Môj profil 
Predplatné
Prezident oznámil, že dnes posiela list predsedovi Národnej rady SR Andrejovi Dankovi (SNS) a predstaviteľom štandardných politických strán. V ňom ich vyzýva nepremárniť historickú šancu a tiež na diskusiu, snahu o porozumenie a argumentovanie.
„Domnievam sa, že k diskusii o návrhu na zrušenie Mečiarových amnestií treba vytvoriť dostatočný časový priestor. Nepokladám za správne, aby sme tento ústavný zákon, zmenu ústavy prebehli v priebehu niekoľkých dní, aby prebehla v skrátenom legislatívnom konaní,“ uviedol Kiska na margo koaličného návrhu, ktorý schválila vláda.
Prezident sa právnikom poďakoval za ich zásadný postoj, ktorý podľa jeho slov bol jedným z kľúčových momentov, že tu je dnes historická šanca zrušiť Mečiarove amnestie. Diskutoval s nimi pritom o koaličnom návrhu a jeho prípadných problémoch. „Ak čakáme na zrušenie Mečiarových amnestií skoro už 20 rokov, tak nemeňme ústavu za niekoľko dní, nechajme prebehnúť diskusiu, vypočutie všetkých argumentov a hlavne prosím o vzájomné porozumenie,“ doplnila hlava štátu.
Viacerí ústavní právnici, bývalí ústavní sudcovia, sudcovia Najvyššieho súdu SR, advokáti a akademici sa koncom januára podpísali pod spoločné vyhlásenie, v ktorom sa zhodli, že zrušenie amnestií vydaných bývalým predsedom vlády Vladimírom Mečiarom formou ústavného zákona je legitímne.
Podľa ústavného právnika a koaličného poslanca NR SR Petra Kresáka (Most-Híd) prezident povedal, že je toho názoru, že by sa nemalo konať v skrátenom konaní. „Ja tomu rozumiem, ale to nebol návrh všetkých prítomných právnikov. Ja netvrdím, že je to nevyhnutne nutné,“ uviedol Kresák.
Ďalší zo signatárov – Jozef Vozár s riešením, ktoré presadzuje koalícia, nesúhlasí. Ak by malo byť jediným priechodným riešením, podľa neho je lepšie vec opäť odsunúť. „Ja by som si radšej počkal na generáciu iných politikov, ktorí prídu po týchto a ktorí to možno zrušia neskôr,“ uviedol. Riaditeľ Ústavu štátu a práva SAV je presvedčený, že pre Mečiarove amnestie netreba novelizovať ústavu. „Teraz meniť kvôli týmto nepodareným amnestiám ústavu, meniť koncepciu Ústavného súdu, jeho doktrínu, si myslím, že je absolútne nenáležité,“ zdôraznil.
Bývalá ústavná sudkyňa Viera Mrázová nesúhlasí s návrhom, aby rozhodnutie prijaté parlamentom o zrušení Mečiarových amnestií parlamentom posudzoval ešte Ústavný súd, ako to navrhuje koalícia. „Nezaujíma ma, kto je na Ústavnom súde ani v parlamente, ale každopádne, akonáhle je vôľa ľudu vyjadrená v parlamente a takým veľkým kvórom, ja už v tomto prípade nevidím dôvod, aby sa vyšlo v ústrety tomu, že si niekto želá, aby do toho zasiahol aj Ústavný súd,“ ozrejmila.
Ani bývalý predseda Ústavného súdu Juraj Babjak nevidí dôvod, aby rozhodnutie parlamentu bolo preskúmavané ešte Ústavným súdom. Navyše sa mu nepozdáva, že by účastníkom takéhoto konania nemal byť prezident, ktorého amnestia alebo milosť bola zrušená. „Prezident môže mať doživotný biľag, že rozhodol v rozpore s princípmi demokratického a právneho štátu a nemal žiadnu možnosť sa brániť. To je absurdné v právnom štáte,“ domnieva sa Babjak.
Národná rada SR by na svojej 14. schôdzi, ktorá sa začne v utorok 21. marca, mala rozhodnúť o zrušení tzv. Mečiarových amnestií. Na programe bude okrem opozičného návrhu aj návrh koalície, ktorá tvrdí, že na rozdiel od opozície ponúka ústavne čisté riešenie.
Opozícia chce zrušiť Mečiarove amnestie prijatím ústavného zákona. Koaličné riešenie pozostáva zo zmeny Ústavy SR, kde má Národná rada SR dostať všeobecnú právomoc rušiť amnestie a milosti prezidenta SR. Následne by sa malo pristúpiť k zrušeniu Mečiarových amnestií. Rozhodnutie má preskúmať Ústavný súd SR. Keď ho odobrí, bude platné.
