Prečo Srbi smútia, zatiaľ čo Chorvátsko oslavuje – tragická bilancia „búrky“

4. augusta 1995 ozbrojené sily Chorvátska, so súhlasom a podporou NATO, v spolupráci so silami Chorvátskej obrannej rady a Armády Bosny a Hercegoviny uskutočnili agresiu na Srbskú autonómnu oblasť Krajina, ktorá bola súčasťou vtedajšej Republiky Srbská Krajina (RSK), obývanou prevažne Srbmi

05. 08. 2021 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Tragická bilancia „búrky“

Bratislava 5. augusta 2021 (HSP/Foto:Veľvyslanectvo Srbskej republiky na Slovensku)

▶ ❚❚ ↻

Agresia bola vykonaná napriek tomu, že oblasť bola pod ochranou OSN, pričom zástupcovia RSK v Ženeve a Belehrade deň predtým prijali návrh Medzinárodného spoločenstva na mierové riešenie konfliktu. Proti Srbom (asi 260 000 obyvateľov), bolo nasadených asi 200 000 vojakov. Obyvatelia Krajiny, viac ako 220 000 osôb, začali ustupovať na východ, v smere do Republiky srbskej (Bosna a Hercegovina) a Srbska.

V súčasnosti sa na zozname zabitých a nezvestných Srbov v „Búrke“ nachádza 1 852 ľudí. Podľa pohlavia: mužov = 1 309 (71%); žien = 543 (29%). Podľa postavenia: civilistov = 1 200 (65%); vojakov = 641 (35%); policajtov = 11. Podľa veku: do 18 rokov = 9; 18 až 60 rokov = 884 (48%); nad 60 rokov = 908 (49%); neznámeho veku = 51 (3%). Hmotné škody spôsobené „Búrkou“ sú nevyčísliteľné: bolo zničených 13 000 objektov, 352 prevádzok, 25 000 domov, 410 obchodov, 78 kostolov. Zničených bolo tiež 96 múzeí, 181 cintorínov, 920 pamiatkovo chránených objektov, 52 zdravotných stredísk, pričom boli zničené všetky priemyselné závody.

Výročie „Búrky“, ktorá sa v Chorvátsku oslavuje ako veľký sviatok, si pripomíname ako Deň pamiatky na Srbov zabitých a vyhnaných počas ozbrojenej akcie „Búrka“. Od roku 2014, Srbsko a Republika Srbska spoločne oslavujú tragédie srbského národu v Druhej svetovej vojne a v chorvátskej operácii „Búrka“.

Podľa sčítania obyvateľstva žilo v roku 1991 v Chorvátskej republike 581 663 Srbov (12,2% z celkového počtu), pričom sčítanie z roku 2011 ukázalo, že v Chorvátsku bolo 186 633 Srbov (4,36% z celkového počtu). Po občianskej vojne a masovom exode srbského národa počet Srbov klesol o dve tretiny. Srbi vo väčšom počte dnes v Chorvátsku žijú v oblastiach, ktoré neboli operáciou „Búrka“ zasiahnuté.

Takisto musíme pripomenúť, že sa o tomto takmer nikde v Európe a svete nehovorí, ako ani o genocíde srbského národa na území nacistického výtvoru – Nezávislého chorvátskeho štátu v druhej svetovej vojne, zatiaľ čo strašidelný príbeh o koncentračnom tábore Jasenovac je zahalený mlčaním. Srbsko nikdy nebude vyzývať k novým konfliktom, pretože sa chce rozvíjať v spolupráci so všetkými v regióne, ale jeho povinnosťou je pamätať si a nemlčať.

Za vyhnanie takmer štvrť milióna Srbov (čo je počet, ktorý dostávame v súčte tých, ktorí boli vyhnaní počas operácií „Búrka“ a „Blesk“) a zabitie veľkého počtu civilistov a zajatcov nikto z chorvátskeho vojenského a politického vedenia nebol odsúdený pred Haagskym tribunálom. Okrem toho je nepochopiteľná prítomnosť predstaviteľov medzinárodného spoločenstva a diplomatického zboru na chorvátskych „oslavách“ výročia akcie „Búrka“, pretože prítomní sa v skutočnosti zúčastňujú osláv výročia etnických čistiek.

Chorvátsko má uspokojivý menšinový právny rámec, v praxi existuje množstvo obštrukcií pri uplatňovaní ústavou a zákonmi zaručených práv. Poznamenávame, že prípady nenávistných prejavov, historického revizionizmu, diskriminácie srbského národa, ako aj fyzického násilia a poškodzovania majetku, ktoré priamo ovplyvňujú ekonomickú udržateľnosť, a to najmä v prostredí navrátilcov, v praxi neustále prispievajú k ohrozeniu práva na slobodu prejavu o národnostnej príslušnosti ako jednému zo základných menšinových princípov. K Srbom, ktorí ešte zostali v Chorvátsku, sa aj dnes často pristupuje ako bytostiam nižšej úrovne (je im upierané právo na jazyk, kultúru, hospodársky pokrok a dôstojný život).

Na ceste k členstvu v Európskej únii nám je potrebná podpora a pomoc všetkých členských krajín, vrátane Chorvátskej republiky. My sme však príliš hrdý národ na to, aby sme kvôli tomu na všetko to, čo sa stalo a čo sa dnes oslavuje, zabudli. Srbsko si s Chorvátskom praje mať najlepšie možné susedské vzťahy, avšak či táto etnická čistka a jeho pravidelné pompézne oslavovanie predstavuje vklad v tomto smere, ponecháme na hodnotenie čitateľom.

Momčilo Babić, veľvyslanec Srbskej republiky v Slovenskej republike

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Projekt dlhé roky plánovaného nového Istropolisu na Trnavskom mýte v bratislavskom Novom Meste vstupuje do realizačnej fázy. Developerská spoločnosť Immocap začína s výstavou prvých troch objektov, a to dvoch kancelárskych a jednej rezidenčnej budovy. Súčasťou prvej fázy projektu má byť aj výstavba očakávanej kultúrno-spoločenskej haly s kapacitou 3000 ľudí. Projekt nového Istropolisu vzniká na území s rozlohou 4,3 hektára.

Čítať viac | 20:19

Výstavba jadrového zdroja má vždy niekoľko etáp. Na stavebnej časti plánovaného nového jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach by sa mali podieľať aj firmy, ktoré pôsobia na Slovensku. Vyplýva to z vyjadrenia predsedu vlády SR a Smeru-SD Roberta Fica.