Môj profil 
Predplatné
“Od odpovedí Benátskej komisie na konkrétne otázky budem očakávať, že by nám na Slovensku mohli odporučiť, ako sa dostať zo situácie, v ktorej sme sa ocitli,” zdôvodnil svoje rozhodnutie prezident, pričom dodal, že závery Benátskej komisie nie sú záväzné, ale môžu byť dobrým a užitočným návodom na riešenie súčasnej situácie.
“Mám záujem na tom, aby sme do budúcnosti odstránili právne aj politické pochybnosti a rozpory, do ktorých nás uvrhli niektoré rozhodnutia Ústavného súdu,” konštatoval prezident vo svojom vyhlásení.
Prezident Kiska zdôvodnil taktiež to, prečo nepočká na výsledky nových konaní, ktoré sa začali pred Ústavným súdom. “Pri všetkej úcte voči Ústavnému súdu ako inštitúcii, v tejto konkrétnej veci sa stal Ústavný súd a jeho rozhodnutia súčasťou problému. Máme tu rozhodnutia, ktoré sú vnútorne rozporné. Máme tu rozhodnutia, ktoré viacerí odborníci nazvali ako právne svojvoľné. Mali sme šancu, Ústavný súd mal šancu na môj podnet urobiť jediné právne čisté a presvedčivé riešenie – a to, aby plénum Ústavného súdu podalo záväzný výklad ústavy o menovacích právomociach prezidenta. Aby plénum Ústavného súdu týmto spôsobom zastavilo svojvoľné pokusy senátov prepisovať ústavu a vynášať súdy, ktoré sú za hranicou ich oprávnení. Tento môj návrh Ústavný súd ale odmietol,” zdôraznil prezident.
Podľa jeho slov mal aj parlament príležitosť, aby nastavil v tejto veci zreteľnejšie pravidlá. “Postupne sa ale ukazuje, že vo vládnej koalícii momentálne nepanuje zhoda a nevidím ochotu v dohľadnom čase realizovať programové vyhlásenie v tejto časti,” zdôvodnil svoje rozhodnutie prezident Kiska.
Parlament ponúkol prezidentovi kandidátov Evu Fulcovú, Juraja Sopoligu, Miroslava Ďuriša, Janu Laššákovú a Mojmíra Mamojku. Hlava štátu si však z nich nikoho nevybrala. Keď v júli odmietol kandidátov, upozornil, že nároky na vynikajúcu odbornú úroveň, presvedčivosť a spoločenskú akceptovateľnosť ústavných sudcov vysoko prevyšujú bežné nároky na rozhodovanie všeobecných súdov a iných orgánov ochrany práv.
“Tieto nároky nemôžu spĺňať uchádzači, ktorí do svojho zvolenia za kandidátov napríklad neprejavili záujem o ústavné právo, ochranu ústavnosti a základných práv a slobôd — či už v profesionálnej praxi, alebo na akademickej pôde,” skonštatoval vtedy Kiska.
Ústavný súd je v súčasnosti nekompletný, jeho 13-člennému plénu chýbajú traja sudcovia. Kiska ešte v roku 2014 nevymenoval troch ústavných sudcov zo šestice kandidátov, ktorú schválil parlament. Na prestížny justičný post posunul sudkyňu Janu Baricovú, u ostatných piatich podľa jeho slov nenašiel hlboký záujem o ústavné právo a potrebnú kvalifikáciu, aj keď zákonné nároky spĺňali.
Ďalší post sa uvoľnil na konci februára, keď sa skončilo funkčné obdobie sudcu Ľubomíra Dobríka. Na toto miesto zvolila Národná rada SR dvoch kandidátov – poslancov vládneho Smeru-SD Mojmíra Mamojku a Janu Laššákovú. Tú navrhli stranícki kolegovia Anna Vitteková a Miroslav Číž, Mamojku prvý prodekan Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Mamojka je dekanom tejto fakulty.
Benátska komisia je nezávislým poradným orgánom Rady Európy pre ústavnoprávne záležitosti. Orientuje sa na poradenstvo a pomoc pri zabezpečovaní súladu legislatívnych a inštitucionálnych štruktúr členských krajín s európskymi štandardami v oblasti demokracie, ľudských práv a právneho štátu. Rada v rámci svojho mandátu podáva odborné stanoviská, pričom súčasťou jej práce je aj výskumná činnosť.
.jpg)
.jpg)
.JPG)
