Postupy pri výrube drevín sa majú zjednodušiť

Bratislava 24. apríla  2024 (TASR/HSP/Foto:TASR – Alexandra Moštková)

Aktualizované 24. apríla 2024 o 19:20

Postupy pri výrube drevín sa majú zjednodušiť. Envirorezort to považuje za významné preventívne opatrenie na zníženie stretov človeka s medveďom, ako aj na zníženie škôd spôsobovaných zverou na poľnohospodárskych plodinách a ovocných sadoch. Vyplýva to z novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý schválila vláda. Zároveň odporučila parlamentu, aby návrh schválil v skrátenom legislatívnom konaní

“Dôvodom vypracovania tohto návrhu zákona je primárne potreba prehodnotenia zákonom stanovených výnimiek, keď sa nevyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na výrub drevín, a to tak, aby tie zákonné výnimky reflektovali na potreby obyvateľstva pri poľnohospodárskych alebo iných činnostiach v krajine, a to zároveň za podmienky, aby boli v dostatočnej miere chránené záujmy ochrany prírody a krajiny,” vysvetlilo ministerstvo životného prostredia.

Súhlas na výrub by sa nemal vyžadovať na stromy s obvodom kmeňa do 80 centimetrov, meraným vo výške 130 centimetrov nad zemou, a súvislé krovité porasty s výmerou do 100 štvorcových metrov. Súhlas bude podľa novely potrebný v prípade, ak takáto drevina rastie na cintorínoch, v zastavanom území obce, voľne prístupných miestach pre verejnosť alebo ako solitér, stromoradie, súčasť aleje alebo remízy.

Súhlas by nemal byť potrebný ani na výrub krovitých porastov, ak rastú vo viniciach, a to za účelom výsadby nového viniča. Taktiež aj na krovité porasty, ak rastú na svahom tvorenom medziradí ovocných sadov a viníc.

Ministerstvo tvrdí, že sa tým má odstrániť zbytočné byrokratické zaťaženia obyvateľov, ako aj nedostatky v súčasnej právnej úprave, ktoré vyplývajú z aplikačnej praxe.

Novela podľa podpredsedu vlády a ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS) pomôže zlepšiť potravinovú sebestačnosť Slovenska aj starostlivosť o krajinu. “Ak trvá niekedy až dva roky získať povolenia, aby ste mohli vyčistiť poľnohospodársku pôdu, tak odkazujete poľnohospodárom, že nechceme, aby ste na pôde pestovali slovenské plodiny, chceme dovážať skleníkové zo Španielska. Tento prístup meníme a novela zákona o ochrane prírody prináša jednoduchší výrub drevín bez zbytočného byrokratického zaťaženia ľudí starajúcich sa o krajinu,” podotkol.

Bývalý štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča z mimoparlamentnej strany Demokrati poukázal na to, že novela predstavuje biomasaker a umožňuje nekontrolovateľné rúbanie drevín na skoro jednom milióne hektárov chránených území. Sprehľadnenie krajiny považuje len za zástierku pre tzv. štiepkarsky biznis. “Pôjde o desiatky miliónov kubíkov drevín a krov v chránených územiach, ktoré sa budú môcť okamžite rúbať a vyviesť alebo použiť legálne na štiepku. Slovensko sa stane veľmocou v ťažbe drevín a ich využití na štiepku,” poznamenal Kiča. Dodal, že navrhované pravidlá sú v rozpore s európskou smernicou o biotopoch. Tá vyžaduje, aby sa na územiach sústavy Natura 2000 ochránili biotopy pred ničením, čo po schválení zákona už nebude možné.

Taraba podľa podpredsedníčky parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Tamary Stohlovej (PS) pokračuje v rozklade ochrany prírody. Tvrdí, že uvoľnenie pravidiel pre výrub bude platiť aj pre národné parky či brehové porasty, ktoré plnia bezpečnostnú úlohu, chránia pred povodňami a eróziou. “Voľnejšie výruby predstavil ako významné preventívne opatrenie. Je to snáď po prvý raz, čo sa o preventívnych opatrenia v súvislosti s medveďom nevyjadril posmešne. Tu, žiaľ, triafa úplne vedľa. Takýto návrh povedie akurát k ďalšiemu ničeniu slovenskej prírody,” povedala Stohlová.