Môj profil 
Predplatné
Demonštranti vyzývali poľskú vládu, aby prehodnotila svoju politiku voči Ukrajine. Skandovali slogany ako “Hanba Ukrajine, “Šuchevyč je zločinec, “banderovci sú vrahovia”.
Na proteste sa zúčastnili stúpenci organizácií Národný radikálny tábor a Všepoľská mládež i politickej strany Národné hnutie, ktorá má v dolnej komore parlamentu jedného poslanca.
Predstaviteľ Národného hnutia vyhlásil, že demonštrácia bola reakciou na pochod ukrajinských nacionalistov v Ľvove zo 4. marca na počesť Romana Šuchevyča, ktorého označil za “zodpovedného za genocídu vo Volyni”.
V rovnakom čase prišli pred ukrajinské veľvyslanectvo aj Poliaci, ktorí vyjadrili solidaritu s Ukrajinou pod sloganom “Za vašu a našu dôstojnosť”.
Ukrajinské veľvyslanectvo vo Varšave reagovalo na demonštráciu ultranacionalistov nasledovným vyhlásením: “Vedome či nie svojimi činmi a vyhláseniami podnecujú neznášanlivosť a konajú v záujmoch Kremľa. V jeho imperiálnej politike nie je miesto ani pre slobodnú Ukrajinu, ani pre slobodné Poľsko, ani pre demokratickú Európu.”
Postoj voči Banderovi
Pokiaľ ide o Stepana Banderu, vodcu ukrajinského nacionalistického hnutia, ktorý počas druhej svetovej vojny úzko spolupracoval s nemeckými nacistami, táto postava stále rozdeľuje ukrajinskú spoločnosť. Postoj voči nemu sa pohybuje od úplnej podpory v niektorých oblastiach na západe krajiny až po ostro nepriateľský postoj na zvyšku územia.
Práve Porošenko v máji 2015 pridelil niekdajšej Organizácii ukrajinských nacionalistov – Ukrajinskej povstaleckej armáde (OUN-UPA) štatút bojovníkov za nezávislosť.
Keď ukrajinský parlament v apríli 2015 schválil tento zákon, vtedajší poľský prezident Bronislaw Komorowski upozornil, že to znemožňuje poľsko-ukrajinský historický dialóg. Pripomenul, že pokiaľ ide o vzťahy Poľska a Ukrajiny, táto kapitola dejín nie je uzavretá, a vyslovil sa za “hľadanie pozitívnych riešení”.
Poľský Sejm zasa schválil v júli 2016 rezolúciu označujúcu zločiny spáchané OUN-UPA voči Poliakom v oblasti Volyne v rokoch 1943-45 za genocídu. Sejm stanovil, že 11. júl bude dňom spomienky na obete tejto genocídy spáchanej ukrajinskými nacionalistami.
“Je mi ľúto počuť o rozhodnutí poľského Sejmu. Viem, že mnohí sa to budú snažiť využiť na politické špekulácie… Musíme sa však vrátiť k prikázaniu Jána Pavla II. – odpúšťame a žiadame o odpustenie. Iba spoločnými krokmi môžeme dôjsť ku kresťanskému zmiereniu a jednote. Iba spoločne sa môžeme dozvedieť o všetkých skutočnostiach tragických stránok našich spoločných dejín,” reagoval vtedy Porošenko.
Predseda poľskej vládnucej strany Právo a spravodlivosť Jaroslaw Kaczyňski v januári 2017 vyhlásil, že budúcnosť vzťahov medzi Poľskom a Ukrajinou závisí od postoja Kyjeva k dejinám, najmä k úlohe niekdajšej UPA.
“Stále nie je jasné, či sa Ukrajina vydá na cestu, ktorá je pre Poľsko neprijateľná, teda či bude udržiavať svoju historickú legitimitu v súlade s tradíciami UPA – tradíciami organizácie, ktorá sa dopustila ohavných zločinov proti Poliakom, alebo či sa vzdá tejto cesty,” uviedol Kaczyňski pre Poľský rozhlas.
Podľa poľských historikov zahynulo v oblasti Volyne približne 100.000 Poliakov. Ukrajinskí historici však pripomínajú aj tisíce Ukrajincov zabitých v tomto období. Taktiež tvrdia, že počet obetí, o ktorom hovoria ich poľskí kolegovia, je prehnaný, a hovoria o najviac 30.000 mŕtvych. S odvolaním sa na historické dôkazy taktiež pripomínajú, že mnoho Poliakov brutálne zavraždili príslušníci sovietskej tajnej služby NKVD, ktorí sa vydávali za bojovníkov OUN-UPA.
.jpg)
