Newport 5. septembra 2014 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR)

Za najdôležitejšie rozhodnutie summitu považuje Orbán to, že NATO prenieslo doteraz všeobecné bezpečnostné záruky do konkrétnej podoby

Rozhodnutia, ktoré prijali účastníci summitu Severoatlantickej aliancie (NATO) v Newporte podstatne zvýšia vojenskú bezpečnosť Maďarska a súčasne celej strednej Európy. V dejisku vrcholnej schôdzky to novinárom po rokovaniach povedal maďarský premiér Viktor Orbán.

Maďarsko, rovnako ako ostatné členské štáty NATO, zvýši vojenské výdavky, potvrdil podľa agentúry MTI predseda tamojšej vlády. O miere a tempe ich zvyšovania rozhodne parlament v Budapešti, dodal Orbán. Podľa neho bol summit z pohľadu Budapešti veľmi úspešný.

“Vnímam ako potvrdené rozhodnutie maďarského národa, ktorý sa v referende vyslovil za vstup do NATO,” vyhlásil  Orbán. Súčasne zdôraznil, že “bezpečnosť Maďarska môžeme garantovať iba a výlučne v rámci NATO”, pričom pripomenul aj nutnosť modernizácie maďarských ozbrojených síl.

Podľa slov maďarského premiéra bude každá krajina zvyšovať výdavky vojenského charakteru, nakúpia sa aj nové prostriedky a jednotky NATO sa objavia v stredoeurópskom regióne. Maďarsko výrazne posilní letisko v Pápe, slúžiace ako základňa strategických dopravných lietadiel, a maďarskí vojaci sa zúčastnia na blížiacich sa manévroch na území pobaltských republík.

Za najdôležitejšie rozhodnutie summitu považuje Orbán to, že NATO prenieslo doteraz všeobecné bezpečnostné záruky do konkrétnej podoby. Znamená to, že všetky zainteresované krajiny pripravia do konca roka vojenské plány, ktoré nadobudnú platnosť v prípade, že by sa stali terčom konkrétnej vojenskej hrozby. Práve tým sa podľa Orbána výrazne posilnilo východné krídlo aliancie a výrazne sa zvýšila bezpečnosť ľudí žijúcich v tejto oblasti.

Maďarský premiér zopakoval, že sankcie uvalené na Rusko nie sú pre jeho krajinu pozitívom, namiesto nich by považoval za potrebné riešenie cestou rokovaní, dohody. Bezpečnosť krajiny je však iná otázka nezávislá od súčasného diania, poznamenal s tým, že túto bezpečnosť je treba posilniť, čo sa síce deje v súvislosti s terajšími udalosťami, ale malo sa tak stať už skôr. Meškanie súvisí podľa Orbána s tým, že neexistovala hrozba, ktorá by si vynútila.

Orbán reagoval aj na informácie ruských médií o údajných dodávkach bojovej techniky na Ukrajinu. Povedal, že zo správy, ktorú si vyžiadal od šéfa rezortu obrany, vyplýva, že Maďarsko nedodáva bojové vozidlá “nikam”.

Podľa slovenského prezidenta Kisku ľudia v členských krajinách, ktoré susedia s Ruskom majú strach a cítia sa ohrození

V prípade ukrajinskej krízy neexistuje podľa prezidenta SR Andreja Kisku pravda niekde uprostred. “Je jasné a nie sú žiadne pochybnosti o tom, že dnes na východe Ukrajiny bojujú ruskí vojaci,” povedal po skočení summitu NATO vo waleskom Newporte.

Ako ďalej uviedol, akejkoľvek výzve, problému alebo ohrozeniu bezpečnosti krajín dokážeme čeliť len vtedy, keď budeme postupovať spoločne a každá krajina si bude ctiť záväzky. “Obzvlášť to platí dnes vo vzťahu k Rusku, ktoré agresiou na Ukrajine porušilo medzinárodné záväzky, medzinárodné právo a svojím správaním ohrozuje bezpečnosť v Európe,” dodal Kiska.

Ľudia v členských krajinách, ktoré susedia s Ruskom, majú podľa slovenského prezidenta strach a cítia sa ohrození. “Najmä malé krajiny potrebujú istotu, že aliancia a veľké štáty za nimi stoja a sú pripravené konať,” konštatoval. 

Kiska ocenil akčný plán, ktorý NATO prijalo na summite a počíta napríklad s posilnením vojenskej prítomnosti vo východnej Európe, či vytvorením jednotiek rýchlej reakcie.

Podľa slovenského ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka téma Ukrajiny dominovala summitu. “Summit môžeme hodnotiť ako úspešný. Aliancia dala jasné posolstvo o tom, kde vidí hrozby a zdôraznila hlavné posolstvo jednoty a solidarity,” povedal Lajčák.

 Nasledujúci summit NATO sa bude konať o dva roky v Poľsku. “Boli by sme radi, keby sme v roku 2016 v Poľsku povedali, že situácia sa zlepšila,” uviedol šéf slovenskej diplomacie.

