Môj profil 
Predplatné
Obžaloba bola v tomto prípade podaná ešte v roku 2005. Kauza sa týkala korupcie pri výstavbe bytov na košickom sídlisku Dargovských hrdinov. Najvyšší súd SR vec ŠTS vrátil už trikrát, v roku 2017 išlo teda už o štvrtý rozsudok v tomto prípade. To bol aj dôvod, prečo súd určil v podstate symbolické tresty. „Táto trestná vec sa ťahá už neskutočne dlho,“ uviedol okrem iného predseda senátu pri odôvodňovaní rozsudku.
Podľa prokuratúry obžalovaní pýtali ešte v roku 2002 od zástupcu stavebnej firmy KAME Maroša Merjavého 18 miliónov vtedajších slovenských korún (takmer 600-tisíc eur) za zabezpečenie dotácií zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Prvú polovicu sumy, teda deväť miliónov korún (300-tisíc eur), aj prevzali. Bývalého viceprimátora Košíc Eugena Č. prvý raz neprávoplatne odsúdil 19. januára 2009 vtedy ešte Špeciálny súd v Pezinku na šesť rokov väzenia v prvej nápravnovýchovnej skupine a finančný trest 20 000 eur. Rovnaký trest vymeral spoluobžalovaným – podnikateľovi Viktorovi K. a právnikovi Ladislavovi P. Trojica sa odvolala a Najvyšší súd SR rozsudok zrušil a nariadil prípad opäť v potrebnom rozsahu prerokovať a rozhodnúť. V apríli 2012 Najvyšší súd SR zrušil druhý rozsudok ŠTS z mája 2011, ktorým obžalovaných oslobodili. Dôvodom oslobodenia bola skutočnosť, že hlavný svedok vypovedal na viacerých pojednávaniach o rovnakých situáciách rôzne, a preto musel súd rozhodnúť v pochybnostiach v prospech obžalovaných. NS SR si však podľa žalujúceho prokurátora osvojil jeho argumentáciu v odvolaní, že obžalovaných nemožno zbaviť viny. Následne prvostupňový súd v novembri 2015 určil obžalovanej trojici tresty väzenia v dĺžke jedného roku nepodmienečne. Odpykať si ich mali v prvej nápravnovýchovnej skupine.
NS SR však v septembri 2016 vec prvostupňovému súdu opätovne vrátil okrem iného preto, lebo bolo porušené právo obžalovaných na ich obhajobu. V uznesení NS konštatoval, že súčasťou základného práva na spravodlivé konanie je aj právo obžalovaného na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené obžalovaným, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných procesnými stranami konania. „Najvyšší súd SR po preskúmaní napadnutého rozsudku Špecializovaného trestného súdu dospel k záveru, že toto rozhodnutie uvedené požiadavky nespĺňa ani čiastočne, keďže prehrávajúca strana – obžalovaní – naozaj nevedia, prečo ´prehrali´ a právnici, ktorí čítali tento rozsudok, nevedia, prečo bol prijatý, a to predovšetkým pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu a uložený trest odňatia slobody a jeho výmer,“ zdôvodnil svoje rozhodnutie Najvyšší súd SR. Ten, kto prijíma rozhodnutie, musí mať podľa NS SR preň dôvody. V uznesení Najvyššieho súdu SR sa tiež píše, že zo zdôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva, ako sa súd prvého stupňa vyrovnal s otázkou dĺžky konania a zavinenými prieťahmi vo veci.
.jpg)
.JPG)
