Kyjev/Varšava 4. apríla (TASR/HSP/Foto:TASR)
Na Ukrajine už pôsobia poľskí experti, aby ukrajinským kolegom pomohli s prípravou reformy
Poľský prezident Bronislaw Komorowski dnes uviedol, že pri reforme miestnej samosprávy Ukrajina využije skúsenosti Poľska.
Vo vysielaní poľskej televízie TVP povedal, že na Ukrajine už pôsobia poľskí experti, aby ukrajinským kolegom pomohli s prípravou reformy “v poľskom štýle”. Spresnil, že v Poľsku sa reforma miestnej samosprávy ukázala ako efektívny prvok decentralizácie krajiny a odovzdania právomocí z centra na nižšie stupne. Uviedol tiež, že sprievodným faktorom je aj lepšie prerozdeľovanie finančných prostriedkov.
Komorowski dnes podľa agentúry UNIAN informoval, že na budúci utorok sa za jeho predsedníctva uskutoční zasadnutie poľskej vlády venované udalostiam na Ukrajine a pomoci, ktorú jej Poľsko môže poskytnúť.
“Treba porozmýšľať nielen nad tým, ako uhasiť politický, ekonomický a vojenský požiar, ale aj o tom, ako začať systematicky podporovať proces modernizácie Ukrajiny,” uviedol Komorowski. Poznamenal pritom, že takýmto spôsobom “poľské vedenie dosiahne aj vlastné ciele a pomôže samo sebe”. Upozornil, že ekonomickou krízou na Ukrajine sú zasiahnuté i poľské firmy.
Zasadnutia poľskej vlády, ktorým predsedá prezident, sa zvolávajú v mimoriadnych prípadoch. Komorowski ich zvolal len trikrát: v roku 2010 v súvislosti s haváriou prezidentského špeciálu pri ruskom Smolensku, kde prišla o život poľská elita vrátane prezidenta Lecha Kaczyňského, krátko pred predsedníctvom Poľska v EÚ, ako aj v súvislosti s plánmi na pripojenie Poľska do eurozóny.
Od vypuknutia politickej krízy na Ukrajine vlani v novembri zvolal Komorowski už trikrát Radu národnej bezpečnosti Poľska, ktorej členmi sú ministri a zástupcovia opozičných politických strán.
Protivládne nepokoje na Ukrajine vypukli 21. novembra 2013, keď vláda vtedajšieho premiéra Mykolu Azarova napriek dlhodobým prípravám odmietla podpísať asociačnú zmluvu s EÚ, pričom ako dôvod uviedla nedostatočnú podporu ukrajinskej ekonomiky zo strany EÚ v podmienkach, keď Rusko pohrozilo, že po podpísaní asociačnej zmluvy zablokuje dovoz ukrajinskej produkcie do Ruska.
Mohutné protivládne nepokoje sa v Kyjeve obnovili znova 18. februára, keď potýčky protivládnych demonštrantov s policajnými zložkami i provládnymi provokatérmi prerástli v podstate do pouličných bojov medzi radikálne ladenými demonštrantami a príslušníkmi bezpečnostných zložiek, ktorým bola na sebaobranu vydaná aj ostrá munícia.
Veľmi výbušná situácia si vynútila rokovania medzi prezidentom Viktorom Janukovyčom a lídrami opozície, ktorí 21. februára prijali plán krokov zahŕňajúci predčasné prezidentské voľby, vytvorenie vlády národnej jednoty a návrat k ústave z roku 2004, ktorá výrazne obmedzila právomoci hlavy štátu v prospech parlamentu a vlády.
Krátko na to však Janukovyč i viacerí ministri jeho vlády opustili Kyjev či Ukrajinu. Parlament Janukovyča 22. februára odvolal z funkcie a na 25. mája stanovil termín predčasných prezidentských volieb. Funkciu prezidenta zastáva predseda parlamentu Oleksandr Turčynov. Svojich funkcií sa ujala aj nová vláda, ktorej predsedom je Arsenij Jaceňuk.
ru