Nasťa, to je zosobnenie všetkého inšpirujúceho, prečo milujeme biatlon a jeho šampiónov. Nasťa je veľmi rýchla na trati, s pevnými nervami, ale na svojej ceste musela prekonať samé prekážky. Na rozdiel od väčšiny hviezdnych športovcov je Kuzminovej život prekvapivo otvorený, láskavý a priateľský. Jednoducho – dobrý človek. V prípade Nasti a jej brata, ruského biatlonistu Anton Šipulina, je to presne ten prípad.

Ruský debut a materská dovolenka

Pod svojim priezviskom Kuzminová a slovenskou vlajkou vystupuje Nasťa presne desať rokov. Je to tak dávno, že v ruskej zbornej Anastasiu Šipulinovu si už pamätá len veľmi málo ľudí. Pritom sa jej na Majstrovstvách sveta podarilo debutovať v našom tíme v sezóne 2005-06.

Bol to olympijský rok v najlepších, “zlatých” časoch ruského ženského biatlonu. Na vrchole zostavy boli budúce šampiónky – Anna Bogaliy-Titovecová, Albina Akhatová, Oľga Medvedtsevová, hviezdna Olgy Zaitsevová. Potom sa každé víťazstvo vo Svetovom pohári vnímalo ako rutinné a akýkoľvek výsledok v pretekoch, s výnimkou víťazstva, sa rovnal porážke.

22-ročná Nasťa Šipulinová bola v tejto spoločnosti čiernou labuťou. Prišla do úspešnej seniorskej reprezentácie ako dvojnásobná majsterka sveta medzi juniormi a úplne s atypickými vlastnosťami pre vtedajší ruský biatlon. Šipulinová sa vyznačovala nestabilnou streľbou ale podarilo sa jej vyhrať na juniorskej úrovni, dokonca aj s dvoma alebo viacerými chybami. Ale rýchlosťou na trati bola jednou z najlepších.

Na Majstrovstvách sveta v Oberhofene v roku 2006, asi mesiac pred začiatkom olympijských hier v Turíne, Šipulinová obsadila 63. miesto v šprinte so šiestimi chybami. Nie je prekvapujúce, že v podmienkach veľmi ťažkej konkurencie nezaznamenala mladá pretekárka výraznejší úspech. Ale v ďalšej sezóne sa Nasťa pripravovala po prvýkrát nie s juniorským, ale s dospelým ruským tímom.

Vtedy olympijské majsterky z Turína jedna po druhej absolvovali materskú dovolenku. Starší tréner ženského národného tímu Valery Polhovsky bedákal: “Zostali sme bez štyroch vedúcich pretekárok. Generačná výmena je veľmi rýchla, je nemožné, okamžite požadovať výsledky.”

Šipulinová bola tak pozvaná do dospelého tímu spolu s ďalšími dvoma sľubnými športovkyňami – Annou Bulyginovou a Annou Sorokinovou. Je zaujímavé, že Bulyginová, rovnako mladá ako Kuzminová, teraz úspešne vystupuje na Majstrovstvách sveta s menom Frolinová pod kórejskou vlajkou. Trochu staršia Sorokinová neskôr zaznamenala čiastočné úspechy, no nakoniec pomerne skoro skončila svoju kariéru.

Takže v decembri 2006 Šipulinová (Kuzminová) dostala svoju druhú šancu vo Svetovom pohári ako súčasť ruského tímu. Nastinine výsledky podľa nášho súčasného štandardu neboli až tak zlé: 13., 31. a 48. miesto v premiérových pretekoch. V súčasnom ruskom tíme by sa Nasťa z roku 2006 určite hodila. Pre porovnanie, teraz najlepšia ruská mladá športovkyňa Svetlana Mironová absolvovala svoju debutovú sezónu vo svetovom pohári: 50., 43. a 9. miestom.

