Môj profil 
Predplatné
Aktuálne sa v pozícii urazeného a odstrčeného ocitol samotný Andrzej Duda, keď chýbal medzi prominentnými účastníkmi Svetového fóra pamäti holokaustu, ktorý sa v dňoch 22. – 23. januára konal v jeruzalemskom memoriáli Jad va-šem pri príležitosti 75. výročia oslobodenia Osvienčimu sovietskou Červenou armádou.
Formálnym dôvodom absencie poľskej hlavy štátu v zozname zahraničných hostí je nespokojnosť Andrzeja Dudu s tým, že izraelskí hostitelia mu vraj nevedeli garantovať rovnaký priestor na vystúpenie ako ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Poľský prezident považuje za neprípustné, ak by musel počúvať údajné lži ruského prezidenta bez možnosti reagovať. Zároveň s tým vytkol izraelským organizátorom, že dokumenty a filmové svedectvá odvysielané v Jad va-šem údajne nezohľadňujú poľské vojenské zásluhy v porážke nacistického Nemecka.
Pre Poľsko je veľkým ponížením hlavne to, že Izrael ako hlavný arbiter v otázkach holokaustu sa de facto postavil na stranu Vladimira Putina. Jednoznačný verdikt zaznel z úst izraelského ministra zahraničných vecí Yisraela Katza, ktorý v bezprostrednej prítomnosti Vladimira Putina odmietol akékoľvek pochybnosti o úlohe sovietskej Červenej armády v oslobodení Osvienčimu.: „My – ako aj tí, ktorí boli oslobodení – poznáme historickú pravdu a vieme veľmi presne, kto nás oslobodil“. Pre podobné vyjadrenia a kritiku poľského antisemitizmu je Yisrael Katz podľa už dlhší čas personou non grata v Poľsku. Denník Haaretz pripomenul taktiež slová Yisraela Katza, podľa ktorého Poliaci „nasávajú antisemitizmus už s materským mliekom“.
Varšava taktiež veľmi ťažko nesie nedávne zverejnenie citlivých dokumentov z ruských vojenských archívov, ktoré stavajú Poľsko do krajne nepriaznivého svetla. Nejde pritom len o poklonkovanie poľského veľvyslanca v nacistickom Nemecku Józefa Lipskeho, ktorý v 30-tych rokoch nadšene tlieskal nacistickým plánom konečného riešenia židovskej otázky a navrhoval postaviť Hitlerovi v Poľsku pomník, ak vyvezie všetkých poľských židov do Afriky.
Lokajský postoj poľských politických špičiek k hitlerovskému Nemecku je rovnakou škvrnou poľských dejín ako krvavé zločiny poľských nacionalistov z takzvanej Armie Krajowej (AK) dirigovanej z Londýna, ktorí aj po ústupe nemeckého Wehrmachtu a oslobodení Varšavy a Osvienčimu sovietskou Červenou armádou pokračovali vo vraždení príslušníkov židovského a ukrajinského etnika. Extrémisti z AK sa pritom neštítili nielen zabíjania červenoarmejcov, ktorým sa podarilo uniknúť z nemeckého zajatia, ale uchyľovali sa aj k priamym teroristickým činom v tyle postupujúcej Červenej armády, čo potvrdzujú početné odtajnené dokumenty z ruských vojenských archívov.
Gabriel Gačko
.jpg)
.JPG)
