Rozhovor s Petrom Švecom: Super-veľmocenské ambície post-lisabonskej EÚ, čiže „superštátu“ EÚ, sú postavené na vode

Bratislava 14. mája 2019 (HSP/Foto:NK)

Hlavné správy uverejnili rozsiahly rozhovor s ruským expertom Vladimírom Petrovičom Kozinom na tému geopolitických trendov týkajúcich sa bezpečnosti. Dnes sa pýtame slovenského bezpečnostno-vojenského analytika, absolventa rovnakej prestížnej britskej akadémie (RCDS – Kráľovskej akadémie obranných štúdií) Petra Šveca

Čo si ako kandidát na europoslanca myslíte o geopolitických trendoch z pohľadu národno-štátnych záujmov Slovenska

Celý svet nesporne prechádza zásadnou geopolitickou transformáciou. Na rozdiel od minulosti, kedy bol vývoj na európskom kontinente určujúci a determinujúci pre smerovanie celej planéty, dnes je náš kontinent len jeden z mnohých determinantov. Tento proces nás neobchádza ani ako štát, ani ako región. Proces radikálnej geopolitickej premeny neobchádza ani spoločenstvo, ktoré má ambície významného hráča a ktorého sme členom – Európsku úniu.

Máme to chápať tak, že EÚ má iba superveľmocenské ambície a teda ešte nie je superveľmocou?

V skutočnosti sú super-veľmocenské ambície post-lisabonskej EÚ, čiže „superštátu“ EÚ, postavené na vode. V realite ide o ambície štátu, ktorý prehral vojnu a dnes sa usiluje vyhrať mier po 75 rokoch ponižujúceho postavenia „dozorovanej demokracie“, čiže vazalského štátu prostredníctvom reziduí okupačných základní. Pre svoje ambície Nemecko získalo iného chorého hráča EÚ – Francúzsko.

Po podpise zmluvy o vytvorení „jadra“ sa už začal proces vydierania ostatných a inštitucionalizácie nástrojov na prenos problémov a naplnenie ambícií.

Inými slovami povedané – prostredníctvom hypercentralizácie EÚ ide o socializáciu problémov, napríklad dlhov cez euroval. A privatizáciu výhod, napríklad transferu ziskov do „jadrových štátov. Ide najmä o úplné podriadenie si novodobých kolónií z východnejšej časti Európy. Akéhosi sanitárneho kordónu Nemecka.

Znamená to, že EÚ nepredstavuje jeden geopolitický priestor?

V skutočnosti iba prevažná časť Rakúska a česká časť Českej republiky leží v tradičnom germánsko-vikingskom geopolitickom priestore. Východná časť Moravy je spolu so Slovenskom v úplne odlišnom geopolitickom priestore, ktorému časť politológov prisúdila nie veľmi výstižný názov „Karpatská kotlina“. Tento priestor presahuje hranice súčasnej EÚ. Navyše, tento priestor sa správa prirodzene odstredivo proti rozvratníckym liberálnym hodnotám vnucovaným z „jadrového“ priestoru.

V prípade, že to je pravda, čo z tejto skutočnosti vyplýva?

Otázka je, čo z nových geopolitických realít, zohľadňujúcich povojnové reality, ale aj tradičné prirodzené geopolitické rozdelenie a nové trendy vyplýva v prvom rade pre „jadrový“ štát EÚ Nemecko. Nikto nedokáže predvídať ako a či sa podarí oslabiť a oslabovať Nemecko nástrojmi v podobe ovplyvnenia jeho ekonomiky a vnútornej súdržnosti. Napríklad prostredníctvom hyper-vysokého daňového zaťaženia produktívnej časti tradične tvorivej pôvodnej populácie. Prostredníctvom absolútnej hodnoty gigantického štátneho dlhu. Prostredníctvom vysokej expozície a zraniteľnosti nemeckých bánk rizikovými rozhodnutiami nemeckých bankárov v južných štátoch EÚ. Ale tiež prostredníctvom vnútornej destabilizácie a fragmentalizácie nemeckej spoločnosti cestou riadenej ilegálnej imigrácie, vyvolanej trvalou podporou pocitu kriminalizácie celého národa na základe historických prešľapov nemeckých režimov z minulosti. Bez ohľadu na vývoj, dni cudzích základní v Nemecku sú spočítané. Otázkou nie je či, ale kedy. To je jeden z prejavov nových trendov.