Ale vtedy sa Valery Polhovský rozhodol poslať Šipulinovú do IBU Cupe (2. biatlonová liga). V hlavnej zostave boli Taťana Moisejeva, Irina Malginová, Ekaterina Yuryevová, Natalia Gusevová (teraz Sorokinová) stabilnejšia v streľbe. Treba podotknúť že, žiadna z nich sa neskôr olympijskou šampiónkou nestala…

Na IBU Cupe Šipulinová zažiarila. Podarilo sa jej vyhrať s dvoma chybami, a prebojovať sa do prvej desiatky, dokonca aj s piatimi chybami. No príležitosť vrátiť sa do hlavného tímu v tej sezóne už nebola, potom Nastia porodila syna.

Anastáziu Kuzminovú nechal odísť Tichonov

So svojim budúcim manželom Danielom Kuzminom sa Nasťa Šipulinová stretla v roku 2005 pri zraze na ľadovci v rakúskom Ramsau, kde trénoval tím z Ťumeňa pod vedením Leonida Gurjeva. Daniel sa narodil na Kamčatke, reprezentoval Izrael v Svetovom pohári v behu na lyžiach a žil a trénoval na Slovensku. Taký je medzinárodný osud.

“Stretli sme sa vo vzduchu,” pripomenula Anastasia. “Raz som sa oneskorila na tréning. Električka s mojou skupinou odišla na ľadovec bezo mňa. Cestovala som ďalšou. Bola natrieskaná cudzincami – nebolo kde dať druhú nohu. Stála som na jednej nohe ako volavka”. A potom sa k nej obrátil mladý muž a povedal, že posunie svoj batoh z podlahy, aby sa jej lepšie stálo. “Rozhovorili sme sa a o tri mesiace neskôr prišiel do Ťumenu k nám, aby sa zoznámil s mojimi rodičmi,” spomína Kuzminová

V lete roku 2007 sa manželom narodil syn Jelisej. Tu sa v skutočnosti odohral najdôležitejší moment v živote Nasti, vďaka čomu sa stala trojnásobným olympijským šampiónom zo Slovenska a nie obyčajným biatlonistom z Ruska.

Po narodení Eliseja sa Anastasia rýchlo vrátila k tréningu. Pripojila sa k skupine bývalého trénera Leonida Gurijeva, ktorý bol v tom čase trénerom národného tímu. Zdá sa, že ani Guriev nemal nič proti tomu, ale by Nasťa súhlasila s prácou za všeobecných podmienok. To znamenalo nemožnosť brať na sústredenia dieťa, k tomu žiadne úľavy pre rodinný život na úkor tréningového programu a bez akýchkoľvek zmien a taktiež žiadne nezrovnalosti v súvislosti s Majstrovstvami sveta.

Na druhej strane však bola športová perspektíva života na Slovensku, kde sa Daniel už usadil. Život, kde sa stane najlepšou biatlonistkou v krajine, líderkou tímu. Bol by to život, kedy manželia Kuzminovci diktovali pravidlá a nie iní diktovali im. Nie je prekvapením, že Anastasia si vybrala túto možnosť. Je úžasné, že Únia biatlonistov Ruska ju uvoľnila bez problémov.

“Uvoľnil som ju,” potvrdil bývalý prezident Alexander Tichonov. – Všetkých som sa pýtal: “Potrebujete ju?” Odpovedali mi, že nie. Tak som ju nechal odísť bez problémov.”

Nasťa viackrát otvorene poďakovala Tichonovi za toto rozhodnutie. Koniec-koncov, keby konal inak, Nasťa by musela vydržať možno niekoľko rokov bez medzinárodných štartov a pravdepodobne by chýbala na OH vo Vancouveri. Nuž Tichonov bol veľkorysý, a nie veľmi prezieravý.

