Putina obviňujú zo zneužitia paniky na trhoch

Rusko 12. marca (HSP/Foto:TASR)

Západ predával, Rusi kupovali

Podľa Sergeja Pereslegina sa vojna vedie na troch úrovniach – silovej (krajné riešenie), ekonomickej a informačnej. A to práve robí Rusko.

Po vstupe “neznámych“ vojsk na Krym, ktorý sa odohral 1. a 2. marca, došlo nasledujúci deň v ekonomike k značným turbulenciám. Ukrajinský index UX klesol v pondelok o výrazných 11,73% a ruská burza sa prepadla dokonca o viac ako 12%. K poklesu došlo aj v prípade mien oboch krajín. Ruský rubeľ dosiahol historické dno, nepomohlo mu ani zvýšenie úrokových sadzieb od centrálnej banky o 1,5 percenta – z 5,5 na 7 percent, ani rozpustenie určitej časti zlatých a devízových rezerv centrálnej banky.

Uvedené turbulencie spôsobili, že akcie najväčších ruských podnikov, vrátane Gazpromu a Sberbanky, prudko klesli. V prípade Gazpromu to bolo -13,89 percenta, u Sberbanky -14,91 percenta a Surgutneftegazu -7,05 percenta. Viaceré zdroje tvrdia, že ruské ministerstvo financií využilo tento pád na nákup balíkov akcií menovaných podnikov.

Na prvý pohľad je nelogické, že ruské ministerstvo kupuje akcie, ktoré stratili svoju hodnotu. Avšak akcie niektorých ruských monopolov sú v podstate majetkom cudzincov. V prípade Gazpromu je takmer polovica kapitálu vo vlastníctve zahraničných spoločností cez ADR – americké depozitné certifikáty. To znamená, že akcie gigantu sú v americkej banke, ktorá vydala svoje deriváty k týmto akciám a s tými sa obchoduje na amerických burzách. Podobne je to v prípade Sberbank, kde polovica kapitálu patrí cudzincom v podobe akcií a zabezpečených obligácií, uvádza LiveJournal.

Čím viac narastala hystéria okolo Krymu, tým viac padali akcie ruských firiem. Liberálni komentátori označili oslabenie rubľa a pokles ceny akcií ako dôsledok ruskej “invázie“ na Ukrajine. Niektorí predpovedali následný úpadok Putina a Ruskej federácie. Panika spôsobila, že zahraniční investori predávali, avšak ruskí kupovali. Vzťah medzi predajom a nákupom bol 80:20. Celkový objem obchodu bol 114,8 miliárd rubľov.

Rusi tak za podhodnotenú cenu získali znova do vlastníctva akcie svojich monopolov a najväčších podnikov, ktoré boli v rukách cudzincov a im prinášali zisk.

Situácia sa upokojila až 4. – 5. marca. A práve 4. marca vydal Putin vyhlásenie po čase mlčania, odkedy “neznáme“ vojská obsadili Krym.  “Všetky hrozby proti Rusku sú kontraproduktívne a škodlivé,” uviedol na tlačovej konferencii Putin. V tom čase už bolo 30 percent akcií ruských podnikov opäť majetkom Rusov.

Krym

Dôvody snáh odtrhnutia Krymu sú viaceré. Žijú tu Rusi, ktorí za svoju vlasť považujú Rusko a nie Ukrajinu. Ďalším dôvodom sú súčasné podmienky predbežnej dohody Ukrajiny s MMF. Hlas Ruska odvolávajúc sa na Oľgu Kovitidy uviedol, že predbežná dohoda o poskytnutí finančnej pomoci predpokladá, že dopravný plynárenský systém krajiny prejde bezplatne do vlastníctva americkej spoločnosti Chevron a metalurgické kombináty budú povinné odovzdať 50% akcií do vlastníctva nemeckej spoločnosti Ruhr. Uhoľný priemysel Donbasu dostane fínsky dcérsky podnik Ruhr. Podľa Kovitidi Kyjev prisľúbil rozmiestniť na Ukrajine aj systémy americkej PRO a vojenské letectvo USA.

Na Kryme prebehne cez víkend referendum v ktorom sa občania Krymu rozhodnú, komu dajú prednosť – či si vyberú područie Ukrajiny a tým aj ekonomickú “okupáciu“ Západom, alebo Rusko a jeho vojenskú a finančnú ochranu.