Aké z toho vyplývajú dôsledky? Veď predsa Nemecko musí disponovať vlastnými kvalifikovanými geopolitickými a strategickými analýzami.

Predvídaví nemeckí politickí stratégovia, medzi ktorých určite nepatria ani odchádzajúca ani ašpirujúca kancelárka, si uvedomili, že ak sa chcú stať hyperveľmocou rovnocennou USA, nebudú to môcť dosiahnuť pod značkou „Nemecko“. Čiže musia použiť tzv. nelineárnu metódu. Ovládnutím rozhodovania nad nástrojom, ktorý im osud prihodil, a ktorý pôvodne slúžil práve na krotenie super-veľmocenských ašpirácií Nemecka. Tým nástrojom je EÚ. Pochopiteľne, v pôvodnej myšlienke Európy suverénnych a rovnocenných národov by bol tento sen nedosiahnuteľný. Tak si rafinovaní stratégovia vymysleli nástroj hypercentralizácie EÚ. Najprv to skúšali cez presadenie Ústavy EÚ. Keďže táto bola v referendách odmietnutá, prišli s geniálnym nelineárnym podvodom s názvom „zmluva“. Obsahom ústava, názvom obyčajná zmluva. Volá sa Lisabonská zmluva.

Ak tomu dobre rozumieme, znamená to, že Lisabonská zmluva prináša výhody len alebo predovšetkým Nemecku?

Na základe jej konštrukcie a obsahu Nemecko nepotrebuje ústavnú väčšinu, stačí mu blokačná menšina. A to dosiahli spolu s inými partnerskými štátmi, v ktorých štátne aparáty ovládli tradiční aparátnici – novodobí boľševici. Liberálni ultraľavicoví extrémisti. Pravicový liberalizmus totiž neexistuje a aj prevažná časť pravicovej SaS je liberálno-konzervatívna. Použili osvedčenú metódu z čias prvej polovice minulého storočia. Nazýva sa davová psychóza cestou mediálnej manipulácie a zastrašovania politikov. Podmienkou je ovládnutie médií a existencia mediokracie. Po príklade Nemecka v 30-tych a 40-tych rokoch minulého storočia, ale po rovnakom príklade ideologických centier totalitných režimov kdekoľvek na svete a kedykoľvek v histórii. Vrátane jednej osvedčenej metódy z repertoáru múdrosti našich dedov – zlodej kričí „chyťte zlodeja“. Skutoční extrémisti bojujú proti extrémizmu. Skutoční ideologickí pohrobkovia fašizmu a nacizmu – extrémistickí „progresívni“ liberáli, označujú iných za nacistov a fašistov. Libero-nacizmus, aj vo svojej odrode Euro-nacizmu, predstavujú opozitum, čiže  protiklad nacionalizmu, teda vlastenectva. Potláčajú národnú štátnosť.

Rozhodnutia predsa stále robia politici národných štátov, časť z nich sa ozýva.

Zbabelí politici vazalských štátov sa predbiehali v sile zahryznutia do podhodenej kostičky vo forme sľúbených „výhod“. Nikto nemal odvahu povedať STOP. Dokonca ani veľký odporca hypercentralizácie EÚ, nesporný stratég a vtedajší český prezident Klaus. Aj on podpísal.

Čo je potom cieľom naznačených geopolitických zámerov?

