Bratislava 2. januára (TASR/HSP/Foto:TASR)

Šéf liberálov Richard Sulík v rozhovore avizuje, že voličov chce presvedčiť najmä v blížiacich sa voľbách do Európskeho parlamentu

Liberálno-pravicovú stranu SaS vedie od jej založenia v roku 2009. Tento rok však čelil rozkolu a na kongrese musel obhajovať svoju funkciu proti vyzývateľovi Jozefovi Kollárovi. Napriek následnému odchodu piatich poslancov tvrdí, že SaS má skutočnú šancu byť prvým subjektom, ktorý vznikol na zelenej lúke a podarí sa mu etablovať ako parlamentná strana. Šéf liberálov Richard Sulík v bilančnom rozhovore pre TASR avizuje, že voličov chce presvedčiť najmä v blížiacich sa voľbách do Európskeho parlamentu.

Odchod takmer polovice poslaneckého klubu zo strany, následný zánik poslaneckého klubu pre príliš nízky počet členov, preferencie na hranici zvoliteľnosti. Asi čierny scenár pre každého predsedu strany. Súhlasíte?

Vždy je situácia taká, že sa môže vyvíjať aj lepšie. Na prvý pohľad je to nelichotivý stav. Treba si ale uvedomiť, že SaS je mladá strana, sme v piatom roku existencie a je to obdobie detských chorôb, ktoré ja považujem za ukončené, ale dá to zabrať. Existuje množstvo príkladov, keď strany neprežili obdobie detských chorôb (SOP, ANO, SF ZRS). SaS má skutočnú šancu byť prvou stranou, ktorá vznikla na zelenej lúke, len nové tváre, a podarí sa jej etablovať ako parlamentná strana.

Kde sa stala chyba?

Súvisí to s výberom ľudí, ale nechcem to veľmi detailne rozoberať, lebo toto je epizóda, ktorá je už pre mňa uzavretá. Bývalým kolegom želám všetko najlepšie. Veľké plus je, že SaS má za sebou vnútorný konflikt, ktorý v iných stranách vrcholí. Z toho sa, samozrejme, nenajeme, treba niečo podniknúť a pre SaS vidím aj eurovoľby ako príležitosť presvedčiť voličov, že sme naozaj dobrá a poctivá alternatíva.

Urobili by ste dnes niečo inak?

Urobil by som asi tisíc vecí inak. Neexistuje niečo ako vysoká škola na zakladanie politických strán. Každý jeden projekt a ľudia za ním urobili množstvo chýb. Po vojne je každý vojak generál. My sme si naše chyby odžili, ale dnes môžem povedať, že sme oveľa skúsenejší.

Ktorá z tisícky chýb bola najvážnejšia?

Radšej by som hovoril o pozitívnych počinoch, ako sa tu začať verejne škvariť vo vlastných chybách. Ale dobre. Poviem viacero chýb – kauza hayekovci, stretávanie sa s Marián Kočnerom, to je asi najväčšia chyba a potom hlasovanie o dôvere vláde. Nemali sme byť v rokovacej sále, mali sme odísť. My sme od začiatku tvrdili, že za to nebudeme hlasovať, ale ja som sa až neskôr dozvedel, že naši koaliční partneri tomu jednoducho neverili. Kebyže v tej sále nie sme, nemôžu si povedať, že aj tak zahlasujú. Dnes by som to už tak neurobil…

…vláda by ale padla tak či tak…

…áno, ale naši koaliční partneri si ešte počas samotného hlasovania mysleli, že zahlasujeme za. Keby sme tam neboli, bolo by to nad Slnko jasnejšie. Buď by teda stiahli hlasovanie a hľadal by sa iný scenár, ale by bolo zrejmé, že to nie je naším zavinením, keďže v tej sále nie sme. Ťažšie by sa obviňovala SaS za pád vlády.

Teda neospravedlníte sa za pád Radičovej kabinetu, ako to urobil Juraj Miškov?

Nemám sa za čo. Vraveli sme, že za také svinstvo hlasovať nebudeme. To som vôbec nemusel do politiky loziť, keď by som mal pre súkromné španielske banky a skrachovancov v Grécku podpísať záruky na úrovni 2,4 percenta HDP. Veď to je čistý nezmysel.

Pozitívne veci?

