Môj profil 
Predplatné
“Na niečom sme sa predsa len zhodli. Zhodli sme sa na tom, že ten trend, ktorý tu je z posledného obdobia, nemôže ďalej pokračovať z hľadiska nákladov na potraviny. EÚ-28 má priemer 11,1 % nákladov na potraviny, Slovensko má 16,5 %. Z hľadiska konkurencieschopnosti sú všetky krajiny V4 na tom lepšie ako SR. Napríklad Česko je tiež na úrovni 11,1 %. Ak hodnotíme posledné dva roky 2016 a 2017, rástol priemer o 2,5 % pri nákladoch na potraviny. Napríklad v Poľsku bol pokles nákladov o 1,3 %. Nie je teda možné, týmto štýlom pokračovať. Preto je dôležité, aby diskusia prebiehala. Aby sa hľadali spôsoby a dôvody, aby ceny potravín nenarastali, aby nenarastala marža obchodníkov a aby sa našiel konsenzus medzi prvovýrobcami a obchodníkmi. Malo by sa to prejaviť v prospech občana. Súčasný trend je totálne nepriaznivý,” povedal Richter. Tripartita by sa podľa neho k tejto problematike mala znovu vrátiť.
Podľa viceprezidentky Konfederácie odborových zväzov Moniky Uhlerovej majú odborári k osobitnému odvodu zásadnú pripomienku. “My sme sa postavili k tomuto návrhu (zákona) negatívne, a to napriek tomu, že samotný cieľ, ktorý zákon sleduje, považujeme za ušľachtilý. Na tom sme sa zhodli všetci sociálni partneri. Mali by sme prijímať opatrenia, ktoré podporia slovenských spracovateľov slovenských potravín, slovenských prvovýrobcov a slovenských dodávateľov potravín. Nezhodli sme sa tom, respektíve nepodporujeme spôsob, ktorý by mal viesť k tomuto cieľu. Z pohľadu odborov sa obávame, že osobitný odvod sa premietne do cien potravín a v konečnom dôsledku bude mať negatívny vplyv na spotrebiteľov a domácnosti,” zdôraznila Uhlerová. Zvýšenie cien potravín by podľa nej malo najnegatívnejší dosah na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva.
Podľa viceprezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Rastislava Machunku zamestnávatelia vítajú, že sa otvorila spoločenská diskusia o dodávateľsko-odberateľských vzťahoch v potravinárskom sektore. “My máme zásadné problémy s presadzovaním oprávnených záujmov potravinárov pri zvyšovaní nákladov, či už tých, ktoré vyplývajú z legislatívy (príplatky za prácu cez víkend, za nadčasy, za prácu v noci), u ktorých práve agropotravinársky sektor je tým, ktorý si takúto prácu vo zvýšenej miere vyžaduje,” povedal Machunka.
“Dohodu sa snažíme získať v parlamentnej väčšine. Ak nebude väčšina, tak potom zákon v parlamente neprejde,” uviedol pred ukončením rokovania HSR Radovan Baláž, poslanec NR SR za koaličnú SNS na otázku médií, či SNS neplánuje stiahnuť z legislatívneho procesu návrh zákona o osobitnom odvode obchodných reťazcov.
Osobitý odvod pre obchodné reťazce vo výške 2,5 % z čistého obratu má zabezpečiť finančné prostriedky pre slovenských poľnohospodárov a potravinárov. Tvrdia to jeho predkladatelia z koaličnej SNS. Odvod sa má týkať tých obchodných reťazcov, ktoré majú prevádzky aspoň v dvoch okresoch a tieto prevádzky majú jednotný dizajn, spoločnú komunikáciu a spoločné marketingové aktivity. Z predaja potravín konečnému spotrebiteľovi tiež musí pochádzať minimálne 10 % ich obratu. Obchodný reťazec odvod nebude platiť, ak jeho výška za tri mesiace nepresiahne sumu 5000 eur.
Tripartita diskutovala aj o informácii k návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o službách zamestnanosti, najmä v otázke riešenia nedostatku pracovníkov na trhu práce ich dovozom zo zahraničia. “Dohoda je taká, že zajtra (6. 11.) budú pozvaní všetci (sociálni) partneri na ministerstvo práce, kde budeme o rozporoch rokovať aj za účasti ministerstva vnútra, ministerstva školstva, ministerstva zdravotníctva, teda jednotlivých rezortov, ktoré sú v problematike v plnej miere zainteresované,” povedal Richter.
“Zhodli sme sa na tom, že nie je potrebné k tomuto materiálu zvolávať mimoriadne zasadnutie HSR. Dohodli sme sa na tom, že nájdeme rozumný kompromis, ktorý naplní základnú predstavu a zároveň bude istým spôsobom prijateľný pre sociálnych partnerov, tak v záujme zamestnancov, ako aj v záujme zamestnávateľov. Som presvedčený, že k tomu dospejeme. Mám záujem sa aj osobne zúčastniť utorkového rokovania,” doplnil Richter k zákonu o zamestnanosti.
Podľa Uhlerovej je nevyhnutné a dôležité sa zaoberať tým, ako umiestniť našich zamestnancov na trhu práce a ako opäť prilákať kvalitných (slovenských) zamestnancov, aby sa vrátili zo zahraničia pracovať naspäť na Slovensko. “Nedopustíme a nechceme dopustiť, aby sa týmto spôsobom zastavil mzdový rast na Slovensku a aby sa znekvalitnilo pracovné prostredie. Práve naopak, je dôležité, aby sme sa zaoberali ďalším rastom miest a podporou skvalitňovania pracovného prostredia. To je motivácia pre zamestnancov, pre ich návrat na Slovensko,” podčiarkla viceprezidentka KOZ SR.
Podľa Machunkových slov zamestnávatelia vítajú, že pri zákone o zamestnanosti sa použije skrátené legislatívne konanie tak, aby sa ešte mohli zachytiť posledné možnosti konjunktúry, ktoré sú na Slovensku a aby zamestnávatelia dokázali nejakých cudzincov na Slovensko prilákať pracovať.
Tripartita okrem toho rokovala aj o návrhu skupiny poslancov NR SR na vydanie ústavného zákona, ktorý rieši tzv. zastropovanie dôchodkového veku, ako aj o návrhu zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, o návrhu novely nariadenia, ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme, o návrhu zákona o šľachtení a plemenitbe zvierat, návrhu novely zákona o dráhach, návrhu novely zákona o výrobe, označovaní a predaji tabakových výrobkov. HSR rokovala taktiež o informácii o priebehu a výsledkoch 107. zasadnutia generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce, ktoré sa uskutočnilo v Ženeve od 28. mája do 8. júna, ako aj návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami.
.jpg)
.JPG)