Skutočná hyperveľmoc potrebuje ovládnuť všetky piliere štátnosti a moci. Ekonomický pilier už v rukách majú. Ekonomiky vazalov sú v úplnej závislosti od ekonomickej výkonnosti Nemecka. Základné životné potreby bežných ľudí (voda, jedlo, bývanie, teplo) sú vo všetkých vazalských štátoch v úplnej závislosti od vlastníkov v „jadre“. Oligarchická inštitúcia ECB má úplne v rukách hodnotu peňazí a teda aj distribúciu bohatstva a úroveň chudoby masívnej väčšiny obyvateľstva. Majú v rukách aj právne piliere moci. Moc jednoznačne neleží v rukách Europarlamentu, ale výlučne v rukách Európskej komisie. Nevolenej, ustanovovanej. Ak to náhodou niekomu z nás starších pripomína niečo, v čom žili a čo dôverne poznali, nemýlia sa. Je to to isté, čo boli „ústredné výbory“ v čase socializmu. Tiež sa tvárili, že existuje parlament. Ten EP má navyše jeden veľký problém legitimity. Vo väčšine štátov má nízkou volebnou účasťou zastúpenie reprezentujúce zlomok kvóra na platnosť referenda. Na Slovensku v minulých voľbách len niečo nad 13%. A títo rozhodujú dokonca aj o tom, koho nám prerozdelia a vnútia ako nelegálnych obyvateľov našich bytov. Ak by sa niekomu nepáčili rozhodnutia, majú ďalšie piliere moci a suverenity – súdnej moci. Medzi iným aj Európsky súd pre ľudské práva. Nebudem vymenovávať všetky. Je to premyslene rafinované.

Na úspešné presadenie zámerov v demokracii potrebujú mocní ešte stále podporu más a národných politikov. Ako si ju udržujú, aké nástroje používajú?

Podporu más, ale aj politikov držia podhadzovaním kostičiek. Korupciou. Prostredníctvom lacnejších roamingov až po eurofondy. EÚ nič nevyrába, nič neprodukuje. Všetko produkujú národné členské štáty. Tie odvedú zdroje, nielen členské, ale aj transfery výnosov z podnikania cudzích privilegovaných subjektov, ktoré vysoko prevyšujú členské príspevky vazalských štátov. O ich rozdelení a dohodení na korupčné a často nezmyselné projekty potom rozhodne byrokratický aparát EÚ. Akási privilegovaná šľachta, verchuška. Názov si vyberte, aj paralely. No a očakáva vďačnosť más. Nielen to. Cestou reklám, ako ďalšieho nástroja ovládania myslenia más, bezohľadne korumpuje všetky médiá hlavného prúdu vo vazalských štátoch. Ak sa niektoré z nich opováži uviesť kritické postoje voči EÚ, zdroj vyschne. Čiže odpor más držia prostredníctvom tradičného nástroja – strachu. Cestou mediálnej manipulácie, metódami psychologickej vojny, za naše vlastné peniaze. Politických lokajov systém odmeňuje. Oceneniami, funkciami, privilégiami, dotáciami. To všetko je ďalší – novodobo-starobylý pilier moci. Informačno-mediálny. Dnes už prišli na jednu osvedčenú metódu. Totiž presadenie mikro-menšinových liberálnych postojov do mocenských pozícií si vyžaduje práve nízku účasť vo voľbách. Účasť menšiny. Ale tej, ideologicky správnej. A znechutenie normálnej tradicionalistickej väčšiny. Nesúcej na svojich bedrách ťarchu hypoték, ťarchu exekúcií, neraz spôsobenej zámernou ekonomickou negramotnosťou. Ťarchu prežitia z minimálneho nárastu zdrojov pri extrémnom náraste cien. Spôsobenými procesmi „vyrovnávania“ rozdielov medzi štátmi. Selektívne – zachovaním rozdielov v príjmoch, vyrovnaním rozdielov v cenách a teda ziskoch.

Z toho  by sa mohlo zdať, že by im to mohlo stačiť, veď úspech v dosahovaní cieľov je viditeľný. Potrebujú ešte ďalšie prvky? Ak áno, aké a prečo?

