Je to až smiešne, ale nemôžem si pomôcť. Všimnite si, ako po vstupe Slovenskej republiky do EÚ a NATO menili predstavitelia politických strán preferované hodnoty. Len čo je pravda, boli veľmi nenápadní.

Najprv bolo: Občania musia byť bohatí a slobodní!

Potom: Občania musia byť bohatí!

Teraz: Občania musia!

Dobre sa im darí postupovať a prostredníctvom ponúkaných kandidátov na post prezidenta SR sa nám ešte aj posmievajú. Pozrite sa, čo nám páni manipulátori na svojich kandidátkach ponúkli. Po imigrantskom škandále vymenili diplomatického Newyorčana za Bruselčana hrajúceho sa na európskeho princa. Akoby zabudli, že len naivní uveria tým, ktorí sa nás pokúsili otráviť prostredníctvom svojho „vychýreného“ kuchára, len preto, že kuchára vymenili. Na upokojenie duševne pasívnejších, ale o to zotrvačnejších clintonovských globalistov predostreli nemú, bezduchú tvár. Opatrne, aby pokryli aj nežnú stránku ľudského pohlavia, podstrčili neveľmi jemnú Karkulku, prenikavo sústredenú na vlkov chvost.

Judášove strieborniaky

V diskusných reláciách sa objavili aj takí kandidáti na prezidenta, ktorí sú odhodlaní pomôcť vyriešiť životné problémy aspoň niekoľkým občanom SR. Zdanlivo užitočné predsavzatie, v skutočnosti však smerujúce k ignorovaniu záujmov ostatných. Občania SR od svojho prezidenta neočakávajú, že počas výkonu funkcie zredukuje svoje pôsobenie na pomoc pri nesení životného batoha len niekoľkým z nich. Od takého štátnika sa žiada, aby staval pevné cesty, kde smerové tabule na križovatkách nebudú klamať, po ktorých sa každý z nás môže vlastným úsilím dostať do svojho cieľa. Iní kandidáti sa začali krútiť okolo slova národ. Žiaľ, jeho obsahu, ako svojou činnosťou sami dokazujú, vôbec nerozumejú. Lenže ani títo tanečníci republike nepomôžu. Tobôž, keď jeden z nich je presvedčený, že dubasí odzemok a vôbec si nevšimol, že mu jeho cigánočka už dávno spustila čardáš. Ten druhý sa trápi s mazúrkou. Len, usudzujúc podľa niektorých agitačných akcií, nie je jasné, či on vedie tanečnicu, alebo ona jeho. Časť propagandistov v súťaži o prezidentský úrad mláti okolo seba hlava-nehlava, akoby nevedeli, že občan a Slovensko tu zostane, kým na nich sa bude pamätať len so smútkom, úmerne k napáchanej škode. Ak ich majstrom ešte nesvitlo, že samostatný spojenec je lepší ako nemotorný poskok, veru nevedia, čo je politika a nemajú potuchy, ako sa riadi štát. Činnosť takýchto tovarišov dobrému menu majstra neprospieva, lebo majú jazyk rýchlejší ako myseľ, žiaľ, na škodu všetkých, čo ich počúvajú. Navyše, akoby nevedeli, že kde sa dvaja bijú, víťazí tretí. Možno im je to jedno, veď ako profíci svoju výplatu aj tak dostanú. Obávam sa len, aby to naostatok neboli tie povestné Judášove strieborniaky. Dali sa na cestu subverzie a keďže sú domáci, tak aj zrady. Ten, kto ešte verí, že nevedia, čo činia, že nedovidia na koniec následkov svojich rečí, stal sa obeťou príliš prostoduchej samoľúbosti, a teda je veľmi ľahko manipulovateľný. Možnosť dostať osobnosť takej nekvality do prezidentskej kancelárie by mala nabudiť ostražitosť nielen v mysliach jej nekritických priaznivcov.

