Pápež benediktínom: Kláštory majú byť školou služby Pánovi a bratskej lásky

Modlitba ako zrkadlo pravdy

Pápež v úvode stretnutia vyzdvihol duchovnú silu benediktínskej charizmy pre Cirkev aj dnešný svet. Ako pripomenul, svätý Benedikt vo svojej Regule povzbudzuje „neustále strážiť skutky svojho života“. Práve modlitba a lectio divina podľa neho pomáhajú zasväteným osobám „pochopiť pravdu o sebe samých, rozpoznať vlastné slabosti i prijať Božie milosti“.

Svätý Otec zároveň zdôraznil, že cesta zasväteného života nemôže zostať len osobnou záležitosťou jednotlivca. Má nevyhnutne aj komunitný rozmer:

„Cesta posväcovania sa nemôže redukovať na jednoduchú osobnú cestu. Má aj nevyhnutnú komunitnú dimenziu, v ktorej sa veľkonočné posolstvo slobody uskutočňuje v bratskej službe.“

V tejto súvislosti pripomenul aj význam synodality v kláštornom živote, ktorá sa prejavuje každodenným „kráčaním spolu“, vzájomným počúvaním a spoločným rozlišovaním pod vedením Ducha Svätého.

Kláštor nie je únikom zo sveta

Petrov nástupca zdôraznil, že kláštorný život nie je únikom pred svetom, ale službou pre Cirkev i ľudstvo:

„Život v kláštore nemožno chápať ako uzavretie sa pred svetom. Je nástrojom, aby v srdciach učeníkov rástla láska podobná láske Krista.“

Osobitne vyzdvihol aj príhovornú modlitbu kontemplatívnych komunít, ktoré podľa jeho slov zhromažďujú pred Bohom „radosti i bolesti, nádeje i úzkosti ľudí dneška“.

Ako príklad takejto služby predstavil prorokyňu Annu z Evanjelia podľa Lukáša, ktorá „slúžila Bohu dňom i nocou pôstom a modlitbou“ a dokázala rozpoznať prítomnosť Mesiáša v skrytosti dejín.

Na záver pápež pripomenul význam trvalej formácie v zasvätenom živote a povzbudil komunity, aby zostávali verné ideálu svätého Benedikta:

„Každý kláštor má byť čoraz viac školou služby Pánovi.“

Lev XIV. poďakoval sestrám za ich „veľké a skryté dobro“, ktoré prinášajú Cirkvi svojou modlitbou, obetou a svedectvom života.

Martin Jarábek – VaticanNews

Článok pôvodne vyšiel na portáli TK KBS.