Môj profil 
Predplatné
Koalícia ÖVP a FPÖ mala pôvodne vládnuť až do jesene 2022. K jej rozpadu však došlo po zverejnení kompromitujúceho videozáznamu, nakrúteného tajne na španielskom ostrove Ibiza. Je na ňom totiž zachytený dnes už expredseda FPÖ a bývalý vicekancelár Heinz-Christian Strache spolu s ďalším predstaviteľom FPÖ Johannom Gudenusom, ako pred voľbami z roku 2017 diskutujú o možných nelegálnych daroch pre svoju stranu. Strache údajnej príbuznej jedného ruského oligarchu výhľadovo sľubuje verejné zákazky, ak mu pomôže k úspechu.
Strache po tomto škandále odstúpil z postu vicekancelára, na čo Kurz odvolal ministra vnútra, Stracheho spolustraníka Herberta Kickla. Koaličnú vládu následne opustili aj zvyšní ministri z FPÖ a parlament neskôr aj s podporou FPÖ vyslovil Kurzovi nedôveru. Moci v krajine sa nakoniec ujala začiatkom júna úradnícka vláda, ktorej predsedá ako dočasná kancelárka bývalá sudkyňa Ústavného súdu Brigitte Bierleinová.
Predčasné parlamentné voľby v Rakúsku sú podľa niektorých skúškou toho, ako tento škandál okolo Stracheho ovplyvnil FPÖ.
Viedenská prokuratúra vo štvrtok navyše oznámila, že voči Strachemu vedie vyšetrovanie pre podozrenie zo sprenevery. Tej sa údajne dopustil spolu s niekdajšou vedúcou svojej kancelárie a bývalým ochrankárom, keď neprípustnou fakturáciou spôsobovali FPÖ majetkové škody. V piatok priniesli zase viaceré rakúske média správy, že FPÖ žiada, aby Strache vrátil sumu 11.500 eur. Mesačný príspevok na nájomné vo výške 2500 eur mu totiž strana vyplácala aj po tom, ako odstúpil zo svojej funkcie.
Ďalšie sporné využitie finančných prostriedkov sa týka financovania výstavby plota okolo súkromného domu súčasného predsedu FPÖ Norberta Hofera. Toto opatrenie malo podľa informácií FPÖ zaistiť Hoferovu bezpečnosť pred prezidentskými voľbami v roku 2016, v ktorých kandidoval.
Ako konštatovala AP, FPÖ síce pre spomínané škandály stratila istú časť svojich voličov, naďalej si však zachováva značnú voličskú podporu. Lídri FPÖ vyjadrili vôľu vrátiť sa do koalície s exkancelárom Kurzom.
Očakáva sa, že 33-ročný Kurz sa po voľbách znova stane kancelárom. FPÖ by sa totiž na základe predvolebného prieskumu inštitútu Research Affairs zverejneného vo štvrtok stala s 33 percentami hlasov najsilnejšou stranou. Na druhom mieste by skončila Sociálnodemokratická strana Rakúska (SPÖ) s 23 percentami a tretia FPÖ so ziskom 21 percentami hlasov. Zelení by podľa výsledkov prieskumu získali 11 percent hlasov voličov. Ako ďalšie v poradí by skončili liberálna strana NEOS (osem percent) a opozičné zoskupenie Jetzt – Liste Pilz (dve percentá).
Ako uviedol politický analytik Thomas Hofer, medzi prvým a druhým miestom bude pravdepodobne veľký rozdiel, možno dokonca najväčší v dejinách Rakúska. Otázne je, či Kurz opätovne vytvorí vládu s krajne pravicovou FPÖ, alebo bude hľadať koaličných partnerov v iných politických stranách, komentuje AP.
Podľa rakúskej stanice ORF si Kurz necháva otvorené všetky možnosti. “Každá demokraticky zvolená strana môže byť potenciálne súčasťou vlády,” povedal Kurz. Ak nebude možné vytvoriť stabilnú koalíciu, Kurz pripúšťa i možnosť menšinovej vlády.
Kurz sa dostal k moci v roku 2017, keď jeho strana v parlamentných voľbách, ktoré sa konali 15. októbra, získala 31,5 percenta hlasov. Vo svojej kampani sa vo veľkej miere zameral na tému obmedzenia migrácie.
Počas volebnej noci bude Kurz možno čeliť “voľbe medzi morom, cholerou a ebolou,” vyhlásil analytik Hofer. Opätovná koalícia s FPÖ by podľa neho bola síce možná, avšak nestabilná. Rovnako nestabilná by bola i trojkoalícia ÖVP so Zelenými a stranou NEOS.
Ďalšou možnosťou je “veľká koalícia” so sociálnymi demokratmi, ktorí mnohokrát stáli na čele koaličných vlád Rakúska v jeho povojnových dejinách, dodal analytik.
V posledných parlamentných voľbách v roku 2017 získala FPÖ 26 percent hlasov a SPÖ 26,9 percenta.
V nedeľu môže svoj hlas odovzdať od 06.00 h do 17.00 h 6,4 milióna oprávnených voličov. Rakúšania si volia dovedna 183 poslancov Národnej rady. Občania Rakúska nadobúdajú volebné právo dosiahnutím veku 16 rokov.