Sme postavení na hodnotách. Máte veľa strán, ktoré konajú marketingovo, na základe prieskumov. My máme najvyššiu hodnotu slobodu jednotlivca či slobodu v podnikaní a rozprávame to, čo je v súlade s týmito hodnotami. Preto sa nám darí predstaviť kvalitný program, ktorý bol vyhodnotený ako najlepší. To hodnotím ako silnú pozitívnu stránku SaS. Tiež sme strana bez eštebákov a komunistov. Najväčšie plus je, že nemáme žiadne korupčné kauzy. Ľudom lezie krkom, že sa tu kradne na dennom poriadku, preto ma trochu udivuje, že SaS, ktorá nemá korupčné kauzy, je len pri piatich percentách. To len potvrdzuje, že musíte mať dobrý marketing a potom sa dá predať aj navoňaná zdochlina.

Tretie podpredsednícke kreslo ste ponúkali práve Jozefovi Kollárovi. Potom, čo to odmietol, máte obsadené len dve. Zmení sa to?

Nie, nevidím dôvod to momentálne meniť. Sme strana, ktorá chce porásť a keď budeme väčší, môžeme sa nad tým zamyslieť.

Pred rokom, teda ešte pred odchodom vašich poslancov, ste povedali, že strana je pod vaším vedením slušne stabilizovaná na 7 či 8 percentách a že máte na čom stavať. Nemýlili ste sa?

V tej prvej časti určite nie, my sme naozaj boli stabilizovaní. Mali sme svoje voličstvo, ktoré sa k nám momentálne nepriznáva. Každopádne to, čo chcú voliči počuť ako posledné, je, aké má strana, ktorú preferujú, vnútorné konflikty. To je likvidačné. Toto ale prestalo a teraz musíme urobiť také úkony, aby sme tých voličov získali späť. Budovať dôveru je ďaleko ťažšie, ako ju stratiť, ale dá sa to.

Keď ste v marci obhájili post predsedu SaS, Béla Bugár odkázal, že sa musíte naučiť robiť väčšie kompromisy. Pavol Abrhan vyslovil nádej, že ste sa z minulosti poučili a nebudete už opakovať rovnaké chyby. Sú pre vás takéto odporúčania dôležité?

Kecajú jeden aj druhý a veľmi dobre to vedia. Problém koalície nebol v tom, že sa nevedel dosiahnuť kompromis. Ja osobne som ustúpil v otázke dekriminalizácie marihuany, registrovaných partnerstiev a zvýšenia DPH o jeden percentuálny bod. Problém teda nebol nájsť kompromis a dohodu, problém bol, že sa tieto dohody nedodržiavali. My sme v koaličnej zmluve mali napísané, že ak príde na rad bod, ktorý nie je obsiahnutý vo vládnom programe, tak buď s tým súhlasia všetci, alebo to ide zo stola. Keď prišlo navýšenie eurovalu, dohoda neplatila. Im išlo o posty a funkcie oveľa viac ako nám. Príkladom je aj šéf NKÚ, kde sa tiež nedodržala dohoda. Ak sa naši bývalí koaliční partneri nenaučia, že sa dohody dodržiavajú, tak to fungovať nebude.

Stále ste stranou s minimálnym počtom členov. Nie je to vaše mínus?

My nemáme žiadne umelé obmedzenia pre vstup do strany typu, že zoberieme len 200 členov a nikto viac. Máme ale prísne nároky, každý záujemca musí podať žiadosť so životopisom, čestným vyhlásením a motivačným listom. Potom dôjde k pohovoru. Toto budeme robiť aj naďalej. Výsledkom toho je, že SaS nemá žiadne korupčné kauzy. Platinové sitká, daňový úrad v Košiciach, zlaté padáky na Slovenskej pošte, to neboli naše kauzy…

…tak v teplárňach sa so zlatým padákom našiel aj váš nominant Ivan Zich…

… s ním sme sa veľmi rýchlo rozišli a odstupné nedostal vyplatené. Súdi sa oň. A nebol to náš člen. Áno, aj s nominantmi robíme pohovory, ale toto nebola typická rozkrádačka, keď on sa doťahuje o odstupné, na ktoré mal na základe hlúpych pravidiel nárok. SaS ale každopádne nemá žiadnu korupčnú kauzu.

Na počet členov sa pýtam aj preto, lebo napr. politológ Michal Horský povedal, že ak by ste chceli zvrátiť preferenčný prepad, mali by ste vybudovať štruktúry a získať nové osobnosti. Súhlasíte?

