Praha 15. januára 2020 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Geert Vanden Wijngaert))
Právnik a odborník na Európsku úniu Tomáš Břicháček varuje pred prehlbujúcim sa centralizmom v EÚ. Podľa neho “bezhlavo“ sa zrýchľujúca integrácia priniesla viac problémov ako úžitkov, vrátane hospodárskej stagnácie a migračnej krízy
Břicháček sa vo svojom zamyslení o súčasnom stave Európy vracia k antickej báji, keď pôvabnou Europu uniesol boh Zeus premenený do podoby býka. Podľa neho aj tentoraz sa Európa stala obeťou únosu, a to tých, ktorí si želajú vidieť európske krajiny spojené do centralizovaného útvaru riadeného spoločnými inštitúciami.
“Európa je znova obeťou únosu. Jej meno si bez prestania nárokujú tí, ktorí ho stotožňujú sa spojením európskych krajín do jedného nadštátneho útvaru, s vládou z jedného centra, s mocou spoločných inštitúcií, s expanziou jednotnej regulácie,” napísal na Facebooku Břicháček.
Zástancovia tohto projektu, ktorý sa označuje ako prointegračný či proúnijný, si hovoria “Európania“, ktorí si želajú “viac Európy“, čo znamená väčšiu integráciu a viac moci pre inštitúcie Únie.
“‘Protieurópske‘, ‘euroskeptik‘ alebo ‘eurofob‘ je v tomto manipulatívnom jazyku potom ten, kto s takým politickým programom nesúhlasí,“ poukazuje právnik.
Podľa neho, ale Európu v prvom rade tvoria národné štáty a nie nadnárodný byrokratický aparát. V tejto súvislosti pripomína slová bývalej britskej premiérky Margaret Thatcherovej, vyslovené v roku 1991 v dolnej komore britského parlamentu:
“Nemali by sme nechať tých, ktorí podporujú myšlienku federatívnej Európy, predstierať, že sú akosi viac európski ako my ostatní. To nie sú; sú len viac federalistiskí. Na federatívnej štruktúre nie je nič špecificky európskeho – je tomu v skutočnosti naopak: či je niečo európske, potom je to národný štát.“
Břicháček sa domnieva, že prehnaný centralizmus “priviedol celý integračný projekt do havárie“. Medzi hlavné prejavy patrí dlhová a migračná kríza alebo tzv. Európsky zelený údel, ktorý podľa neho hrozí nebezpečnými vplyvmi na hospodárstvo členských krajín. Európska únia sa tak stala priestorom nie hospodárskeho rastu, ale “stagnácie, nezamestnanosti, zdieľaných dlhov, zníženej úrovne bezpečnosti, ťažkopádnej regulácie, byrokracie, klimatického trieštenia sociálneho inžinierstva a mnohých ďalších neduhov“.
“Pojem ‘Európa’ nesmieme zúrivému býkovi únijného centralizmu bez boja vydať, rovnako ako Európu samu a svojbytnosť jej krajín,“ upozorňuje na záver právnik. “Chráňme vznešené meno Európy pred tými, ktorí si ich svojvoľne uzurpujú a budujú pod touto osvedčenou značkou niečo, čo so starou Európou nemá nič spoločné,“ uzatvára Břicháček.