Nestačí im to. Oni potrebujú posledný a najdôležitejší pilier moci. Ovládnutie ozbrojených síl a zborov. Pre prípad, že by sa masy spamätali a odhodlali prevziať veci do vlastných rúk. Vytvorením „európskych“ ozbrojených síl, „európskej“ polície (štátnej, kriminálnej, finančnej …), „európskych“ záchranných zborov, „európskych“ tajných služieb, „európskych“ orgánov činných v trestnom konaní. Možno to uniká, ale práve Nemci majú už teraz problém s ozbrojenými silami. So získaním a udržaním personálu, s morálkou, s motiváciou, atď. Ak vznikne niečo s príponou „euro“, nebude to nič iné len „EuroWehrmacht“, „EuroAbwehr“, „EuroGestapo“, „EuroCIA“, „EuroFBI“… Prečo? Ak si niekto myslí, že budúci lokaj a vešiak na generálsku uniformu slovenského pôvodu, skorumpovaný vysokými príjmami, bude mať nejaké slovo v akejkoľvek podobnej štruktúre, tak je na omyle. Ak mu láskavo dovolia niečo realizovať, tak len to, čo bude v záujme toho, kto má najväčší podiel hlasov, zdrojov, moci. Čiže možno nám pri vyšetrovaní neraz umelo vymyslených procesov napr. proti rozvracačom „jednoty EÚ“, čiže slovenským vlastencom, do bytu vtrhne komando z „EuroGestapa“ na čele s veliteľom pôvodne zo Slovenska, schopného rozprávať rečou obete – po slovensky. Ale jeho ciele a zámery bude určovať ten, kto mu bude dávať plat, od ktorého závisí jeho kariéra, odmeny, privilégiá, rast. A to nebudú slovenské orgány, to nebude ešte stále väčšinovo volený slovenský parlament. To bude mikro-menšinová nadnárodná elitárska skupina. A takzvané spoločné záujmy nebude určovať konsenzus všetkých, ale oligarchia v pozadí. Tá bude určovať, aká výzbroj sa nakúpi – s enormnými ziskami. Kde budú kasárne, kde budú sklady, aké bude použitie – s cyklickými enormnými ziskami za doplnenie spotreby. A „superveľmoc EÚ“ bude mať ašpirácie na to, aby sa stala jadrovou veľmocou. Čiže jej najväčší hráč, od ktorého závisia všetci – Nemecko, sa obchvatom, teda nelineárne, stane jadrovou veľmocou. Rovnocennou s USA. Prevyšujúcou jadrový potenciál dnes už regionálnych veľmocí, akými sú Francúzsko, alebo Veľká Británia. Ašpirujúcim na veľkosť jadrového arzenálu Ruska. Svet sa tým nestane bezpečnejším. Toto svet nepotrebuje. Už je dosť aktérov, ktorí majú potenciál na vymazanie civilizácie. EÚ by bola vojenským obrom na hlinených nohách. Aj preto sa tej myšlienky nebojí prezident Putin. Ale možno podceňuje fenomén Nemecko. Svet bude oveľa nebezpečnejším a destabilizovanejším. Jeho jadrový arzenál sa znásobí. Čo z toho vyplýva? Nuž jeden nesporný fakt. Post-Lisabonská hypercentralizovaná EÚ s „jadrom“ je najväčším bezpečnostným ohrozením súčasnosti pre všetky menšie členské štáty a ich susedov. Aj pre svet. Toto nie sú konšpiračné teórie, ale analýza pozorovaných faktov a trendov.

Nemôžeme si dovoliť trochu pochybovať? Veď Nemecko vynakladá na obranu minimálnu výšku svojho HDP. Evidentne teda jeho ašpirácie nie sú podložené zbrojením. Akosi to neladí.