Už v roku 2009, teda jeden a pol roka po pôrode a zmene občianstva, Anastázia Kuzmina získala striebornú medailu na Majstrovstvách sveta v národnom tíme Slovenska. Bolo to v Kórejskom Phenchhane, kde sú súčasné OH. Vtedy to Rusov zvlášť nevzrušovalo: nakoniec, Olga Zaitsevová bola na koni, vyhrala štafetový závod. Koho zaujíma “nejaké” striebro? Ale v roku 2010 Kuzminová vyhrala olympijský šprint vo Vancouveri v roku 2014 – a neskôr zopakovala rovnaký úspech v Soči. Takže bývalá náhradníčka ruského tímu sa stala legendou svetového biatlonu. Mohla by dosiahnuť to isté, ak by zostala v tom čase v ruskom tíme?

Ako sa pripravuje “Nasťa-tím?”

“Máme obrovskú krajinu, veľa talentov, výborný trénerský personál.” povedala Nasťa o historickej vlasti. “Ale prečo som ja aj mnohí ďalší športovci nakoniec museli stáť pred rozhodnutím cestovať do zahraničia alebo ukončiť svoju kariéru? Nebudem obviňovať nikoho, niekoho menovať – nech oni povedia, prečo mi nebránili, nezadržiavali ma. Prečo sa tak stalo – nech hovoria oni,” vyjadrila sa Nasťa k odchodu z ruského tímu

Netreba dodávať, že na obavy Nasti nikto neodpovedal. Ocitneme sa na tenkom ľade ak by sme brali “na zodpovednosť trénerov Valeria Polhovskeho a Leonida Gurjeva, ak sa ďalšia polovička tímu rozbehla prikývnuť na ponuky Ukrajiny a Južnej Kórey?

“K výsledkom na Slovensku nám pomohlo, že tam je viac slobody vo výbere trénerov a odbornej prípravy, nepociťovali sme taký tlak, aby sa celý tím pripravoval podľa jednej metódy,” hovorí manžel a tréner Kuzmin. “Vždy som cítil, že to môžem robiť viac alebo menej bez zaťažení, ak by som sa sám rozhodol mohol by som pokojne odísť a rozvíjať sa spoločne s Nasťou niekde inde,” dodal.

V novej krajine sa Kuzminová skutočne pripravila, tak ako s trénermi uznala za vhodné. Pod vedením nie úplne skúsených trénerov s tuctom olympijských štartov na konte a pod vedením bežeckého trénera – vlastného manžela Daniela, ktorý predtým neviedol žiadnych špičkových športovcov. Ale v tandeme so svojou ženou hľadali a pokračujú v hľadaní toho najlepšieho vo svete biatlonu.

Kuzminová zmenila niekoľko streleckých trénerov a zostavila svoj vlastný tím dvoch francúzskych servsimenov. Zároveň v Nasťa-Time nie je všetko podriadené výsledku. Napríklad Kuzminová nielen pravidelne nosila svoje dve deti na sústredenia, ale tiež dojčila čo najdlhšie. Často to bolo na úkor výsledkov v Svetovom pohári. “Hlavná vec je, že ako matka som urobila správnu vec,” povedala Nasťa.

Teraz sa rozhodla skončiť s milovaným športom vo veku 34 rokov. Na vrchole formy, v čase keď je líderkou Svetového pohára a hlavným favoritom takmer v každých pretekoch Olympijských hier. Toto by bolo úplne atypické rozhodnutie pre ruského športovca: prečo odísť, keď ste na vrchole a všetko sa darí? Z Rusov, niečo také urobil iba olympijský víťaz z Vancouveru 2010 Eugene Ustyugov.

Ale Kuzminová má vlastnú logiku a vlastnú cestu. Boh ju priviedol k tretiemu olympijskému víťazstvu v Pyeongchangu. A nezáleží na tom, pod ktorou vlajkou preteká. Šport je nakoniec súťaž ľudí, nie vlajok.

Natalia MARYANCHIK z Annecy

Preložil Miroslav Kochan