Moskva/Kzjev 21. decembra 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Efrrem Lukatsky)

Ruskí autori Alexander Staver a Roman Skomorochov publikovali na portáli rusvesna  analýzu posledných bojov pri Debalceve, v ktorých utrpeli Ukrajinci vysoké straty

Ako to všetko vlastne začalo. Dňa 16.12.2016 strategický bezpilotnik USA RQ-4A Global Hawk takmer 10 hodín lietal nad pozíciami jednotiek Luhanska a Donecka. Američania sa ani nesnažili tieto prelety skrývať, pritom si ale dávali veľký pozor, aby lietadlo nepreletelo do vzdušného priestoru Luhanska a Donecka.

Bezpilotnik priletel na Ukrajinu z americkej základne na Sicílii, približne po 10 hodinách letu sa vrátil na základňu, nie však na Sicíliu, ale preletel na západ Ukrajiny k hranici s Rumunskom. Nešlo o nič výnimočné, tento druh bezpilotného lietadla dokáže stráviť vo vzduchu aj 24 hodín.

Určité kruhy americkej politickej elity chápu, že ak sa im nepodarí vyostriť situáciu z Ruskom v posledných dňoch fungovania Obamovej administratívy, tak po definitívnom príchode Donalda Trumpa do Bieleho domu sa všetky ich dlhoročné snahy a boj proti Rusku rozsypú ako domček z kariet.

Krátko potom, ako bezpilotné lietadlo ukončilo prieskum pozícii luhanských a doneckých jednotiek, prišlo k útoku ukrajinských jednotiek. Vojenskí odborníci v tomto útoku jednoznačne videli americký rukopis. Ako je už známe, útok sa nepodaril a Ukrajinci utrpeli vysoké straty.

Vojenskí odborníci momentálne hodnotia situáciu na frontovej línii ako patovú. Ukrajinci i vojaci Luhanska a Donecka su zakopaní v dobre opevnených líniách a majú  k dispozícii dostatok zbraní na to, aby sa pokus o prielom z jednej alebo druhej strany skončil obrovskými stratami. Američania urobili obrovský kus práce, stiahli z krajín východnej Európy dostatok zbraní a bojového materiálu, ktorý distribuovali na Ukrajinu i do Sýrie. Na Ukrajine sa nachádza aj dostatok žoldnierov z krajín EÚ a SNŠ.

Ukrajinské jednotky sú podľa americkej doktríny plne motorizované a aj posledný útok viedli pomocou bojových vozidiel pechoty, tak ako to učí americká taktická doktrína.

Čo však nedokážu Američania úspešne na Ukrajine vyriešiť je korupcia, krádeže a bojová morálka. Sami Američania už niekoľkokrát vyjadrili znechutenie nad tým, ako sa stráca pomoc Ukrajincom, ukrajinskí dôstojníci dokonca predávajú aj časť vojenskej výzbroje a výstroje, čím si finančne prilepšujú k svojím nízkym žoldom. Zabezpečenie ukrajinských vojakov na frontovej línii takisto nie je dobré, výdatne o tom svedčia informácie na sociálnych sieťach, kde sa ukrajinskí vojaci sťažujú na nedostatok jedla, teplého odevu, šikanu.

Mnohí z ukrajinských vojakov nemajú ani adekvátny vojenský výcvik. To najlepšie čo Ukrajina má k dispozícii, je momentálne nasadené na frontovej línii, pričom vojaci 54 brigády po stratách, ktoré v posledných bojoch v oblasti Debalceva utrpeli ani nemôžu byť stiahnutí z frontu, pretože ich nemá kto nahradiť. Takže len nervózne čakajú na rotáciu a na to, že im vojenská povinnosť uplynie a budú sa môcť vrátiť domov.

Vyššie motivovani ako príslušníci ukrajinskej armády sú dobrovoľnícke batalióny a Pravý sektor, tí však majú obrovské straty, pretože ak vojaci Luhanska a Donecka zistia, že proti nim stoja nenávidení Pravosekovia, členovia Ajdaru alebo Azova, ich bojový výkon sa výrazne zvýši.