Je faktom, že dnes veľká väčšina štátov EÚ vynakladá na obranu len okolo 1% HDP. Vrátane Nemecka. Jadrová superveľmoc sa nebude pýtať. Vojensko-priemyselná oligarchia v pozadí rozhodne a politickí poskokovia oznámia zvýšenie výdavkov na obranu. Zaplatíme to my všetci. Vyššími daňami, nižšími  dôchodkami, vyšším transferom dividend. A pokušenie na projekciu sily kovbojskými metódami bude veľké. Ba neodolateľné. Takže naši vojaci budú za tzv. európske – nemecké záujmy, nasadzovaní do akcií svetového policajta všade, kde o tom rozhodne nadnárodná vojensko-priemyselná oligarchia. Potrebujúca overiť zbraňové systémy a zarábať na spotrebovanej munícii. Malé štáty si naopak netrúfajú na agresívne vojny. Superštát EÚ zlyháva vo všetkých hlavných pilieroch štátnosti, dokonca v oblasti bezpečnosti zlyháva úplne. Jej zásadnou redukciou. Podporou ilegálneho správania, akceptovaním kriminálnikov v masách ilegálnych migrantov. Ale aj v oblasti ochrany verejnosti – v bezpečnosti lietania, v potravinovej bezpečnosti, v ekologickej bezpečnosti, v liekovej bezpečnosti, atď. Prečo? Hypercentralizácia EÚ nie je o demokracii, je o moci. Úradníctvo v orgánoch EÚ, tzv. eurobyrokracia, neoplýva odbornosťou, ale prekypuje „európskou“ lojálnosťou. Charakteristickou črtou socializovaného kapitalizmu „európskeho“ typu je vytváranie dlhov, ktoré sú socializované, pričom zisk je privatizovaný. Medzi základné nástroje patrí monopolizácia. V jej dôsledku sa vytvára závislosť vo všetkých oblastiach, generovanie nedostatkov. Následné zvyšovanie cien, umelé produkovanie „kontrolovaných“ cyklických kríz a ohrození. Výsledkom je zastrašovanie obyvateľstva v záujme získania náklonnosti na akceptovanie všemohúceho prostriedku – ďalšej hypercentralizácie moci. Takáto mocenská architektúra sa už svojou podstatou správa ako bezpečnostné ohrozenie najvyššieho rangu. To treba zmeniť.  Ani toto nie sú konšpiračné teórie, iba analýza faktov.

Čo sa teda stane ak vzniknú európske ozbrojené sily? Budú mať odkiaľ získať žoldnierov?

Ak by vznikli tzv. „európske“ ozbrojené sily a zbory nebude problém presvedčiť tisícky slovenských junákov a diev, našich vnukov, aby sa ulakomili na nemecké žoldy. Ale truhly s ich telami pristanú na slovenských letiskách, možno medzitým za judášske groše zrekonštruovaných. Mimochodom, do USA prišli z Iraku vysoké tisícky truhiel, väčšinou s telami žoldnierov z chudobných štátov alebo mestských častí USA. Zmrzačené telá násobne vyššieho počtu našich junákov budú v invalidných vozíkoch tlačiť matky, žijúce z minimálnych slovenských dôchodkov, nie z nemeckých. Aj takých majú v USA desaťtisíce len z jedinej vojny v Iraku a predtým ešte viac z vojny vo Vietname. O účasti našich vojakov vo vojne nebude rozhodovať národný parlament, ale nadnárodná masa, ktorej je jedno, či náš národ prežije a ako budú žiť obete ich agresívnych záujmov. A voliči ich nebudú môcť za zlé rozhodnutia poslať na smetisko dejín, ako sa to stalo nespočetnému množstvu našich politikov.

To vyznieva tak trochu konšpiratívne. Existujú na tieto tvrdenia nejaké indície?

