Môj profil 
Predplatné
Vnímanie EÚ ako garanta mieru a prosperity má podľa politologičky vplyv na to, že Slováci dlhodobo dôverujú inštitúciám EÚ viac ako tým slovenským. Z meraní tiež vyplynulo, že pre obyvateľov Slovenska sú najväčšími problémami zdravotné či sociálne zabezpečenie, rastúce ceny, inflácia a náklady na život. Világi si však nemyslí, že by Slováci v porovnaní s ostatnými obyvateľmi EÚ mali výrazne rozdielne priority, viac však zdôrazňujú tie, ktoré sú pre nich akútne.
Zatiaľ čo Národnej rade Slovenskej republiky (NR SR) dôveruje 23 percent respondentov, v prípade Európskeho parlamentu (EP) je to 51 percent. Porovnanie dôveryhodnosti v Európsku komisiu (EK) s Vládu SR je 48 ku 23-om percentám. Podľa politologičky je rozdiel spôsobený viacerými faktormi. „O európskych inštitúciách majú občania predsa len menej informácií a sú menej pretriasané v médiách. Aj ako inštitúcie, ale aj čo sa v nich deje, kto sa v nich háda, či ako vykonávajú svoju funkciu. Zatiaľ čo dianie v národnom parlamente, vláde či na súdoch je bežne v médiách pretriasané a kritizované,“ vysvetlila Világi. Podľa nej je vyššia dôvera v európske inštitúcie spôsobená aj vnímaním EÚ v slovenskom kontexte. „Už pri vstupe Slovenska bola EÚ vnímaná ako inštitúcia, ktorá zabezpečuje demokratizáciu, modernosť krajiny a jej prosperitu. Toto pozitívne vnímanie EÚ u Slovákov ešte stále do istej miery pretrváva,“ tvrdí. Dodáva, že takéto vnímanie sa potom prenáša aj na samotné inštitúcie, ktoré EÚ tvoria.
Miera dôvery je výrazne nižšia v porovnaní s európskym priemerom aj pre oblasti polície a súdnictva. Világi si myslí, že tento výsledok ovplyvňuje najmä situácia v danej krajine. „Na Slovensku sa už vyše roka odhaľujú nové a nové zlyhania práve v týchto inštitúciách a poukazuje sa na to, že existovali prepojenia medzi tými, ktorí zločiny páchali a tými, ktorí ich mali trestať. A toto, samozrejme, veľmi negatívne vplýva na vnímanie celej justície,“ dodala.
Najväčšími problémami Slovákov sú podľa najnovšieho Eurobarometra sociálne a zdravotné zabezpečenie (45 percent) a rastúce ceny, inflácia či náklady na život (38 percent). Oproti európskemu priemeru je to v oboch kategóriach približne dvojnásobne viac (EÚ priemer je 23 a 18 percent). Világi si myslí, že rozdiel nie je priamo v identifikácii problémov Slovákmi, tie sa od Európanov nelíšia, no Slováci sa podľa nej viac zaujímajú o témy, ktoré ich akútne trápia. Politologička uviedla, že životná úroveň je tradične vnímaná na Slovensku ako problém, pri ktorom Slováci dlhodobo očakávali, že sa vstupom do EÚ rapídne zvýši. „Očakávali, že dobehnú Nemecko a potom to vnímajú negatívne. Ako niečo, čo sa nenaplnilo, a to je pre nich problém. Predstavovali si, že ich životná úroveň bude jednoducho vyššia, a preto to aj takto verbalizujú,“ povedala.
Za menší problém oproti európskemu priemeru (21 percent) považujú Slováci otázky životného prostredia a klímy, uviedlo to 11 percent z nich. Environmentálne témy sa na Slovensku podľa politologičky dlhodobo nekomunikovali. „Nástup postmateriálnych hodnôt ako je ochrana životného prostredia, ide ruka v ruke s tým, že už základné sociálne zabezpečenie máme a potom sa môžeme venovať tým ďalším témam,“ povedala. Aj na Slovensku sú podľa nej regióny, kde sú síce zlé sociálno-ekonomické pomery, „lenže situácia sa tam dostala do takého štádia, že obyvatelia nemôžu konzumovať doma vypestované plodiny, pretože sa tam zhoršila situácia s dlhodobou ekologickou záťažou. A v takýchto momentoch sa pre nich environmentálna situácia stáva kľúčovou témou.“
Világi uviedla, že takýto problém nastáva napríklad aktuálne na východe Slovenska v regiónoch ako sú Strážske, Humenné a Vranov nad Topľou. Podľa nej environmentálna politika potrebuje „scitlivenie obyvateľov“ a politikov voči týmto problémom a Slovensku pomáha, že sa vo svete stáva diskutovanou témou.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