Čas hrá proti Ukrajine a vedia to aj Američania. Americkí vojenskí odborníci aj na základe posledných bojov pri Debalceve jasne vidia, že Luhanskí a Doneckí vojaci majú solídny výcvik, dostatok zbraní a odhodlania. Aj ich motivácia bojovať je podstatne vyššia ako u demoralizovaných Ukrajincov. Svojho času – počas občianskej vojny v Rusku v 20. rokoch 20 storočia  tvorili Doneck a Luhansk najdôležitejšiu časť územia, ovládaného anarchistom Baťkom Machnom.  A zdá sa, že v génoch vojakov Donecka a Luhanska je hlboko vkorenené aj anarchistické heslo „Víťazstvo alebo smrť“.

Američania strácajú svoju bojovú fantáziu, resp. zlé jazyky hovoria, že ani žiadnu nemali. Od II. svetovej vojny používajú v pozemných operáciach stále rovnakú taktiku. V prvom rade nastúpi letectvo, ideálne je ak súper žiadne letectvo nemá. Letectvo zbombarduje všetko, čo sa dá, lietadlá a rakety zlikvidujú bojové pozície súpera. Potom prichádza k masívnej delostreleckej paľbe, ktorá zvyšok nepriateľa premelie so zemou a na záver sa dohrnie na bojových transportéroch a Hummeroch americká pechota, ktorá sa v hollywoodskom štýle s okuliarmi a cigarami preháňa po dobytých pozíciach a preháňa demoralizovaných zajatcov, pričom ochotne pózuje vojnovým korešpodentom.

Lenže táto taktika môže fungovať proti neozbrojeným ľudožrútom a nemôže fungovať dokonca ani pri guerillovej vojne. Pri gueriilovom druhu vojny, kedy nie je  známe, kde sa nepriateľ nachádza a nepriateľ využíva taktiku „udri a uteč“ ostávajú Američania bezmocní. Hanebne museli utiecť z afgánskeho Kandaháru či irackej Fallúdže a dokonca sa im nedarí ani dnes v Mosúle, kde USA nedokážu (resp. nechcú) doraziť ISIS. Celá slávna americká ofenzíva pri Mosule, o ktorej s nadšením písali mainstreamové média akosi zmizla v nenávratne. A to dokonca pred niekoľkými dňami Američania „omylom“ zbombardovali pozície irackej armády, takže sa obkľúčenie Mosúlu prelomilo (tadiaľ potom mohli prejsť členovia ISIS, ktorí zaútočili na Palmýru). Na túto skutočnosť upozornili ruskí vojenskí analytici.

Americkú bojovú taktiku nemožno použiť ani v Donecku a Luhansku. Vojaci Luhanska a Donecka majú solídny výcvik a dostatok zbraní, navyše Američania neradi vedú vojnu vlastnými rukami. Vo svojom boji proti Rusku sa spoliehajú najmä na farebné revolúcie, embargá, sankcie a hybridnú proxy vojnu, vedenú na cudzom území a cudzími rukami. Ukrajinci však nepredstavujú materiál, s ktorým sa dá niečo dosiahnuť, slová Porošenka že ukrajinská armáda je jednou z najlepších armád na svete sú obyčajným blábolom a americkí odborníci to samozrejme vedia. (Zlé jazyky cynicky tvrdia, že úroveň ukrajinskej armády je rovnaká ako úroveň ukrajinskej čokolády)

Celý Američanmi naplánovaný posledný útok v okolí Debalceva (Svetlodarská duga – Kalinovka, Logvinovo) sa začal ostreľovaním ťažkého delostrelectva (122 a 152 mm) a mínometmi (Ukrajinci už nemajú plnohodnotné letectvo a ukrajinskí piloti sa naučili obávať protilietadlových zbraní protivníka).