Aj sám som svojho času z funkcie zástupcu náčelníka generálneho štábu pre operácie bol vítať niekoľko truhiel. Počas asi 1,5 roka, keď som mal vo svojej pôsobnosti historicky najväčší kontingent vojakov v mierových misiách (asi 830), to bolo „iba“ 5 najlepších synov nášho národa. Ja som stál zoči voči príbuzným obetí „boja“ za chiméru – akési „liberálno- demokratické“ hodnoty. Nebol tam ani náčelník generálneho štábu, ani jeho prvý zástupca. Už vôbec tam nebol žiadny z politikov, ktorí ich tam poslali a teda za ich obete niesli plnú zodpovednosť. A to boli „naši“. Azda si nemyslíte, že nejaký „európsky“ politik by niekedy chcel stáť zoči-voči zdevastovanej uplakanej matke alebo zdrvenej vdove a matke niekoľkých sirôt s neistými príjmami? Existuje riešenie ako zabrániť týmto chorým, zvráteným a zákerným plánom nadnárodnej oligarchie – poslať politikov, ktorí to podporujú, na smetisko dejín. Naznačené zámery nie sú totožné so zámermi nemeckých ani francúzskych vlastencov, ani ich ľudu, naopak. Sú to zámery nemecko-francúzskej oligarchie a privilegovaných.

Doteraz sme hovorili, čo z týchto geopolitických trendov vyplýva pre Nemecko a iné štáty jadra EÚ. Môžeme dedukovať ako tieto trendy ovplyvnia nás doma a čo treba urobiť?

Pozrime sa teda, čo z toho vyplýva pre Slovensko. Odpoveď je jednoduchá – zachovajme si suverenitu v najvyššej možnej miere. Nad všetkými piliermi štátnosti. Tie, ktoré sú ešte v našich rukách, neodovzdajme. Tie, ktoré menej osvietení politici už odovzdali, si vezmime naspäť. A zachovajme si zvrchované právo prijať alebo odmietnuť čokoľvek, čo by bolo pre nás nevýhodné. Teraz budem prezentovať veľmi kontroverzný ale faktický postoj k tomu, či majú právo politici cudzích štátov a záujmov žiadať veci, ktoré sú pre nás nevýhodné. Napriek výhradám niekoľkých mojich priateľov tvrdím a budem tvrdiť – majú. Čiže aj Nemecko má legitímne právo chcieť vyhrať mier a stať sa superveľmocou aj jadrovou mocnosťou. Ale bez našej podpory ako štátu. Aj eurobyrokracia má právo chcieť si zachovať svoje nezaslúžené privilégiá, vrátane neplatenia daní, alebo vnucovania nám cudzích hodnôt. Ale bez našej podpory normálnej väčšiny. Aj vláda USA má právo plánovať presun svojich muničných skladov do sanitárneho kordónu na východe Európy a tým čiastočne eliminovať geopolitické plány nadnárodnej oligarchie EÚ. Ale bez podpory Slovenska. Za žiadnu cenu a za žiadnych okolností. Totiž ak im povolíme hoci len postaviť sklady munície, my nebudeme mať žiadnu kontrolu nad možným uskladnením taktických jadrových zbraní v nich. Podozrivé je, že Rakúsko čuší, hoci sa obúva do Mochoviec. Dôvod je jednoduchý – na rozdiel od Poľska, my nie sme na žiadnom tradičnom strategickom smere. Na rozdiel od nášho severného suseda my sa nemáme prečo obávať expanzie nemeckého vplyvu, my ani nepociťujeme nenávisť k Rusku a nemáme ašpirácie regionálnej veľmoci. Proti expanzii nemeckého vplyvu teda nepotrebujeme prítomnosť USA. Preto treba slušne a jasne povedať jedno – my nemáme dobré skúsenosti s cudzími vojskami, my nechceme byť vazalmi. My nechceme nenávisť, my si želáme priateľstvo so všetkými. My nikoho neohrozujeme, nikoho nepovažujeme za nepriateľa a radi zostaneme v prípade potreby mostom. Dajme im potom šancu pochopiť nás a ukázať svoju super-veľmocenskú žoviálnosť a veľkorysosť.

Lenže to je vec politikov a mocných. Ako tieto trendy môže ovplyvniť jednotlivec? Ešte jedna otázka. Ako s tým súvisí používanie zdravého sedliackeho rozumu z volebných sloganov NK?

