Môj profil 
Predplatné
Konkurencia z Nemecka, Poľska, Maďarska a Talianska totiž ponúka svoje výrobky až o 40 % lacnejšie než rakúske firmy. Podľa Feichtingera talianski výrobcovia tlačia svoju nadprodukciu na rakúsky trh za dumpingové ceny, aby si na tom domácom nerozbili ceny. Navyše spracovateľské podniky v Nemecku, Taliansku alebo Poľsku sú desaťnásobne väčšie než ich rakúska konkurencia. “Inými slovami, jediný takýto podnik vyprodukuje rovnako veľa ako všetky rakúske firmy spolu,” vysvetlil Feichtinger.
V Rakúsku sa počet spracovateľských podnikov v priebehu 15 rokov znížil na polovicu. V hydinárskej oblasti v súčasnosti pracujú už iba štyri: korutánsky Wech, hornorakúsky Huber a štajerské Titz a Tschiltsch. To prináša aj transport zvierat na väčšie vzdialenosti, v niektorých prípadoch trvá preprava až štyri hodiny, čiže dvojnásobne dlhšie než v minulosti. Napriek tomu je to podľa Feichtingera únosné, keďže v niektorých ostatných európskych krajinách trvá preprava aj sedem či osem hodín.
Hydinársky priemysel preto požaduje činy, a to v oblasti gastronómie aj verejného obstarávania potravín. Zhruba polovica morčacieho mäsa sa skonzumuje mimo domova, najmä v jedálňach alebo reštauráciách. Nikoho v gastronómii však nezaujíma, odkiaľ pochádza mäso. “Rakúsky zákonodarca má prísne záručné požiadavky a tých by sa mal držať aj pri verejnom obstarávaní,” žiada Michael Wurzer z Centrálneho pracovného združenia rakúskeho hydinárskeho priemyslu.
Fakt, že zahraničné mäso je lacnejšie než domáce, súvisí s vysokými nárokmi na ochranu zvierat v Rakúsku. Zvieratá majú podľa zákona v priemere až o 40 % viac miesta, než je európsky priemer. V kurínoch môže obsadenosť dosiahnuť najviac 30 kilogramov na štvorcový meter, v prípade moriek ide o 40 kg/m2. V európskom porovnaní tak majú o 75 % viac miesta. “V ostatných krajinách neexistujú žiadne zákonné obmedzenia, podniky preto môžu chovať na štvorcovom metri toľko moriek, koľko chcú,” vysvetľuje Feichtinger.
Rakúsko je z hľadiska slepačieho mäsa na 80 % sebestačné, v prípade morčacieho je to však len 45 %. “Až 68 % opýtaných Rakúšanov považuje za nevyhnutné, aby jedálne, podnikové a obecné kuchyne, reštaurácie a hotely povinne označovali pôvod surovín do svojich jedál,” povedal Paul Unterhuber z inštitútu GfK Austria počas nedávnej konferencie Poľnohospodárskej komory. Tá požaduje, aby sa vo verejnej oblasti zaviedlo povinné označovanie pôvodu potravín. Ide o nemocnice, školy, jedálne a seniorské domovy. Naopak, netýka sa to verejného stravovania, kde si spotrebiteľ môže sám vybrať reštauráciu.
.jpg)
