Môj profil 
Predplatné
Ripon/Bratislava 28. februára (TASR) – Republikánska strana (RS) v originály Republican Party, vznikla v USA pred 160 rokmi.
Už v roku 1860 zvíťazil kandidát republikánov Abraham Lincoln v prezidentských voľbách USA. Hlavou štátu bol 16. prezident USA v rokoch 1861-1865. Foto: TASR/AP
Strana zastáva konzervatívne pozície pozostávajúce z troch prúdov – tradicionalizmu, liberalizmu a antikomunizmu – a je považovaná za pravicovú stranu. Jej príslušníci veria v individualizmus a voľný obchod. Funkcia vlády má byť podľa republikánov obmedzená a za hnací prvok spoločnosti považujú prosperitu.
V mestečku Ripon v americkom štáte Wisconsin sa uskutočnilo pred 160 rokmi 28. februára 1854 veľké stretnutie odporcov otroctva, na ktorom ohlásili odporcovia otrokárskej politiky Demokratickej strany vznik opozičnej Republikánskej strany, ktorej prvé stretnutie jej členov sa uskutočnilo 6. júla 1854.
Za miesto jej vzniku sa považuje konkrétne biela budova miestnej školy v Ripone, ktorá bola v tom čase centrom spoločenského diania. Vznik strany inicioval Alvan Bovay, učiteľ a právnik. Názov Republikánska strana na označenie hnutia proti otrokárstvu bol prvýkrát verejne použitý v júni 1854 v tlači.
Počas rokov 1854 a 1855 sa na celom severe USA konali lokálne stretnutia na podporu hnutia. Prvé národné zhromaždenie Republikánskej strany sa konalo v americkom Pittsburghu 22. februára 1856.
Cieľom strany bolo v tomto období aj bezplatné získavanie nových území v USA. Už v roku 1860 zvíťazil kandidát republikánov Abraham Lincoln v prezidentských voľbách USA. Hlavou štátu bol 16. prezident USA v rokoch 1861-1865. Po vojne Severu proti Juhu, ktorá sa onedlho rozpútala, sa stala RS najvýznamnejšou politickou silou v krajine.
Od konca 19. storočia sa kandidát republikánov striedal s demokratickým kandidátom v kresle prezidenta. V roku 1932 hospodárska kríza zakončila úspešnú éru Republikánskej strany.
Po druhej svetovej vojne začala strana ostro vystupovať proti komunizmu vo svete.
V roku 1974 otriasol RS škandál Watergate, v dôsledku ktorého musel prezidentské kreslo opustiť 37. prezident USA (1969-1974) Richard Milhous Nixon. Počas vlády ďalších republikánskych prezidentov 40. prezidenta USA Ronalda Wilsona Reagana (1981-1989) a 41. amerického prezidenta Georgea Herberta Walkera Busha (1989-1993) zaznamenali v USA výrazné hospodárske oživenie. Ostatnou republikánskou hlavou štátu bol 43. prezident USA (2001-2009) George Walker Bush.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
.jpg)
.JPG)
