Môj profil 
Predplatné
Opoziční poslanci žiadajú Ústavný súd, aby posúdil súlad tzv. vzdelanostného cenzu s Ústavou SR. Sú presvedčení, že takáto podmienka je protiústavná. Rovnako chcú, aby súd pozastavil účinnosť ustanovenia, ktoré cenzus zavádza. Blížia sa totiž komunálne voľby a opoziční poslanci nechcú, aby sa novozavedené kritérium vzťahovalo na kandidátov.
Lipšic tvrdí, že podmienka vzdelania je protiústavná. “Demokracia je o tom, že si všetci môžu zvoliť kohokoľvek,” zdôraznil s tým, že obmedzovať pasívne volebné právo nie je správne a podkopáva princípy demokracie. Dodal, že v demokracii rozhoduje väčšina, aj keď možno jej rozhodnutia nemusia byť vždy správne. “Ale to je demokracia,” zdôraznil.
Argument, že už existujú obmedzenia pasívneho volebného práva -napríklad vekové – u Lipšica neobstojí. Vek je podľa neho kritérium, ktoré dosiahne vždy každý, pokiaľ sa nič vážne nestane. “Vekové cenzy sú aj v iných demokratických krajinách a sú v poriadku. Ale vzdelanostné cenzy sú diskriminačné,” vyhlásil. Dodal, že vzdelanie navyše nie je vždy zárukou toho, že starosta bude spravovať verejné financie dobre.
Povinnú strednú školu pre šéfov miest schválili poslanci Národnej rady SR koncom mája, podpísal ju ešte Ivan Gašparovič, pár dní pred odchodom z prezidentského úradu. Protiústavnosť vzdelanostného cenzu potvrdil aj minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD). Sám sa zaradil ku skupine, ktorá zastáva názor, že pasívne volebné právo, teda právo byť volený, by nemalo byť ničím obmedzované.
Práve Kaliňákov zákon povinné vzdelanie pre starostov a primátorov zavádza. Minister zdôraznil, že zmenu nenavrhol a ani neschválil on, návrh prišiel od poslancov, a tí ho aj odobrili. Zmenu navrhol poslanec Smeru-SD Dušan Bublavý. Podľa Antona Martvoňa zo Smeru-SD nie je podmienka minimálneho vzdelania pre starostov protiústavná. Svoje presvedčenie podkladá nálezom Ústavného súdu SR, ktorý podľa Martvoňa povoľuje obmedzenie pasívneho volebného práva na základe vzdelania.
“Ústavný súd v minulosti vo svojom náleze uviedol, že pri hodnotení ústavnosti alebo neústavnosti možno brať do úvahy, či objektívne existuje legitímny verejný záujem na obmedzení pasívneho volebného práva, či zákonom upravené obmedzenie pasívneho volebného práva je naozaj nevyhnutné so zameraním na realizáciu verejného záujmu, a či existuje priama príčinná súvislosť medzi verejným záujmom a potrebou zákonného obmedzenia pasívneho volebného práva,” citoval nález Martvoň.
jf
.JPG)
.jpg)