To sa ľahko hovorí, ale zrejme na tom bude niečo pravdy. Nakoniec, my sa o to snažíme. Je ale málo osobností, ktoré vstúpia do strany, ktorá napríklad nemá víťazstvo isté. Ak ste na desiatich percentách, tak sa osobnosti nájdu. My sme takúto jednu osobnosť do strany zobrali a nakoniec sa z nej vykľul najväčší intrigán.

Myslíte Daniela Krajcera?

Nebudem menovať.

Posunom v tejto oblasti bolo zriadenie statusu Priateľ slobody pre ľudí, ktorí nechcú do politickej strany. Registrovaní priatelia sa môžu za SaS uchádzať o volené funkcie. Získali ste nejakých zaujímavých ľudí?

Priateľov slobody už máme viac ako členov, je ich asi 210. Funguje to veľmi dobre, ľudí to oslovilo, reagovali pozitívne a budeme v tom pokračovať. Ide o ľudí aktívnych v regiónoch, ktorí sú ochotní niečo urobiť. Väčšinou to nie sú ľudia známi.

Boli by pre vás odídenci z SDKÚ-DS v strane užitoční?

Nebudem to hodnotiť, z toho môže byť len zlá krv. Žiadne rozhovory neprebiehali a ani neprebiehajú.

Istý čas ste sa pripájali k ambícii nájsť v rámci stredopravej scény spoločného prezidentského kandidáta. Všetko je ale napokon inak. Kde sa to zlomilo?

Na tom, že oni traja (KDH, SDKÚ-DS, Most-Híd) sa neboli schopní dohodnúť na nikom. Ja som niekoľko týždňov tvrdil, že máme snahu podporiť kandidáta Ľudovej platformy s tým, že musí byť prijateľný pre liberálneho voliča. Nič ale nechodilo, tak sme sa rozhodli postaviť vlastného.

Prečo to podľa vás Ľudovej platforme trvalo tak dlho?

Podľa mňa sú dezorientovaní a vidieť, že im chýba Dzurinda. Ja mám voči Mikulášovi Dzurindovi množstvo výhrad, ale je to politik, ktorý dokáže viesť stranu či kolektív. To, že má veľmi zlú povesť, je fakt, ale platforma je bez Dzurindu stratená. Oni sú zvyknutí, že je to ich premiér či šéf, veď s ním vyrástli.

Pôvodne ste chválili Andreja Kisku ako výborného kandidáta na prezidenta. Prečo ste sa nakoniec rozhodli pre Petra Osuského? Je pravda, že Kiska o vašu podporu nestál?

Andrej Kiska mal obavu, že keď ho ako jediná strana podporíme, tak stratí pozíciu občianskeho kandidáta a bude saskár. Mali sme priateľský rozhovor a dohodli sme sa, že nepôjdeme týmto smerom.

Prečo Peter Osuský?

Lebo novinári sa nás pravidelne pýtali, koho ideme podporiť a hrozilo, že aj my budeme vyzerať tak impotentne, ako Ľudová platforma. Videli sme, že z toho nič nebude a patrí sa, aby sme ako parlamentná strana ponúkli kandidáta, ktorý je zvoliteľný. Peter Osuský možno nie je vo verejnosti vnímaný ako prudký liberál, ale veľa iných hodnôt napĺňa, ako napr. že si treba stáť za slovom, že sa nepatrí kradnúť. Rovnako ako život SaS ani jeho život nie je spájaný s korupčnými kauzami.

Peter Osuský je váš poslanec a jeho kandidatúru možno vnímať aj ako snahu zlepšiť nízke preferencie strany. Je aj toto jeden z vašich zámerov?

Jasné, dokonca si myslím, že je to legitímny cieľ. A myslím, že nám pomohol zviditeľniť stranu.

Je možné uspieť v prezidentských voľbách s jediným billboardom?

Závisí od toho, čo v tej kampani ešte je. Ľudia dokážu vyhrať voľby aj s takmer nulovou investíciou, ako Marian Kotleba v Banskej Bystrici.

Pôsobí to, akoby ste do kampane nechceli dať viac peňazí, keďže neveríte v úspech..

Nie, my peniaze dávame. Celkový rozpočet je asi 80.000 eur, čo nie je až tak málo. Treba povedať, že my v strane nemáme nikoho, kto zháňa peniaze vlastnou hlavou ani žiadne čudné zdroje financovania. Pred tým, ako oblepíme republiku, sme sa rozhodli pre platené rozhovory s Petrom Osuským, budeme pokračovať aj so zverejňovaním článkov. Toto vnímame ako vhodnejšiu formu.

