Jednotky protiasadovských proamerických skupín operujú ešte v Kuneitre, Suveide a vo Východnej Gute. ISIL, voči ktorému USA neúspešne viedli leteckú kampaň takmer 4 roky, výsledkom čoho bol rozmach tejto organizácie nielen v Sýrii, ale aj v Iraku. Momentálne ISIL pôsobí len vo vzdialených oblastiach a naučil sa báť ruských a sýrskych lietadiel.

Saudská Arábia a jej spojenci z oblasti Perzského zálivu i naďalej podporuje finančne, bojovým materálom i organizovaním a výcvikom teroristov protiasadovskú opozíciu v Sýrii, no táto pomoc čoraz viac pripomína lekársku pomoc v paliatívnej medicíne. Sýrska opozícia podporovaná USA sa stále zúfalo drží pri živote, nedokáže však už reálne a plnohodnotne existovať.

Američania dokonca museli pristúpiť k “umelému dýchaniu” v podobe priameho prísunu svojich príslušníkov špeciálnych jednotiek, ktorí majú demoralizované zvyšky opozície zachrániť pred útokmi ruského letectva a sýrskej armády i ich spojencov. V rámci “elektrošokov” dokonca americké letectvo podporilo teroristov leteckým útokom v oblasti Deir ez Zor, pri ktorom americké F-16 a A-10 zaútočili na pozície sýrskych vládnych vojsk, stav pancienta s menom “americká zástupná armáda” je však aj naďalej veľmi vážny.

Politické aktivity USA už minimálne 2x zachránili teroristov pred likvidáciou. Už 2x John Kerry zinscenoval prímerie, ktoré pomohlo teroristom utiecť z ohrozených oblastí, kde ich čakala istá smrť a ich postavenie bolo kritické. Vďaka zinscenovanému prímeriu teroristi získali čas na oddych, posilnili svoje stavy, získali nové zbrane a upevnili svoje pozície, prípadne sa pripravili na protiútok.

Američania a ich spojenci pokrytecky hovoria o potrebe dialógu, zaujíma ich však jediné – zachrániť svoju zástupnú armádu, aby aj naďalej dokázali destabilizovať nielen Sýriu, ale aj celý Blízky východ. Američania pokrytecky odmietajú zverejniť tajné dokumenty zo Ženevy a naďalej podporujú v rámci umiernenej opozície aj také zvery, akými boli členovia Nur Eddin Zinki, organizácie, ktorá sa mediálne chválila odrezaním hlavy 12 ročného chlapca. Nebyť práce sýrskych a ruských bezpečnostných síl a sýrskej armády, ešte dnes by vrahovia z tejto organizácie chodili po svete, pričom by sa spoliehali na americkú pomoc. Chvalabohu nik z týchto hoväd v ľudskej podobe už nežije, sýrski vládni vojaci svoju prácu vykonali naozaj dobre.

Mier v Sýrii nastane len vtedy, ak sýrska armáda zlikviduje všetkých teroristov. Ak by zostala Sýria a Rusko na pol ceste, Američania opätovne doplnia stavy teroristov a znovu začnú zo svojou zákernou politikou destabilizácie, pričom už neváhajú ani sa vyhrážať teroristickými útokmi v ruských mestách. Len likvidácia teroristov a ich inštruktorov a spojencov dokáže zabezpečiť v Sýrii mier.

Keď Rusko rokuje s USA diplomaticky, čoraz častejšie sa presvedčuje, že USA nemienia svoje diplomatické dohody plniť. Vierolomnosť a podlosť sú charakteristickým znakom americkej diplomacie a k diplomacii sú Američania ochotní pristúpiť až vtedy, ak sa im vojensky tvrdo šliapne na hlavu. A aj vtedy sa krútia ako had a snažia sa neustále škodiť.

Američania však nie sú jediní, kto sa snažil diplomaticky ťahať Rusko za nos. Počas celej svojej histórie ak Rusko rokovalo diplomaticky – či už v 7 ročnej vojne s Pruskom (1756 – 1763), v čase Napoleonských vojen (1799 – 1815), na Balkáne (1877 – 1878), s Nemeckom (1935 – 1941) súperi Ruska využívali celú škálu špinavých trikov a snažili sa Rusko oklamať. Rusko vždy malo priam nebeskú trpezlivosť, nakoniec keď pohár trpezlivosti pretiekol, udrelo rázne päsťou a situáciu vyriešilo. Vtedy už však nepomohol žiaden nárek a ani prosby či hysterické pobehovanie po miestnosti – o tom by mohol rozprávať aj Hitler, Napoleon, Fridrich Veľký, či švédsky panovník Karol XII.

Hovorí sa, že vojna je pokračovaním politiky. Ak sa súperi rozhodnú pokračovať v takomto silovom druhu politiky, nemali by zabúdať že vojny Rusko nikdy nezačína, no vždy ich víťazne končí. A keď sa Rusi rozhodnú konať, intrigy, diplomatické dvojzmyselnosti a klamanie súperom Ruska nijako nepomôžu.

Ruský prezident Putin jasne povedal, že v ďalšej vojne už Rusko nebude bojovať na svojom území a nebude čakať na útok. Rusko má dostatočný vojenský a jadrový potenciál na to, aby sa dokázalo nielen ubrániť, ale dokázalo súpera zasiahnuť tvrdo aj na jeho území. Na to by nemali súperi Ruska zabúdať a nemali by sa spoliehať na to, že ich oceán pred ruskou odvetou uchráni.