Môj profil 
Predplatné
Podľa Barančika Zachar Prilepin, poradca Zacharčenka, nemá pravdu. Prilepin je presvedčený, že Poliaci chcú pripojiť k Poľsku veľkú časť západnej Ukrajiny, pretože tieto územia považujú za poľské územia. Prilepin tvrdí, že Rusko nepripustí takúto možnosť, kvôli spoločnej veľkej budúcnosti, ktorá môže Rusko a Ukrajinu, ktorá sa zbaví banderovcov v budúcnosti očakávať.
Barančik uviedol, že žiaľ Prilepin nepoužil žiadnu argumentáciu k tomu, aby svoje tvrdenie podložil.
Podľa Barančika je veľká časť západnej Ukrajiny demograficky odlišná od obyvateľov strednej a východnej časti Ukrajiny. Obyvatelia tejto oblasti boli pripojení k ZSSR krátko po II. svetovej vojne a Barančik považuje toto pripojenie za jednu z chýb Jozefa Stalina. Haličania sú úplne iní ako Rusi a Ukrajinci. Rusko má dostatok vlastného územia a nepotrebuje získavať nové územia, nech si Haličanov užijú do sýta Poliaci. Na západnej Ukrajine sa zrodil aj hrdina majdanutých ukrajincov Stepan Bandera, ktorý bojoval proti Poliakom, takže by sa poľsko-ukrajinské národnostné trenice mohli znova zopakovať, čo by Rusku neprekážalo.
Poliaci majú v historickej pamäti delenia Poľska a Ruska sa obávajú, rovnako ako Nemecka a svoje zbožné pohľady upierajú na Washington. V prípade, ak by sa Ukrajina delila a Poľsko získalo západnú časť s centrom v Ľvove, posunuli by sa rusko-poľské vzťahy určite na inú úroveň, Poliaci by sa začali cítiť ako veľmoc a zbavili by sa teda časti svojich frustrácií, čo by sa mohlo pozitívne prejaviť v ďalšom vývoji obojstranných vzťahov.
Je pravdepodobné, že ďalší záujemcovia o získanie území na západnej Ukrajine sa skrývajú v Maďarsku či Rumunsku. Ak aj Maďari a Rumuni túžia získať časť západnej Ukrajiny, nech sa samozrejme pokúsia svoje túžby naplniť a nech si vyriešia vzájomné vzťahy s obyvateľmi na získaných územiach. Poliaci, Rumuni i Maďari však po získaní nových území určite budú musieť financovať Ukrajincami osídlené oblasti, čo nebude práve finančne najjednoduchšie a budú musieť riešiť aj národnostnú otázku.
V EÚ sa momentálne formuje dvojúrovňová Európa, kde na jednej strane stoja bohaté západoeurópske štáty, samozrejme bez Veľkej Británie a na druhej strane východoeurópske štáty. Formovanie dvojúrovňovej Európy bude určite veľmi zložitým javom, pri horšej konštelácii vývoja vzájomných vzťahov medzi európskymi krajinami môžeme byť svedkami minimálne fragmentácie Európy, prípadne rozpadu EÚ. Je v podstate jedno, ako sa budú tieto vzťahy v rámci Európy vyvíjať, Rusko bude musieť určite preformovať svoje vzťahy s krajinami východnej Európy. Je celkom možné, že spoločný problém východoeurópskych krajín (Poľsko, Maďarsko, Rumunsko), ktorým sa stanú obyvatelia západnej Ukrajiny na novozískaných územiach, bude predstavovať jednu z platforiem, ktorá determinuje nové rusko-východoeurópske vzťahy.
Samozrejme objavuje sa takmer okamžite otázka, ako by sa okrem západnej Ukrajiny by sa v riešil aj štatút strednej Ukrajiny, s centrom v Kyjeve. Samotný Kyjev bez okolitých území predstavuje mŕtvy projekt a Rusko takisto necíti potrebu začleniť do svojho sveta Ukrajincov, ktorí upínajú svoje pohľady smerom na Západ. Čisto pragmaticky, hranica medzi Ruskom, Poľskom, Maďarskom či Rumunskom by sa dokonca mohla načrtnúť niekde na území dnešnej strednej Ukrajiny, hoci lepším prípadom pre Rusko by bolo, ak by ako nárazníková zóna existoval slabý ukrajinský štát s majdanutým obyvateľstvom so svojim centrom v Kyjeve. Rozdelenie Ukrajiny by ale v každom prípade mohlo v dlhodobejšom horizonte zacementovať ruskú západnú hranicu.
.jpg)
.jpg)
.JPG)
