Stretne sa Monroeova doktrína so Si Ťin-pchingovou myšlienkou?

Kuba, ostrov v Karibskom mori a pozostatok studenej vojny, ktorý bol väčšinu posledných 60 rokov izolovaný od svojho severného suseda, podľa denníka Wall Street Journal súhlasila s tým, aby Čína na jej území vybudovala elektronickú špionážnu základňu.

Čína je ochotná zaplatiť Kube “niekoľko miliárd dolárov” za povolenie výstavby odpočúvacej stanice, uviedol v pondelok denník.

Takáto dohoda by naznačovala ochotu Číny vyvolať hnev Američanov umiestnením vojenského spravodajského zariadenia 150 km od pobrežia USA. Bolo by to vyjadrením hnevu Pekingu nad krokmi USA, ktoré sa snažia “zadržať” Čínu budovaním nových alebo doplnením starých vojenských aliancií v západnej časti Tichého oceánu.

V krátkosti by to znamenalo, že čínsky vodca Si Ťin-pching chce ukázať, že Čína môže v Karibiku napnúť vojenské svaly, aj keď len vo forme elektronického špionážneho zariadenia.

Americká administratíva poprela podstatu správy. Ak by sa uznala za pravdivú, prezident Joe Biden by bol pod veľkým tlakom, aby reagoval.

Monroeova doktrína je americká zahraničnopolitická dogma zo začiatku 19. storočia. Jej cieľom bolo zakázať európskym koloniálnym mocnostiam ohrozovať USA prostredníctvom iných krajín pologule.

Naposledy sa dostala do popredia v roku 1962, keď sa sovietsky vodca Nikita Chruščov pokúsil dodať komunistickej Kube jadrové zbrane. Chruščov vyhlásil doktrínu za mŕtvu, keď loďou prepravoval jadrové rakety smerom k Havane.

Americký prezident John F. Kennedy sa odvolal na doktrínu a zaviedol námornú blokádu Kuby. Sovietske lode sa stiahli.

Biden ako mladý politik používal štýl reči JFK. Teraz sa možno bude musieť pokúsiť napodobniť výsledok raketovej krízy.
Washington sa o špionážnom pláne medzi Kubou a Čínou dozvedel pred niekoľkými týždňami, uvádza sa v správe denníka. Inštalácia špionážnej stanice by Pekingu umožnila zhromažďovať elektronickú komunikáciu z vojenských základní v juhovýchodných amerických štátoch a monitorovať lodnú dopravu.

Čína sa neostýcha vytvárať vlastné spojenectvá. Vybudovala strategické partnerstvo s Ruskom a nie je ochotná kritizovať inváziu Moskvy na Ukrajinu.

V minulom roku Peking tiež vyvinul úsilie rozšíriť svoj námorný dosah v Tichom oceáne ďaleko za svoje pobrežie. Podpísal bezpečnostnú dohodu so Šalamúnovými ostrovmi severne od Austrálie. Dohoda sa zameriava na budovanie obrany ostrovov spolu s ponukou humanitárnej pomoci.

Obsahuje aj ustanovenie, ktoré umožňuje Číne uskutočňovať námorné “návštevy s cieľom vykonať logistickú výmenu” a vyslať čínske sily na “ochranu bezpečnosti čínskeho personálu”, ktorý tam pracuje.

Začiatkom tohto roka preletel cez územie USA a nad niekoľkými vojenskými základňami a zariadeniami čínsky “špionážny balón”, ktorý americká vláda označila za čínsky. Prezident USA Joe Biden nariadil jeho zostrelenie, keď vyletel nad Atlantický oceán.

Biden, ktorý sa nedávno snažil zmierniť napätie s Čínou, poslal jedného zo svojich najvyšších predstaviteľov, poradcu pre národnú bezpečnosť Jakea Sullivana, do Viedne na rokovania s najvyšším čínskym diplomatom Wangom Yi.

Po stretnutí Sullivana a Wanga Biden naznačil, že chce otepliť vzťahy s Čínou, a z nedávneho napätia obvinil “hlúpy balón, ktorý prevážal dva nákladné vagóny špionážneho vybavenia”. Dodal, že vzťahy sa “čoskoro začnú rozmrazovať”.

Čína neposkytla žiadne porovnateľné veselé reči. Wang skôr povedal, že sa sústredil na otázku Taiwanu, ktorého budúcnosť ako súčasti Číny je “slávnostnou pozíciou” a Washingtonu do nej nič nie je.

Zdá sa, že rýchle nadviazanie vrelých vzťahov je nepravdepodobné, hoci v dokumente o národnej obrannej stratégii USA vydanom minulý rok sa Čína nevýrazne uvádza ako “konkurent” a Biden zašiel ďalej len natoľko, že ju označil za “silného konkurenta”. Zdá sa, že súčasný pohľad Washingtonu na Čínu lepšie vystihujú činy než nevýrazné diplo-rečenia.

Tento rok Washington prehĺbil svoje vojenské spojenectvo s Južnou Kóreou dosiahnutím dohody o rozmiestnení ponoriek s jadrovými zbraňami a prizvaním Kórejčanov k účasti na regionálnom jadrovom plánovaní.

Na oplátku Soul súhlasil, že nebude vyrábať vlastné atómové zbrane. (USA sa obávajú nejakej jadrovej výmeny medzi Juhom a komunistickou Severnou Kóreou.)

Krátko po kórejskej dohode Japonsko, znepokojené blízkymi aktivitami čínskeho námorníctva, vyhlásilo, že do roku 2027 zvýši výdavky na obranu až na dve percentá svojho hrubého domáceho produktu. Toto zvýšenie je v súlade s dlhodobým záväzkom, ktorý Japonsko a jeho partneri z NATO prijali v roku 2014; japonský sľub si vyžaduje zvýšenie o 60 % oproti súčasným výdavkom na obranu.

