Demonštranti vyzývali poľskú vládu, aby prehodnotila svoju politiku voči Ukrajine. Skandovali slogany ako “Hanba Ukrajine, “Šuchevyč je zločinec, “banderovci sú vrahovia”.
Na proteste sa zúčastnili stúpenci organizácií Národný radikálny tábor a Všepoľská mládež i politickej strany Národné hnutie, ktorá má v dolnej komore parlamentu jedného poslanca.
Predstaviteľ Národného hnutia vyhlásil, že demonštrácia bola reakciou na pochod ukrajinských nacionalistov v Ľvove zo 4. marca na počesť Romana Šuchevyča, ktorého označil za “zodpovedného za genocídu vo Volyni”.
V rovnakom čase prišli pred ukrajinské veľvyslanectvo aj Poliaci, ktorí vyjadrili solidaritu s Ukrajinou pod sloganom “Za vašu a našu dôstojnosť”.
Ukrajinské veľvyslanectvo vo Varšave reagovalo na demonštráciu ultranacionalistov nasledovným vyhlásením: “Vedome či nie svojimi činmi a vyhláseniami podnecujú neznášanlivosť a konajú v záujmoch Kremľa. V jeho imperiálnej politike nie je miesto ani pre slobodnú Ukrajinu, ani pre slobodné Poľsko, ani pre demokratickú Európu.”
Postoj voči Banderovi
Pokiaľ ide o Stepana Banderu, vodcu ukrajinského nacionalistického hnutia, ktorý počas druhej svetovej vojny úzko spolupracoval s nemeckými nacistami, táto postava stále rozdeľuje ukrajinskú spoločnosť. Postoj voči nemu sa pohybuje od úplnej podpory v niektorých oblastiach na západe krajiny až po ostro nepriateľský postoj na zvyšku územia.
Práve Porošenko v máji 2015 pridelil niekdajšej Organizácii ukrajinských nacionalistov – Ukrajinskej povstaleckej armáde (OUN-UPA) štatút bojovníkov za nezávislosť.
Keď ukrajinský parlament v apríli 2015 schválil tento zákon, vtedajší poľský prezident Bronislaw Komorowski upozornil, že to znemožňuje poľsko-ukrajinský historický dialóg. Pripomenul, že pokiaľ ide o vzťahy Poľska a Ukrajiny, táto kapitola dejín nie je uzavretá, a vyslovil sa za “hľadanie pozitívnych riešení”.
Poľský Sejm zasa schválil v júli 2016 rezolúciu označujúcu zločiny spáchané OUN-UPA voči Poliakom v oblasti Volyne v rokoch 1943-45 za genocídu. Sejm stanovil, že 11. júl bude dňom spomienky na obete tejto genocídy spáchanej ukrajinskými nacionalistami.
“Je mi ľúto počuť o rozhodnutí poľského Sejmu. Viem, že mnohí sa to budú snažiť využiť na politické špekulácie… Musíme sa však vrátiť k prikázaniu Jána Pavla II. – odpúšťame a žiadame o odpustenie. Iba spoločnými krokmi môžeme dôjsť ku kresťanskému zmiereniu a jednote. Iba spoločne sa môžeme dozvedieť o všetkých skutočnostiach tragických stránok našich spoločných dejín,” reagoval vtedy Porošenko.
Predseda poľskej vládnucej strany Právo a spravodlivosť Jaroslaw Kaczyňski v januári 2017 vyhlásil, že budúcnosť vzťahov medzi Poľskom a Ukrajinou závisí od postoja Kyjeva k dejinám, najmä k úlohe niekdajšej UPA.
“Stále nie je jasné, či sa Ukrajina vydá na cestu, ktorá je pre Poľsko neprijateľná, teda či bude udržiavať svoju historickú legitimitu v súlade s tradíciami UPA – tradíciami organizácie, ktorá sa dopustila ohavných zločinov proti Poliakom, alebo či sa vzdá tejto cesty,” uviedol Kaczyňski pre Poľský rozhlas.
Podľa poľských historikov zahynulo v oblasti Volyne približne 100.000 Poliakov. Ukrajinskí historici však pripomínajú aj tisíce Ukrajincov zabitých v tomto období. Taktiež tvrdia, že počet obetí, o ktorom hovoria ich poľskí kolegovia, je prehnaný, a hovoria o najviac 30.000 mŕtvych. S odvolaním sa na historické dôkazy taktiež pripomínajú, že mnoho Poliakov brutálne zavraždili príslušníci sovietskej tajnej služby NKVD, ktorí sa vydávali za bojovníkov OUN-UPA.