Prieskum: V SR pracujú aj sestry, ktoré v hrubom zarobia menej ako 405 eur

Bratislava 20. apríla 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Nízka mzda a prepracovanosť. To sú hlavné dôvody, prečo sú sestry a pôrodné asistentky nespokojné pri výkone svojej práce. K väčšej spokojnosti im nepomohol ani od vlaňajška platný zákon, ktorý im upravuje mzdy. Vyplýva to z prieskumu Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA), ktorý robila prostredníctvom písomných dotazníkov na vzorke 2298 sestier posledný štvrťrok minulého roka.

“Ak nás v systéme má byť viac, treba finančnú motiváciu, zlepšenie pracovných podmienok a zvýšenie spoločenského statusu. Väčšina sestier na výplatnej páske nevidela priemernú mzdu v slovenskom hospodárstve, ktorá minulý rok dosiahla 912 eur,” povedala dnes na tlačovej konferencii v Bratislave šéfka sesterskej komory Iveta Lazorová. Nájdu sa tu podľa nej aj také, ktoré mesačne zarobia v hrubom menej ako 405 eur.

Z prieskumu vyplýva, že vyše tri štvrtiny opýtaných respondentov (1734) nie sú spokojné so svojou mzdou v porovnaní s výkonom odborných pracovných činností. S platom sú “rozhodne spokojné” tri percentá, “skôr spokojných” je 19 percent, zvyšné sestry sa k platu nechceli vyjadriť.

Najviac sestier má podľa Lazorovej hrubú mesačnú mzdu v rozmedzí od 601 do 700 eur (21 percent), 19 percent sestier má priemerný plat od 701 do 800 eur, 19 percent od 801 do 900 eur a 11 percent sestier od 501 do 600 eur. “V zdravotníctve pracujú aj také sestry, ktoré majú priemernú hrubú mesačnú mzdu od 405 do 500 eur (2 percentá) či dokonca menej ako 405 eur (jedno percento).

Sestry sa cítia byť podľa prieskumu prepracované. Približne 45 percent respondentov povedalo, že zamestnávateľ nedodržiava normu počtu sestier k počtu hospitalizovaných pacientov. Ďalších 27 percent sa k téme nechcelo vyjadriť. “Iba necelá štvrtina sestier nemusí vykonávať nadčasy,” povedal Milan Laurinc, člen Prezídia a Rady SKSaPA.

Najviac opýtaných odpracuje mesačne pre zamestnávateľa od 11,5 do 23 hodín (30 percent), ďalších 27 percent robí menej ako 11,5 hodiny nadčasov, 13 percent mesačne odpracuje od 23 do 34,5 hodiny, osem percent sestier odrobí viac ako 34,5 hodiny.

Nadčasy má preplácaných tretina opýtaných sestier, väčšina čerpá náhradné voľno za nadčasy podľa dohody so zamestnávateľom (45 percent). Sú aj také sestry, ktoré si môžu čerpať náhradné voľno za prácu nadčas výlučne podľa nariadenia zamestnávateľa (25 percent), ukázal prieskum.

“Pracovné podmienky nesvedčia o tom, že pracujeme v krajine európskeho spoločenstva, mnohé zdravotnícke zariadenia nespĺňajú ani základné predpoklady civilizovanej spoločnosti,” povedal Laurinc s tým, že mnohé sú nútené uspokojiť sa so zníženým komfortom pracovného prostredia, napríklad so spoločnými šatňami pre mužov a ženy.

Sesterská komora priznala, že s ministrom zdravotníctva Tomášom Druckerom (nominant Smeru-SD) o otázke platu intenzívne nekomunikujú. Ten nedávno povedal, že je ochotný diskutovať, prikláňa sa však k princípu zásluhovosti. Komore sa to nepozdáva, žiadna kategória zdravotníkov sa podľa nej takto neodmeňuje. “Tak prečo by to malo platiť u nás?” uviedla Lazorová.

Je zvedavá, ako chce rezort sestrám posilniť kompetencie, Drucker tento zámer avizoval začiatkom tohto roka. Nemyslí si však, že pre sestry budú väčšie kompetencie “veľkým lákadlom”. “Sestry naozaj trápi pracovné prostredie aj nedostatočné finančné ohodnotenie,” uviedla. Z prieskumu vyplynulo, že “drvivá väčšina sestier” (95 percent) si myslí, že úpravou kompetencií by malo dôjsť aj k zmene platu.

Novela zákona upravujúca zdravotníkom mzdy platí od začiatku minulého roka. Ministerstvo im týmto spôsobom chcelo prilepšiť, zdravotníci mali však voči tejto právnej úprave výhrady. Žiadali napríklad vyššiu garanciu platov.

Právna norma upravuje plat vyše 20 zdravotníckym profesiám v nemocniciach, ako sú farmaceut, sestra, zdravotnícky laborant či sanitár, s výnimkou lekárov. Stanovuje minimálnu výšku ich základnej zložky mzdy podľa vzoru úpravy platov lekárov. Napríklad sestra má mať rovnako ako verejný zdravotník či fyzioterapeut základnú zložku mzdy najmenej vo výške 0,81-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve spred dvoch rokov.

Zdravotníkom sa tiež nepáčilo, že úprava platov sa netýkala ich kolegov v ambulanciách, kúpeľoch či zariadeniach sociálnych služieb. Požadovali tiež, aby sa im zvýšili koeficienty pre výpočet základnej zložky mzdy, aby sa v plate zohľadňovali odpracované roky alebo započítavala materská či práceneschopnosť do času odbornej praxe. Sestry už na protest začali s podávaním výpovedí.