Predstava hranice, rozdeľujúcej Írov po brexite, vyvoláva obavy z násilia

Londýn 7. marca 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Virginia Mayo, File)

Prípadné obnovenie kontrol na hraniciach medzi Severným Írskom, ktoré je súčasťou Spojeného kráľovstva, a samostatnou Írskou republikou v dôsledku tzv. brexitu by sa mohlo stať podnetom pre násilie zo strany severoírskych radikálov. Pred nebezpečenstvom, ktoré vyplýva pre Severné Írsko z rozhodnutia Británie opustiť Európsku úniu, varovali už viacerí politici vrátane bývalého írskeho premiéra Bertieho Aherna

Návrat k tzv. pevnej hranici na írskom ostrove, kde sa dnes ľudia môžu presúvať medzi uvedenými celkami bez akýchkoľvek obmedzení, by podľa Aherna mohli využiť vo svojej násilnej kampani odštiepeneckí prívrženci severoírskeho republikánskeho hnutia. Tí neuznávajú dohody o ukončení severoírskeho konfliktu, trvajúceho od 60. až do 90. rokov minulého storočia.

“Nikto nerátal s tým, že to dospeje až sem,” povedal Ahern v minulotýždňovom rozhovore pre stanicu BBC. Vyjadril presvedčenie, že zrejme nikto z voličov rozhodujúcich o brexite vo vlaňajšom referende nepomyslel na colnú úniu, ktorú má teraz Británia v rámci brexitu z veľkej časti opustiť. Práve v dôsledku tohto kroku bude podľa neho nutný návrat ku kontrolám na írskej hranici.

Ahern prirovnal možný vývoj k vražedným útokom Írskej republikánskej armády (IRA) v 50. rokoch minulého storočia, známych ako pohraničná kampaň. Tie boli “veľmi jasne” namierené proti kontrolným stanovištiam na hraniciach. Dlhoročný konzervatívny politik, ktorý stál na čele írskej vlády v rokoch 1997-2008, však neočakáva návrat násilia vo väčšom rozsahu.

“Niet o tom pochýb. Títo ľudia, aj keď ich je málo, sú vždy nebezpeční, pretože ktokoľvek, kto hrá túto hru ozbrojeného boja alebo násilia, je vždy nebezpečenstvom. Kontroly na hraniciach, colníkov na hraniciach a identifikáciu hraníc by považovali za určité ospravedlnenie pre ten druh vecí, ktoré sú stále v ich mysliach,” vyjadril sa Ahern pre BBC.

Britská vláda ešte vlani prisľúbila, že napriek brexitu nájde spôsob, ako zabrániť obnoveniu tzv. pevnej hranice medzi Severným Írskom a Írskou republikou. Premiérka Theresa Mayová vtedy hovorila v Belfaste o “praktickom riešení” tejto otázky.

Dohoda o voľnom pohybe osôb medzi Britániou a Írskom vznikla už v roku 1923, krátko po vyhlásení nezávislosti krajiny rozprestierajúcej sa na väčšine územia írskeho ostrova od bývalej koloniálnej veľmoci. Súčasná dohoda medzi Londýnom a Dublinom umožňuje írskym aj britským občanom cestovať medzi oboma štátmi bez pasov a zaručuje vzájomné právo voliť v oboch krajinách.

Ešte dôraznejšie ako Ahern sa podľa BBC v tejto súvislosti nedávno vyjadril Jonathan Powell, niekdajší šéf kancelárie britského premiéra Tonyho Blaira, ktorý bol v čase jeho úradovania zaangažovaný do severoískeho mierového procesu.

“Myslím si, že to bude veľmi nebezpečné… Ak rozmiestnite pozdĺž hranice zábrany, ľudia sa ich budú pokúšať zničiť a vzniknú tak problémy,” povedal s tým, že hraničné kontroly v “stálych polohách” budú ľahkým terčom ostreľovania. Dodal, že hoci tzv. odštiepenci v Severnom Írsku teraz nepredstavujú “ozajstnú” hrozbu a v nijakom prípade ich nemožno prirovnávať k IRA, stačí “veľmi málo ľudí na to, aby začali vraždiť” príslušníkov týchto kontrol.

Írska republikánska armáda sa vzdala ozbrojeného boja na základe mierovej dohody z roku 1998. Pri konflikte v predošlých desaťročiach zahynulo vyše 3600 ľudí vrátane viac než 1000 príslušníkov britských bezpečnostných síl.

Bývalý britský minister pre Severné Írsko Peter Hain koncom februára takisto varoval, že brexit si môže vyžiadať “nebezpečne vysokú daň” na severoírskom mierovom procese. Urovnanie konfliktu na tomto britskom území je totiž založené na “jemnej rovnováhe” jednotlivých prvkov mierovej dohody z roku 1998, medzi ktorými je aj zachovanie otvorených hraníc s Írskou republikou, pripomenul podľa BBC počas prerokúvania zákona o brexite v britskej Snemovni lordov.

Požiadavku na zachovanie otvorenej írskej hranice, na ktorej trvá Dublin, podporil vo februári aj predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.

Vo vlaňajšom júnovom referende o budúcnosti členstva Británie v EÚ sa proti brexitu vyslovilo 56 percent severoírskych voličov. V rámci celého Spojeného kráľovstva však takto hlasovalo iba 48 percent účastníkov referenda. Severoírski odporcovia brexitu postavili vlani na hraniciach s Írskou republikou imitácie pohraničných stanovíšť, aby upozornili na skutočnosť, že Severné Írsko bude nútené odísť z EÚ proti svojej vôli.