Čo  z toho vyplýva pre každého jednotlivca-voliča? Hlas každého z nás je len maličkou kvapôčkou v mori hlasov, ktoré určuje vývoj. Agresívny nenávistnícky extrémistický „progresívny“ liberalizmus v maske „slušnosti“ má v eurovoľbách, tak ako to urobil v prezidentských voľbách, eminentný záujem o čo najnižšiu účasť nás – normálnej tradicionalistickej absolútnej väčšiny. Len tak získa moc. Každá akcia vyvoláva protiakciu. Tou našou reakciou by mala byť tentoraz čo najvyššia účasť nás. Normálnej tradicionalistickej drvivej väčšiny. Nemusíte voliť mňa, vôbec to nežiadam. Nemusíte mi dať preferenčný hlas. Ale uvítam, ak sa rozhodnete dať hlas normálnosti v tej politickej skupine, ktorá ma pozvala na svoju kandidátku. Moje programové ciele sú jasné a známe. Keďže mi ich vedenie Národnej koalície nielenže nezamietlo, ale ich podporuje, tak sú to ciele tohto zoskupenia. Hoci malým príspevkom, ale hlas každého z vás, normálnej väčšiny, ktorí to čítate, pretože liberálna mikro-menšina to nečíta, môže rozhodnúť o tom, aby budúci europarlament presadil opatrenia na návrat EÚ do tých základov, na ktorých vznikol. Ako európske spoločenstvo partnerských, spolupracujúcich, rovnocenných národných štátov. Nikto so zdravým sedliackym rozumom nemôže chcieť hyper-centralizovaný superštát EÚ. Zdravý sedliacky rozum je strategický pojem na rozdiel od taktického charakteru „zdravého rozumu“. Zdravý sedliacky rozum používali naši predkovia na dlhodobé rozhodnutia – kedy zasiať, ako sa chrániť pred neúrodou, kde a na koľko nechať pôdu ležať úhorom, aby sa nevyčerpala. Čo predať, čo kúpiť a čo si nedať. Používajme tento zdedený fenomén.

***

Ing. Peter Švec, p.s.c., RCDS, v súčasnosti pôsobí ako kapitán a inšpektor linkových preskúšaní Boeingu 737 v nízkonákladových aerolíniách.

Je iniciátorom a signatárom dokumentu Nitrianska deklarácia, ten je zároveň vyjadrením jeho programového nazerania na realitu. Je známy ako nezávislý bezpečnostno-vojenský analytik, ako aj expert na letovú bezpečnosť.

Je absolventom dvoch prestížnych britských vojenských akadémií. V roku 1995 ako jediný Slovák v histórii absolvoval operačný „Veliteľský a štábny kurz pozemných síl“ v Štábnej akadémii v meste Camberley v grófstve Surrey pri Londýne, po ktorej absolvovaní mu bol priznaný uznávaný certifikát a oprávnenie uvádzať si „p.s.c.“ V roku 1999 absolvoval ďalšiu prestížnu britskú Kráľovskú akadémiu obranných štúdií (RCDS), akúsi britskú „Vorošilovku“/MGIMO.

Je hlavným autorom prvej a jedinej Vojenskej stratégie a niekoľkých strategických doktrín, ktoré boli prvými doktrinálnymi dokumentmi svojho druhu v histórii Slovenska. Bol považovaný za neoficiálneho otca vojenských reforiem na začiatku nášho tisícročia. Za 23 rokov v ozbrojených silách prešiel mnohými funkciami v ozbrojených silách až po Zástupcu NGŠ a GR sekcie na MO SR. Bol poslancom Snemovne ľudu posledného FZ ČaSFR, kde svojim hlasom prispel k získaniu samostatnosti.

Pôsobí neďaleko Londýna, dochádza domov na Slovensko, je úprimným fanúšikom brexitu.

Kandiduje na post europoslanca (č. 10) za stranu Národná koalícia (č. 31).