Najslávnejšie cyklistické preteky majú rovnakého víťaza ako pred rokom. Zatiaľ čo však vlani Pogačar rozhodol šokujúcim zvratom v časovke v predposlednej etape, v tomto roku to bolo trojtýždňové dominantné predstavenie 22-ročného Slovinca. Chvíľami sa dokonca zdalo, že ani nepotrebuje podporu spolujazdcov z tímu Spojených arabských emirátov.

“Pred rokom prišlo moje víťazstvo ako blesk z jasného neba a ani som si to na konci poriadne neužil. Tento rok sa mi to už podarilo,” uviedol Tadej Pogačar, cituje ho aj portál iDnes.cz.

Bez ujmy prežil úvodných päť etáp, keď popadalo veľmi veľa kvalitných cyklistov vrátane jeho priamych konkurentov v boji o celkové víťazstvo. A to bol veľmi dôležitý základ neskoršieho úspechu. V úvode pretekov sa pohyboval na druhom až šiestom mieste priebežnej klasifikácie. A keď sa v 8. etape s cieľom v alpskej dedinke Le Grand Bornand prvýkrát obliekol do žltého dresu, nevyzliekol sa z neho až do parížskeho cieľa. Už po jedenástej etape mal pred najbližším prenasledovateľom vyše päťminútový náskok a ten si v pohode udržal aj počas nasledujúcich desiatich dní. K trom etapovým víťazstvám pridal aj jedno druhé, dve štvrté a dve šiesta miesta. Slovom dominancia na pohľadanie.

“Nepripadám si ako pán pelotónu. To len médiá a niektorí súperi ma tak počastovali. Som ten istý Tadej Pogačar ako pred desiatimi rokmi. Mám rád Big Mac s hranolkami a bicykel považujem za svoju najmilšiu hračku. Veľmi ma baví súťažiť a ešte viac vyhrávať. Viem však akceptovať, ak je niekto lepší. Nie som smutný po prehrách, lebo tie rovnako patria k športu. Snažím sa vyhýbať negatívnym emóciám, lebo na pôvodnom výsledku nič nezmenia,” skonštatoval staronový kráľ Tour de France.

Porovnávanie s velikánmi cyklistiky

Dvakrát za sebou vyhral najslávnejšie preteky predtým naposledy Chris Froome v rokoch 2016 a 2017. Ani tento Brit, ani legendy ešte z minulého storočia Miguel Indurain, Greg LeMond, Bernard Hinault či Eddy Merckx neobhájili svoj triumf v takom mladom veku ako teraz Pogačar. Môže to znamenať začiatok veľmi dlhého panovania rodáka z Komendy vo svetovom cyklistickom pelotóne.

“Nechcem sa teraz zbytočne zamýšľať nad tým, čo bude o pár rokov. Nepotrebujem to. Snažím sa naplno vychutnať súčasné víťazstvo,” podotkol Pogačar.

Aj keď sa odborníci a súperi vyjadrujú o Pogačarovom výkone na TdF 2021 len v superlatívoch, jeho osobný tréner Iňigo San Millán, to vidí trochu inak.

“Tadej je na trati zabijak a mimo nej usmievavý chlapík. Je však zrejme frustrujúce pre jeho konkurentov, že množstvo ľudí označuje jeho výkon za nadpozemský. Podľa mňa väčšinu tejto Tour odšliapal pod svojím osobným prahom výkonnosti. Ani v jednej etape nedosiahol také čísla ako pred rokom. Nedosiahol ich preto, lebo ho k takým výkonom nikto reálne nevyzval,” uviedol San Millán, ktorý je šéftréner v tíme SAE, ale aj profesor na univerzite v americkom Colorade.

San Millán nepriamo naznačil, že konkurencia bola tento rok na Tour de France slabšia v porovnaní s vlaňajškom.

“Útočné výpady súperov neboli také silné. Napríklad tím Ineos Grenadiers urobil opäť chyby v príprave na vysokohorských kempoch,” myslí si španielsky odborník.

Pre objektivitu treba dodať, že Pogačarovi pomohlo aj predčasné odstúpenie jeho krajana Primoža Rogliča pred 9. etapou. Limitovaný mnohými zraneniami po páde v 3. etape sa jazdec tímu Jumbo-Visma rozhodol nepokračovať. Práve Roglič bol zrejme jediný, kto mohol Pogačara viac preveriť v kopcoch aj v individuálnej jazde proti chronometru. O tom je však zbytočné polemizovať, keďže osud to zariadil inak.

Mentálna odolnosť

Športový riaditeľ tímu SAE Allan Peiper vyzdvihol už viackrát spomenutú mentálnu odolnosť Pogačara.

“On sa nikdy ničím nestresuje. V dobrej nálade sa lepšie vyspí a rýchlejšie zregeneruje. To mu dáva päťpercentný náskok pred konkurentmi už na začiatku etapy.” myslí si Peiper.

Hlbokú poklonu Pogačarovi zložil aj jeho o 37 rokov starší krajan Primož Čerin, prvý Slovinec, ktorý ešte v roku 1986 dokončil Tour de France.

“Veľká gratulácia, Pogi! Za 30 rokov, čo som ukončil kariéru, som nevidel nikoho na trojtýždňových pretekoch jazdiť s takou ľahkosťou. Čím viac sa pýtam, či Tadej za tri týždne niečo pokazil, tým viac som presvedčený, že zajazdil perfektné preteky. Vo všetkých etapách, ktoré mohli potenciálne rozhodnúť o víťazovi pretekov, bol o triedu alebo aj dve lepší ako jeho súperi. Na tejto Tour nás Tadej neustále presviedčal o tom, že sú to asi veľmi ľahké preteky. Samozrejme, skutočnosť je taká, že na Tour nič nie je ľahké,” napísal Čerin vo svojom stĺpčeku v denníku Delo.

Pozornosť obrátil aj na nadchádzajúce olympijské preteky v Tokiu. Preteky s hromadným štartom mužo sa tam budú konať už o päť dní a Pogačar už aj s Rogličom by tam mali patriť medzi najväčších favoritov na víťazstvo.

“Náročná trasa obom vyhovuje. Bude to však úplne niečo iné ako Tour de France, jednorazové preteky častejšie bývajú lotéria. Z mentálneho, fyzického aj taktického hľadiska budú musieť byť čo najlepšie pripravení na to, aby v kľúčových kilometroch urobili niečo navyše v porovnaní so súpermi. Obaja už dokázali, že môžu byť dobrí aj na klasikách. Výhodou bude aj podpora silného slovinského tímu. Ak sa v tíme utvorí magická atmosféra, vidím reálne šancu na dobrý výsledok pre Tadeja alebo Primoža,” podotkol Čerin.