Môj profil 
Predplatné
Nitra 13. marca (TASR/HSP)
Rovnosť v podnikaní v poľnohospodárstve z pohľadu ostatných krajín a EK prekladá a posúva sa na obdobie roka 2028
Rovnosť podmienok pre podnikanie v poľnohospodárstve vo všetkých krajinách Európskej únie (EÚ) zostane aj v nasledujúcich rokoch nedosiahnuteľnou métou poľnohospodárov z krajín Vyšehradskej štvorky (V4). Na dnešnom stretnutí predstaviteľov poľnohospodárskych komôr V4 v Nitre sa na tom zhodli zástupcovia Slovenskej republiky, Českej republiky, Poľska a Maďarska.
Riadenie Spoločnej poľnohospodárskej politiky (The Common Agricultural Policy, CAP) v predchádzajúcich piatich rokoch bolo pre nich sklamaním a na roky 2014 až 2020 požadovali vyvážené, nediskriminačné a rozvoj európskeho poľnohospodárstva zabezpečujúce pravidlá. Napriek tomu, že výsledná podoba reformy novej CAP je pre krajiny V4 oveľa prijateľnejšia ako pôvodné legislatívne návrhy Európskej komisie (EK), predloženie úplne nového systému kalkulácie národných obálok priamych platieb, ktorý by nebol založený na historických referenciách a nezahŕňal by ďalšie prechodné obdobia, sa dosiahnuť nepodarilo.
„Európska komisia tvrdí, že nový model prvého piliera už nie je založený na tzv. historickom princípe, no v skutočnosti aj v rokoch 2014 až 2020 zachová značné rozdiely v podporách medzi poľnohospodármi starých a nových členských krajín únie,“ konštatoval predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Milan Semančík.
Podľa jeho slov sa rovnosť v podnikaní v poľnohospodárstve z pohľadu ostatných krajín a EK prekladá a posúva sa na obdobie roka 2028. „My sme z tých prechodných období už nervózni, pretože avízo pri našom vstupe do Európskej únie bolo, že vstupom do nového programového obdobia v roku 2014 končíme s týmto postavením a ocitneme sa v rovnakých podmienkach pre podnikanie. No o tom nechcú ani počuť, ani priznať, že to tak bolo. A hovoria o rovnejších podmienkach, nie však rovných,“ povedal Semančík.
Győrffy Balázs z Maďarskej agrárnej komory tvrdí, že je reálna hrozba, že rovnosť v podmienkach bude už od roku 2021, no len vďaka zrušeniu podporných mechanizmov. „Aj teraz už niektoré členské štáty napádali existenciu Spoločnej poľnohospodárskej politiky, my sa však zhodujeme, že je potrebná. Plán je taký, že nikto nič nedostane formou dotácií, ako je tomu doteraz, a podmienky sa teda vyrovnajú. No možnosti dotovať poľnohospodárstvo z národných rozpočtov sú v jednotlivých členských krajinách únie tak rozdielne, že by to bolo horšie ako súčasný stav,“ konštatoval.
Pozitívom novej CAP na roky 2014 až 2020 je podľa slov Semančíka úprava pôvodného návrhu na zastropovanie priamych platieb, ktorý bol prekážkou pri modernizácii fariem. Zostáva doriešiť zohľadnenie mzdových a odvodových nákladov na zamestnancov pri určovaní základne na zavádzanie limitov platieb v prvom pilieri. Potrebné bude aj dotvoriť definíciu aktívneho farmára na národnej úrovni tak, aby sa v praxi vylúčili z poberania podpôr nepoľnohospodárske subjekty. Ďalším pozitívom CAP je rozšírenie možnosti použiť až 13 plus dve percentá národnej obálky na poskytnutie limitovaných viazaných platieb.
mž
.jpg)
.JPG)
