Svetových katastrof pribúda: 78 v roku 1975, ale už 385 v roku 2011

Bratislava 27. augusta (TASR/HSP/Infografika:HSP)

Európania cítia zodpovednosť pomáhať 

Takmer deviati z desiatich (88 percent) Európanov si myslia, že financovanie humanitárnej pomoci zo strany Európskej únie (EÚ) je dôležité. Naopak, tento názor nezdieľa len sedem percent opýtaných. Na Slovensku má toto tvrdenie podporu u 90 percent, pričom proti je iba 5 percent Slovákov. Vyplýva to z marcového prieskumu Európskej komisie (EK), ktorý sa uskutočnil v 27 krajinách EÚ a zapojilo sa doň celkovo 26.751 respondentov, z toho 1000 obyvateľov Slovenska. V SR uskutočnila zber dát agentúra TNS Slovakia.

Z výsledkov je tiež zrejmé, že väčšina Európanov (71 percent) si myslí, že humanitárna pomoc je efektívnejšia, keď ju koordinuje EK, ako keď ju poskytujú jednotlivé štáty samostatne (18 percent). Až 88 percent Európanov a 91 percent Slovákov podporuje založenie dobrovoľníckeho zboru humanitárnej pomoci, ktorý zakladá EK na humanitárne aktivity. Do tohto zboru budú z krajín EÚ vyberaní, zaškolení a nasadení dobrovoľníci v teréne v rôznych častiach sveta. Táto myšlienka nemá podporu u ôsmich percent obyvateľov EÚ a iba u šiestich percent obyvateľov Slovenska. Dve tretiny (68 percent) občanov EÚ sú informované aj o tom, že Európska únia financuje aktivity humanitárnej pomoci.

Najviac informuje televízia, potom internet, tlač a rádio 

O aktivitách EÚ v oblasti humanitárnej pomoci je dobre informovaných 30 percent občanov únie, avšak pocit nedostatočného množstva informácií má až 69 percent. Na Slovensku je dobre informovaných len 20 percent opýtaných a 79 percent tieto informácie nemá. Medzi informačné kanály, cez ktoré by respondenti chceli získavať informácie o politike EÚ v oblasti humanitárnej pomoci, patria televízia (62 percent Európanov, 73 percent Slovákov), internet (51 percent Európanov, 45 percent Slovákov), tlač (34 percent Európanov, 39 percent Slovákov) a rádio (22 percent Európanov, 35 percent Slovákov).

Slovákom spôsobujú najväčšie obavy prírodné katastrofy ako povodne alebo zemetrasenia (84 percent) a tiež katastrofy zapríčinené človekom – znečistenie ropou alebo nehoda jadrovej elektrárne (84 percent). Ozbrojených konfliktov sa obáva 65 percent a teroristických útokov 64 percent obyvateľov Slovenska.

Potreba humanitárnej pomoci v ostatných rokoch neustále narastá. Zatiaľ čo v roku 1975 sa vo svete vyskytlo 78 nešťastí, v roku 2011 ich bolo zaznamenaných až 385. Len od roku 2010 sme boli svedkami katastrof, akými boli napríklad záplavy v juhovýchodnej Ázii, strednej Amerike a Austrálii, cunami v Japonsku či hladomor na africkom kontinente. Navyše, milióny ľudí na celom svete sú odkázaní na pomoc druhých, nakoľko utiekli pred konfliktami a utrpením.