Strana SaS si ale pred parlamentnými voľbami asi netrúfne zabojovať len jedným billboardom?

Nie, bude ich viac. V každej kampani máte iné akcenty.

Aké máte odozvy na kandidatúru Petra Osuského?

Časť ľudí je taká, že sú prekvapení, keďže nie je vnímaný ako liberál, ale x ľudí kvituje, že je to slušný a vzdelaný človek, pevný v postojoch. Aj mne sa to na ňom pozdáva, aj keď nie so všetkými jeho postojmi súhlasím.

Za veľmi dobrého kandidáta ste označovali aj Radoslava Procházku…

Ja vidím viacero kvalitných kandidátov. Ani jeden nie je ťažký „prúser“. Pavol Hrušovský je pre liberálneho voliča úplne neprijateľný, ale všetci majú svoje kvality a svoju históriu. Voľby budú zaujímavé.

Po krajských voľbách prišiel v Banskej Bystrici šok. SaS podporovala Ľudovíta Kaníka, ktorý prepadol. Ako si to vysvetľujete?

Aj ja som si túto otázku kládol. Bol som presvedčený, že Kaník sa dostane do druhého kola. Je to ale zvláštna zhoda náhod, keď si množstvo voličov povedalo, že budeme voliť Kaníka v druhom kole proti Maňkovi, ale teraz v prvom dáme etablovaným politikom malú frčku a dáme hlas Kotlebovi. Lenže si to povedalo veľa voličov súčasne a výsledok bol taký, aký bol.

Hovorí sa tiež, že Ľudovít Kaník kampaň prepálil.

Ja si to neviem predstaviť. Podľa mňa prepálila kampaň strana 99 percent, keď dali veľké milióny do tisícok billboardov a liezli z každej konzervy, ale toto nebol Kaníkov prípad. On akurát kampaňoval dlho, lenže rovnako dlho viedol kampaň aj Jaroslav Baška (Smer-SD), a ten zvíťazil s veľmi slušným výsledkom. Ďalším faktorom mohlo byť, že Kaník podobne ako Daniel Krajcer až niekedy v roku 2013 zistili, že by mohli byť dobrými županmi, dovtedy sa o kraj viac-menej nezaujímali. Možno toto voliči ocenili negatívne.

Vy ste podobne ako krajská rada SDKÚ-DS v druhom kole nepodporili nikoho. Skutočne sa vám nezdal vhodnejší kandidát Vladimír Maňka ako Marian Kotleba?

Nech po mne nikto nechce, že budeme podporovať kovaného komunistu. Vopred sme vedeli, že pán Maňka našu podporu nepotrebuje a keby o ňu stál, mal prísť a povedať, čo je ochotný spraviť pre pravicového voliča, ale nebol najmenší záujem.

Robert Fico to potom obrátil aj proti vám, že ste svojím postojom umožnili Kotlebovi vyhrať…

To by som asi týždeň oslavoval, ak by bolo pravdou, že SaS rozhodne o tom, či nejaký komunista bude alebo nebude zvolený. Nám sa to už raz podarilo v roku 2010, keď SaS rozhodla, že Fico nešiel do vlády a budem rád, keď sa to podarí opäť. Ale Maňka nebol zvolený preto, že predseda jeho strany je trubiroh a v podstate vyzval voličov, aby nechodili voliť. Tváril sa tu, že je to vyhraté, mal veľkohubé vyhlásenia. Tak x jeho voličov si povedalo, že ostane doma, veď Maňka to má isté.

SaS sa nechala počuť, že „vyššie územné celky sú umelou a nákladnou byrokratickou riadiacou štruktúrou v štáte obdobne, ako boli za vlády komunistov kraje. Táto štruktúra nebola vytvorená pre občanov, ale pre politické strany a politikov a že sa preto čoraz intenzívnejšie zaoberáte možnosťou ich úplného zrušenia“.

Tak.

Dostane sa to aj do vášho volebného programu?

Volebný program začneme písať asi na jeseň 2015, ale viem si predstaviť, že to bude zrušenie VÚC.

Čo by ich malo nahradiť?

Ide o zrušenie krajov bez náhrady s presunom kompetencií na štát a obce.

Na budúci rok budú eurovoľby. Kto bude lídrom vašej kandidátky?

Ján Oravec.