V reakcii na dianie na Ukrajine schválili dnes najvyšší predstavitelia členských krajín NATO plán posilnenia obranných opatrení vo východnej Európe

Rozhodnutie Severoatlantickej aliancie posilniť svoju vojenskú prítomnosť vo východnej Európe vysiela jasný signál Moskve, že bezpečnostné záruky, ktoré aliancia ponúka Poľsku, sú reálne a nie iba na papieri, uviedla dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie poľského premiéra Donalda Tuska.

“Je to veľmi jasný signál, ktorý naši východní susedia nemôžu brať na ľahkú váhu,” konštatoval poľský premiér v zjavnej narážke na Rusko. “Bezpečnostné záruky NATO prestali už existovať len na papieri a stali sa zárukami reálnymi,” doplnil Tusk počas návštevy juhopoľského mesta Rybnik.

V reakcii na dianie na Ukrajine schválili dnes najvyšší predstavitelia členských krajín NATO plán posilnenia obranných opatrení vo východnej Európe. 

Plán prijatý na summite vo Walese zahŕňa vytvorenie jednotiek rýchlej reakcie na ohrozenia, ako aj umiestnenie zásob i materiálno-technického zabezpečenia vo východoeurópskych krajinách, kde ich tieto jednotky budú môcť v prípade krízy rýchlo využiť.

Podľa členov NATO kybernetická obrana je súčasťou hlavnej úlohy zaisťovania kolektívnej bezpečnosti

Predstavitelia Severoatlantickej aliancie sa dnes dohodli, že rozsiahly kybernetický útok na ktorýkoľvek z členských štátov NATO by mohol byť pokladaný za útok na celú alianciu, čo by zo strany NATO mohlo byť dôvodom na vojenský zásah. Informovala o tom agentúra Reuters.

Takéto rozhodnutie predstavuje rozšírenie kolektívnej bezpečnosti v reakcii na nové hrozby, ktoré môžu bez jediného výstrelu vyradiť z činnosti kritickú infraštruktúru, finančné systémy alebo štátnu správu. 

“Vyhlasujeme, že kybernetická obrana je súčasťou hlavnej úlohy zaisťovania kolektívnej bezpečnosti,” povedal na tlačovej konferencii po skončení summitu NATO vo waleskom Newporte generálny tajomník aliancie Anders Fogh Rasmussen.

Bude však závisieť od konkrétneho prípadu, či sa v prípade závažného kybernetického útoku uplatní piaty článok Severoatlantickej zmluvy. “Neexistuje žiadny automatizmus,” povedal agentúre APA nemenovaný predstaviteľ NATO na summite vo Walese s tým, že ani spôsob reakcie aliancie nebude automaticky daný.

V roku 2007 ochromila séria kybernetických útokov členský štát aliancie Estónsko. Išlo pravdepodobne o reakciu na spory okolo presunu vojnového pamätníka z čias Sovietskeho zväzu. Väčšina západných expertov sa zhodla v názore, že za útokom stál Kremeľ, čo však Moskva rozhodne poprela.

NATO sa bude držať základnej dohody s Ruskom

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Anders Fogh Rasmussen dnes v reakcii na varovania Ruska pred snahou o vstup Ukrajiny do NATO povedal, že žiadna tretia krajina nemôže vetovať rozširovanie aliancie.

Oznámil tiež, že NATO na summite vo Walese schválilo balík nových opatrení na posilnenie obranných kapacít Gruzínska a pokročenie príprav na jeho členstvo, informovala agentúra Reuters.

Bez ohľadu na napätie s Moskvou sa však NATO bude držať základnej dohody s Ruskom. Rasmussen povedal, že účastníci summitu neprijali rozhodnutie odkloniť sa od existujúcich dohovorov s Moskvou.

Pred summitom najmä pobaltské krajiny a Poľsko spochybňovali, či dohoda NATO s Ruskom z roku 1997 ešte platí. Zakazuje okrem iného trvalé umiestnenie väčšieho počtu vojenských jednotiek v nových členských štátoch NATO v strednej a východnej Európe, dodáva agentúra DPA.

Rasmussen znova žiadal od spojencov vyššie výdavky na obranu

Generálny tajomník NATO dnes opätovne vyzval vlády 28 členských krajín aliancie, aby zvýšili výdavky na obranu.

“Musíme zaistiť, že NATO ostane pripravené, schopné a odhodlané brániť všetkých spojencov proti každej hrozbe,” povedal Rasmussen na summite NATO v britskom Newporte. Možnosti zvyšovania obranných rozpočtov sú jednou z tém dnešného záverečného dňa summitu.

Podľa Rasmussena by sa účastníci schôdzky mali zaviazať, že zvrátia znižovanie výdavkov na obranu, informovala agentúra DPA.

Britský premiér David Cameron ako hostiteľ summitu zdôraznil, že splnenie prísľubu vynaložiť na obranu dve percentá HDP “by tým, ktorí nás ohrozujú, vyslalo silný odkaz, že naše kolektívne odhodlanie je stále silné,” povedal Cameron, ktorého krajina patrí len k niekoľkým v NATO, ktoré tento cieľ splnili.

Cameron dodal, že Británia je pripravená poskytnúť 3500 vojakov pre nové aliančné jednotky rýchlej reakcie. Hlavy štátov a vlád členských krajín by mali o ich vytvorení rozhodnúť na summite.

jf