra uctieva rôzne zvieratá a ako si ich iná dá na tanier
Pre stovky miliónov hinduistov je krava posvätná, takže konzumácia jej mäsa je napríklad v Indii nemysliteľná. Arabi a Židia sa zasa nedotknú pre nich nečistého bravčového a ich mäso musí byť vždy v úprave halal alebo košer. Miliardová Čína si pritom pochutnáva na ovčích a rybacích hlavách a kde-tu sa na jedálničku nájde aj pes či mačka, inak typickí anglosaskí domáci miláčikovia.
Pavel Maurer vo svojej glose pre Český rozhlas tiež poznamenáva, že v čínskej štvrti v Londýne sú v niektorých reštauráciách medzi zavesenými pekinskými kačkami v ponuke aj údené hlodavce väčších rozmerov, a turisti si ich vraj fotia radšej ako typický londýnsky Big Ben.
Vo vymenovávaní zvláštností však pokračuje roztrúsenými tichomorskými ostrovmi, kde sa bežne pojedá rôzny hmyz ako zdroj bielkovín. Peruánci, patriaci v poslednej dobe k najpopulárnejším gastronomickým trendom, majú ako typický národný pokrm chlpaté morčatá, ktoré sa u nás chovajú v klietkach pre radosť detí. V jednom kórejskom supermarkete sa medzi morskými lahôdkami (chobotnice, sépie, ježkovia a živé homáre, ryby najpodivnejších tvarov) nachádzali aj veľké zelené žaby.
Pri týchto všetkých gastronomických zvláštnostiach nakoniec Maurer podotýka: “Je to zvláštne, že prasačia zabíjačka mi nevadí, s mojím dedom som dokonca ako chlapec pomáhal sťahovať králika, aby sme potom utŕžili tri koruny za každú vyschnutú chlpatú kožu. Ale nechať si pred očami u mäsiara zabiť a naporcovať žabu, to fakt nedokážem! Ale pravdu nemám. Že by ju mali Francúzi, géniovia gastronómie, ktorí sa hanlivo prezývajú ako žabožrúti?”