Prečo on?

Je to človek, ktorý je v Bruseli mimoriadne rozhľadený, rečovo zdatný, má vysokú mieru odbornosti a je našou krvnou skupinou. S jeho kandidatúrou v roku 2009 sme boli spokojní, aj keď on sa do europarlamentu nedostal, lebo tesne minul cieľ, ale teraz vidíme lepšie šance.

Je to ten Ján Oravec, ktorý pred poslednými eurovoľbami, keď bol tiež lídrom vašej kandidátky, rozpútal hladinu výrokom, že je za interrupciu v ktoromkoľvek mesiaci tehotenstva…

Bolo to trochu nešťastné vyjadrenie, v žiadnom prípade to nie je jeho názor a vonkoncom nie názor našej strany. Jeho kvality vnímame v tak veľkom rozsahu, že bude lídrom aj v roku 2014.

Vy osobne nemáte záujem kandidovať?

Zvyšok kandidátky a akékoľvek špekulácie s tým spojené budú zverejnené po našej nominačnej Republikovej rade, ktorá bude v polovici januára. Dovtedy k tomu nepoviem nič.

Objavia sa známe mená?

Dúfam, že áno, niektoré rokovania sú ešte v procese, ale áno.

Voliť si budeme aj starostov a komunálnych poslancov. Pavol Frešo už ohlásil kandidatúru Iva Nesrovnala s tým, že by chcel aj pre neho širokú podporu, akú dostal on. Viete si predstaviť podporu?

Vieme si predstaviť, že budeme o tom rokovať. Že si sadneme a dozvieme sa, ako si to predstavujú v Bratislave, ako si to predstavujú v iných mestách, kde možno my budeme mať svojich kandidátov na primátorov.

Dozvedeli ste sa o Ivovi Nesrovnalovi až z médií?

Áno. Tento postup nebudem hodnotiť, vnímam to ako nejakú cenu za nepeknú situáciu v SDKÚ-DS a toto bola možnosť prekryť titulky o odídencoch.

Vlani ste opäť posunuli váš odhad, kedy Grécko s eurom skončí, naposledy to bolo do konca roku 2013. Evidentne sa tak nestane. Nechcete to prehodnotiť tak, že Grécko si euro ponechá?

V stave klinickej smrti môžete pacienta držať dovtedy, kým neodpojíte prístroje, ale to neznamená že on niekedy bude žiť. Grécka ekonomika je zlikvidovaná. Majú priemyselnú produkciu na úrovni 70. rokov, 27-percentnú nezamestnanosť a 170-percentný verejný dlh. To sú strašné čísla. Oni sami ten dlh z pohľadu najbližších desiatok rokov nesplatia. Eurozóna im môže pravidelne odpúšťať dlhy, potom prečo by nemali odpustiť aj Slovensku? Tento marazmus sa tam dá dlho ťahať, ale vyrastie im tam stratená generácia, lebo nezamestnanosť medzi mladými je 60 percent a ak tento stav ostane roky, budú v štatistike starších. Už nebudem dávať predpoveď. Ak sa eurozóna rozhodne, že tam Grécko stoj čo stoj udržia, tak tam bude. To je holý fakt.

„Z eurozóny môže vystúpiť niektorá zo slabých krajín, ale aj niektorá z najsilnejších krajín. Môže sa stať, že dôjde k takým významným zmenám, že by sme mali mať pripravený aj plán B“. Viete kto to povedal?

To som mohol byť ja.

Povedali ste to v máji. Keďže nemáte vysokú mienku o odbornosti vlády, máte nejaký plán B pripravený v šuplíku?

Mám mierne vyššiu mienku o Národnej banke Slovenska a oveľa vyššiu mienku o Rade pre rozpočtovú zodpovednosť. Aj na ministerstve financií je dostatok kvalitných úradníkov. Skrátka tento štát má k dispozícii dostatok hláv, aby takýto plán B, ktorého podmienkou je absolútna utajenosť, vznikol. Chcem veriť, že niečo také aspoň v náčrtoch je. Ak vystúpia slabé krajiny, tak zvyšok eura sa zhodnotí, čo zaťaží slovenský export. Ak vystúpia silné krajiny a my ostaneme so slabými, mena sa oslabí a okradneme naše obyvateľstvo. Toto sú veľmi nebezpečné veci. Keď sa niečo udeje, budeme musieť veľmi rýchlo reagovať.

O ktorých silných krajinách hovoríte?