Filipíny medzitým oznámili, že povoľujú americkým silám prístup do štyroch vojenských táborov, čím sa rozšíri americká prítomnosť v tejto ostrovnej krajine juhovýchodnej Ázie.

Minulý rok sa USA, Spojené kráľovstvo a Austrália dohodli na výstavbe flotily najmenej ôsmich jadrových ponoriek v Austrálii. Hoci výroba sofistikovaných ponoriek potrvá niekoľko rokov, bol to ďalší znak rýchlej a rozsiahlej námornej expanzie v Tichomorí pod vedením USA.

Ak by austrálska dohoda nebola dostatočným signálom vytvorenia vodného Veľkého múru proti Číne, Papua-Nová Guinea a USA podpísali predbežný pakt o bezpečnostnej spolupráci. Jeho cieľom je posilniť obranné sily Papuy-Novej Guiney – “prirodzený vývoj” v kontaktoch medzi USA a Papuou, napísalo ministerstvo zahraničných vecí.

Na záver horúčkovitej reorganizácie tichomorských vojenských zdrojov Spojené štáty schválili predaj nových zbraní Taiwanu v hodnote 619 miliónov USD vrátane rakiet pre jeho flotilu vojenských stíhačiek F-16.

Hoci je rýchlosť budovania aliancie nezvyčajná, kroky Bidenovej administratívy predstavujú realizáciu viac ako desaťročie starého želania USA uskutočniť vojenský “obrat do Ázie” s cieľom čeliť Číne.

Prezident Barak Obama sa pokúsil o obrat počas svojich dvoch funkčných období, ktoré sa skončili v roku 2017. Obama zvýšil prítomnosť amerického námorníctva v západnom Tichomorí o 60 %, ale ďalšie úsilie brzdili rozpočtové obmedzenia a americká účasť vo vojnách v Afganistane, Iraku a Líbyi.

Obamov nástupca Donald Trump sa zameral menej na vojenský pivot ako na zmenu obchodných nerovnováh, obmedzenie krádeží duševného vlastníctva zo strany Číny a čínskeho vplyvu na americké univerzity.

Bidenova politika bola zo strany Pekingu neustále kritizovaná. Napríklad spojenectvo USA s Japonskom “bude predstavovať hrozbu nielen pre Čínu, ale aj pre Severnú Kóreu a Rusko v regióne. Čína má právo podniknúť strategické kroky v reakcii na to,” povedal Song Zhongping, čínsky vojenský expert, pre čínske noviny Global Times.

Čína vyjadrila zmätok a nesúhlas s vojenským záujmom USA v Papue-Novej Guinei. “Čína sa domnieva, že zvyšok sveta musí venovať viac pozornosti a podpory rozvoju a prosperite tichomorských ostrovných krajín,” povedal hovorca ministerstva zahraničných vecí Wang Wenbin. “Sme proti tomu, aby sa do regiónu tichomorských ostrovných krajín vnášala geopolitická súťaž.”

Vo všeobecnosti sa čínska kritika krokov USA a spojencov zameriava na nesúhlas so snahami o “zadržiavanie” Číny a na to, čo Peking odsudzuje ako pretrvávajúce presadzovanie “mentality studenej vojny” a “budovanie blokov”.

Hlavným nástrojom čínskeho vplyvu je využívanie ekonomických síl. Plody jej iniciatívy Pásmo a cesta sa rozprestierajú po celom svete. V tomto smere Peking prenikol na americký dvor Latinskej Ameriky, ktorý je údajne mimo dosahu potenciálnych nepriateľov.

Vezmime si Brazíliu, najväčšiu krajinu kontinentu. Za posledných dvadsať rokov sa Čína “z krajiny, ktorá bola pre brazílske hospodárstvo prakticky bezvýznamná, stala hlavným hospodárskym partnerom krajiny, a to tak v oblasti obchodu, ako aj v poslednom čase v oblasti priamych investícií a financií,” napísal v nedávnej správe Mierový inštitút Spojených štátov.

Medzi výhody pre Brazíliu patrí veľký vývoz komodít, najmä mäsa a sóje. Brazílsky prezident Luiz Inacio Lula da Silva zdieľa so Siom niektoré geopolitické postoje, ktoré sú čínskemu vodcovi blízke. Počas svojej nedávnej štátnej návštevy Pekingu Lula vyzval na nahradenie amerického dolára ako hlavnej obchodnej meny slova nejakým iným košom mien. Čína chce to isté.

Lula sa tiež pripojil k Siovmu vyjadreniu neutrality v súvislosti s vojnou na Ukrajine, hoci vyhlásil, že “Putin nemal zaútočiť”.

A Kuba? Obchod s Čínou sa zdá byť uzavretý v klasickej nerovnováhe obchodu medzi chudobnou krajinou, ktorá predáva tovar za nízke ceny, aby mohla dovážať priemyselné výrobky. Kuba vyváža do Číny cukor, tabak a nikel; Čína predáva na Kubu stroje, elektronický tovar a lieky.

V prvej reakcii amerických predstaviteľov na správu denníka sa uvádza, že obsahuje niektoré nepresnosti, ale predstavitelia odmietli špecifikovať, o aké nepresnosti by mohlo ísť, alebo komentovať celkovú myšlienku článku.

Námestník kubánskeho ministra zahraničných vecí Carlos F. Cossío na tlačovej konferencii uviedol, že denník uviedol “nepravdivé informácie, ktoré boli propagované s klamlivým zámerom ospravedlniť bezprecedentné sprísnenie blokády, destabilizáciu a agresiu voči Kube a oklamať verejnú mienku v Spojených štátoch a vo svete”.