Po delostreleckej príprave sa vo veľkom štýle vyrútili ukrajinské bojové transportéry, podobne ako svojho času pri Little Big Horn jazda generála Custera. Útočila ukrajinská 54 brigáda, ktorá vykonala aj prieskum bojom a vytipovala si body, na ktoré sa pri útoku sústredí. Na tieto miesta okrem bojových transportérov tlačili aj útočné jednotky ukrajinskej armády, zložené z výsadkárov. Výsadkári mali prinútiť obrancov opustiť obrannú líniu a bojové transportéry s ťažkými guľometami mali na utekajúcich vojakov Luhanska a Donecka spustiť smrtonosnú paľbu.

Ukrajinské jednotky však takmer okamžite začali mať problémy. Doneckí a luhanskí vojaci nespanikárili, transportéry a výsadkárov privítali mohutnou paľbou z ťažkých guľometov i protitankových zbraní a granátometov. Vyleteli do vzduchu prvé ukrajinské transportéry a veľkú časť ukrajinských výsadkárov doneckí a luhanskí vojaci rozstrieľali. Zapracovalo aj delostrelectvo Donecka, ktoré na pozície z ktorých strieľali ukrajinskí delostrelci nanieslo niekoľko tvrdých úderov.

Boje potom trvali niekoľko hodín. To však už nešlo o žiadny útok ale o zúfalý pokus Ukrajincov pomôcť svojím zdecimovaným výsadkárom z útočných oddielov, ktorí sa ocitli takmer v obkľúčení. Ďalšie straty utrpeli Ukrajinci pri pokusoch vzdialiť sa od bojovej línie a dostať sa do bezpečia.

Svoje straty Ukrajinci bagatelizujú, hovoria o 6 mŕtvych. Takisto velenie Donecka a Luhanska hovorí len o 2 mŕtvych a niekoľkých ranených. Takéto nízke straty na oboch stranách nie sú reálne, straty sú s určitosťou podstatne vyššie. Postupne vychádzajú na povrch informácie, podľa ktorých Ukrajinci stratili (mŕtvi a ranení) približne 100 vojakov. Klasická vojenská axióma hovorí, že straty útočníkov sú vždy minimálne 3x väčšie ako straty obrancov, takže môžeme predpokladať že zahynulo približne 30 vojakov Donecka a Luhanska.

Pokus o prielom Ukrajincov sa nepodaril, výsledok ostáva stále rovnaký. Aj Ukrajinci a aj doneckí a luhanskí obrancovia zotrvávajú na svojích bojových pozíciach. V najbližšej dobe pravdepodobne k výraznejším bojovým stretom na Ukrajine nepríde, útočiť pri – 20 C je z vojenského hľadiska nezmysel a ukrajinskí vojaci pravdepodobne nebudú chcieť osláviť Vianoce a Nový rok nočným útokom pri mínusových teplotách.

Porošenkovi a kyjevskej chunte sa nepodarilo prelomiť pozície nenávidených „separov“, a doba pôsobenia Baracka Obamu a jeho administratívy v Bielom dome sa veľmi rýchlo kráti. Už teraz Porošenko jasne chápe, že Donald Trump, ktorý sa netají svojím plánom zlepšiť vzťahy s Ruskom, nebude mať k Ukrajincom taký vrúcny vzťah ako Obama, neoconi a vojenskí jastrabi v Obamovom týme.

Tieto Vianoce a Nový rok budú pre väčšinu Ukrajincov smutné a chudobné. Na budúci rok sa Ukrajinci môžu s istotou spoľahnúť na ďalšie zhoršovanie ekonomickej situácie a masovú emigráciu z krajiny, pretože lepšie je byť živým bezdomovcom v EÚ, ako pracovitým Ukrajincom doma na Ukrajine, ktorému navyše hrozí x-tá vlna mobilizácie.

Ako dlho za takýchto podmienok dokážu Ukrajinci existovať, je však viac ako otázne.

Tu si môžete poyrieť fotky mŕtvych Ukrajincov na stránke rusvesna (foto 18+).

Tu si môžete pozrieť video s raneným vojakom Donecka:

Alexander Staver, Roman Skomorochov