Kto za koho kope

Je očividné, že protislovenské živly sa usilujú o znemožnenie vybrať prezidenta už v prvom kole, čo by bola najlepšia cesta pre celú republiku. Svedčia o tom aj tendenčne usmernené správy o prieskumoch preferencií jednotlivých kandidátov. To im umožňuje trieštiť mienku voličov aj nahlodávať odhodlanosť verejnosti, zaneprázdnenej každodennými starosťami o vlastné živobytie, a núti verejnosť spoliehať sa na názory podsúvané cudzine slúžiacimi masmédiami. Ich rozptylová taktika im v druhom kole umožní zjednotiť sa na svojom kandidátovi tak, ako sa to stalo už neraz. Viacej som sa tomuto postupu venoval vo februárovom čísle EP. Preferencie kandidátov podporovaných vlastníkmi masmédií sú očividne nadhodnocované. Ale aspoň zreteľnejšie vidíme, kto za koho kope, keďže každá líška svoj chvost chváli. Ani by som to nespomínal, nebyť opodstatnenej otázky: Ak môžu robiť také kľučky s preferenciami, čo môžu spraviť pri výslednom sčítavaní volebných hlasov? Výstražným majákom nech je, najprv vynútené a vzápätí najvyšším súdom zakázané, prepočítavanie hlasov na americkej Floride pri voľbe Busha za prezidenta. Iste si to ešte pamätáte. Ľudská myseľ je už raz taká. Usmerneným prieskumom sa dá nanútiť človeku s nedostatkom informácií vôľa manipulátorov. Ak z pohodlnosti podľahne úsudok našich voličov ich taktike, po voľbách sa tvár na obraze v štátnych inštitúciách síce vymení, ale náprava stavu nenastane. Likvidácia štátu bude ďalej pokračovať nastoleným tempom a možno aj rýchlejšie, ak nám väčší hráči na zahraničnej politickej scéne svojím tlakom nepomôžu dostať sa z kaše, ktorú si sami doma varíme.

Škodná v revíri

Ale ako vždy, ani taká pomoc zadarmo nebýva. Kto bude to kukučie mláďa napchaté do druhého kola volieb, bude závisieť od miery zmanipulovania voličov. Bude to následok prijatia propagandy, spôsobený zníženou schopnosťou samostatne rozlíšiť, kto je pre SR štátnickým prínosom a kto len premnoženou škodnou v revíri. Najvýhodnejšia situácia pre neprajníkov slovenskej štátnosti nastane, keď do druhého kola pretlačia len samé kukučky. Taká hrozba existuje. Bude totiž ťažšie presadiť pronárodných kandidátov do druhého kola volieb, lebo práve tí, čo sa odvolávajú na povestné Svätoplukove prúty, sami jednotu znemožňujú. Aj takto sa pomáha kukučkám podstrčiť svoje vajíčka do nášho hniezda. V tejto štátodeštrukčnej práci im budú šikovne ladené masmédiá decentne nahrávať, pravdaže len natoľko, aby aj z nich napokon spravili potravu pre kukučky. Ech, koľko „pronárodných“ jedov sa skrýva v slovách prázdnej hlavy, kde prezieravú myseľ nahradí kartotéka a šibký jazyk. Podivuhodné je, že popritom sú všetci tvrdo presvedčení o svojej pronárodnej orientácii. Dúfam, že po skúsenostiach s generáciami slovných žonglérov dá myseľ našich občanov prednosť skutkom, nie slovným frázam a vyberie si prezidenta podľa svojej vôle. Voliči tak urobia škrt cez rozpočet predstaviteľom politických strán, ktorí ich považujú za neschopných samostatne myslieť a ako svojmu majetku im hádžu svoje poloslepé návrhy. Je teda na nás voličoch, či si vyberieme naozaj svojho štátnika, alebo dovolíme cudzincom naďalej ohýbať záujmy SR na ich prospech.

Polopravdy, klebety aj ohovárania

Skutočne konštruktívny a pronárodný kandidát na prezidenta SR je vo výbere len jeden. Proti nemu sa sústreďuje celý masmediálny svet vrátane niektorých „pronárodných“ tárajov. Púšťajú všemožne poprekrúcané polopravdy, klebety aj ohovárania, ktoré boli už i súdnou cestou vyvrátené. Samozrejme platí, kto chce psa biť, palicu si nájde. Ak propagačný tlak vytvorí nimi želaný ohlas vo vedomí voličov a zvíťazia tí, čo samostatnú Slovenskú republiku nechceli, pokračovaním po voľbách bude ďalšie osekávanie už nielen zvrchovanosti SR, ale aj celistvosti jej územia a spochybňovanie štátnych hraníc prinajmenšom marginalizáciou ich významu a o prírodných zdrojoch a výsledkoch práce občanov ani nehovorím. Záleží na nás, či sme schopní odolať tlaku majiteľov masmédií a zužitkovať priamu voľbu hlavy štátu na svoj prospech, alebo tá možnosť zostane len nástrojom, na ktorého používanie sme ešte nedorástli, a predstavitelia politických strán povedú svoje ovce do tej maštale, ktorú im mecenáši určili.

Roman Stopka

(Autor je predseda politickej strany Práca slovenského národa, www.psn.sk)

Článok pôvodne vyšiel v mesačníku Extra plus, www.extraplus.sk