Môj profil 
Predplatné
Zriedkavé vrcholné stretnutie sa na pozvanie pápeža konalo v meste Bari na juhovýchodnom pobreží Talianska, v ktorom sa nachádza hrob sv. Mikuláša, svätca z 3.-4. storočia, ktorého uctievajú katolíci i pravoslávni kresťania.
Pápež pripísal problémy Blízkeho východu sčasti “prahnutiu po zisku, ktorý kradmo využíva ropné a plynové” zdroje, ako aj náboženskému fundamentalizmu a obchodu so zbraňami, píše agentúra DPA.
“Tak mnoho konfliktov bolo podnietených aj formami fundamentalizmu a fanatizmu, ktoré pod zásterou náboženstva znesvätili Božie meno a prenasledovali odvekých susedov,” povedal František.
“Vojna je dcérou moci a chudoby. Poraziť ju možno zrieknutím sa prahnutia po nadvláde a odstránením chudoby,” vyhlásil tiež pápež.
Zopakoval súčasne výzvy, aby bol Jeruzalem ochránený pred “rôznymi spormi a napätím” a aby bol status quo v tomto meste “rešpektovaný na základe rozhodnutia medzinárodného spoločenstva”.
František sa vyjadril po tom, ako viedol za zatvorenými dverami v rímskokatolíckej bazilike v Bari so svojimi hosťami rozhovory o ekumenizme. Práve v tomto chráme si v úvode dňa pápež a ďalší kresťanskí predstavitelia uctili relikvie sv. Mikuláša a zapálili lampu pri jeho hrobe ako symbol jednoty.
Náboženskí predstavitelia následne viedli na miestnej pobrežnej promenáde modlitby pred davom 70.000 ľudí, vyplýva z odhadov talianskej polície.
“Svojím pohľadom tu môžeme vnímať horizont a more a cítime, že nás to núti prežiť tento deň s mysľou i srdcom upriamenými na Blízky východ, križovatku kultúr a kolísku veľkých monoteistických náboženstiev,” citoval pápeža spravodajský portál Svätej stolice Vatican News.
Prekrásny región Blízkeho východu podľa Františka “pokryl, zvlášť v posledných rokoch, hustý závoj chmár: vojna, násilie a pustošenie, okupácie a formy fundamentalizmu, nútené migrácie a opúšťanie domovov, a to všetko za mlčania toľkých a za spoluviny mnohých”.
Sobotňajšie stretnutie bolo osobitne zamerané na kresťanské menšiny na Blízkom východe, ktorých rady sa v uplynulých rokoch vážne zmenšili v čase, keď krajiny ako Sýria, Irak a Egypt sužujú útoky islamistických extrémistov.
“Je tu riziko, že prítomnosť našich bratov a sestier vo viere zanikne, čím sa zohyzdí samotná tvár tohto regiónu, pretože Blízky východ bez kresťanov by už viac nebol Blízkym východom,” povedal pápež.
Na ekumenickej modlitbe za pokoj v tomto regióne sa zúčastnili predstavitelia dvoch desiatok kresťanských cirkví. Pravoslávie zastupovali okrem iných ekumenický patriarcha Konštantínopola Bartolomej I., koptský pápež a patriarcha Alexandrie Tawadros II. a delegát Ruskej pravoslávnej cirkvi metropolita Hilarion. Východné katolícke cirkvi reprezentovali chaldejský patriarcha Babylonie kardinál Louis Raphael I. Sako či koptský patriarcha Alexandrie Ibrahim a protestantské cirkvi aj biskup Evanjelickej luteránskej cirkvi v Jordánsku a Svätej zemi Sani Ibrahim Azar.
O bezpečnostné opatrenia v súvislosti so stretnutím sa staralo 1000 policajtov, 250 bezpečnostných kamier i drony, informovala s odvolaním sa na miestne úrady talianska agentúra ANSA.
František neorganizoval modlitby za mier na Blízkom východe po prvý raz. V roku 2014 pozval vtedajšieho izraelského prezidenta Šimona Peresa a palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása do Vatikánu, aby sa spoločne modlili za mier, neviedlo to však k uvoľneniu napätých izraelsko-palestínskych vzťahov.
.JPG)