Treba počkať na najbližšie parlamentné voľby.

Nemecko je nateraz z toho vonku.

Na najbližšie štyri roky áno.

Ste sklamaný z výsledku nemeckých volieb? Mali ste vystúpenie v kampani strany Alternatíva pre Nemecko (AFD), ktorá sa do parlamentu nedostala.

Áno, mrzí ma, že AFD sa do parlamentu nedostala a mrzí ma tiež, že FDP tam nie je. Ale máte aj iné krajiny, ako Fínsko či Holandsko. Samozrejme výstup z eurozóny je veľký krok a aj politici, ktorí kritizujú postup eurozóny, môžu mať pred vystúpením rešpekt a rozhodnú sa to nespraviť. Ja som tiež kritik, ale zároveň si myslím, že ak by SR dnes vystúpila z eurozóny, poškodilo by nás to.

Čo je teda podstatou plánu B?

Treba mať premyslené, ako bude Slovensko reagovať okamžite a v strednodobom horizonte, kde má aké pohľadávky, kde je naše zlato, či aká je skladba dlhopisov. Výsledok podľa plánu B môže tiež byť, že najlepšie je nerobiť nič. Ale treba to mať premyslené.

Kde sú najväčšie riziká eurozóny do budúceho roku?

Že sa bude opäť raz verklíkovať v tomto marazme, neudeje sa žiadna podstatná reforma k lepšiemu. Najväčšia výčitka je, že sa EÚ vzdialila od svojej pôvodnej myšlienky, čo je voľný pohyb ľudí, kapitálu, tovaru a služieb. Teraz je tu regulačné šialenstvo, čo je neregulované, je akoby nelegálne. Chápem, že 60.000 úradníkov musí obhajovať svoj existenciu, ale členské krajiny musia povedať stop. Je ale malá šanca, že by sa únia po eurovoľbách mohla začať reformovať a ako najväčšie riziko vidím, že sa to nestane.

Na budúci rok uplynie 10 rokov od vstupu do EÚ. Vnímate to ako dôvod na oslavu?

Členstvo SR v EÚ vnímam ako správny krok a keby sme sa teraz rozhodli vystúpiť, poškodilo by nás to. Predtým, ako začneme vo veľkom oslavovať, musíme však začať obhajovať záujmy SR, čo sa dnes nedeje. Celé prístupové rokovania boli len o tom, kde všade ustúpime. Prevažujú však plusy samotného vstupu.

V máji ste poďakovali Smeru-SD za to, že plní váš program, keďže schválil novelu Trestného zákona dávajúcu druhú šancu drogovo závislým. Povedali ste, že vás to približuje k vášmu cieľu, ktorým je dekriminalizácia marihuany. Máte pocit, že ste sa odvtedy nejako pohli?

Mala byť veľká novela Trestného zákona a tam by to priblíženie bolo významnejšie. Každopádne ak si Smer čokoľvek z nášho programu vyberie, budem mu len vďačný.

-Vašou silnou agendou bola kauza údajného tunelovania VSS. Dokonca ste sa sťažovali aj šéfovi NATO, ktorému ste poslali list. Odpísal vám?-

Neunúval sa, čo ma trochu prekvapuje. Neunúval sa reagovať na to, že sa v tajnej službe takto tuneluje, čo je hanba pre civilizovaný štát.

Vašou novou hovorkyňou sa stala bývalá dôstojníčka vojenského spravodajstva Katarína Svrčeková. Nespochybňuje to dôveryhodnosť jej vystúpenia na vašej tlačovke, kde hovorila o šikane zo strany nadriadených?

A v čom? Nič sme jej nesľúbili. My sme vtedy mali inú hovorkyňu a nevedeli sme, že sa toto miesto uvoľní. Je to výber Ivana Štulajtera, ktorý je šéf našej komunikácie a ja som povedal, že ak nevidí riziká, že sa práve na to budú novinári pýtať, tak v poriadku. Myslím, že sa celkom dobre zapracúva a vidím to ako správnu voľbu.

Vaše priority na rok 2014?

Eurovoľby. To je naša najvyššia priorita, tu vieme ukázať našu odbornú stránku a my zaujímame postoj, ktorý ostatné strany nezaujali. Vieme celkom dôveryhodne a autenticky tvrdiť, že sme dobrou voľbou, je to pre nás príležitosť zdvihnúť SaS z piatich percent a urobiť solídny volebný výsledok.

jf