Môj profil 
Predplatné
Štúdiu spracoval tím nezávislého inštitútu vo Viedni (Industriewissenschaftliches Institut Wien). Konkurenčnú schopnosť automobilového priemyslu hodnotili autori z pohľadu nákladov a inovácií.
Pri analýze vývoja celkových nákladov práce je dôležitá ich štruktúra, teda pomer miezd a platov (priame náklady práce) a vedľajších nákladov práce (daň z príjmu a príspevky na sociálne poistenie). Ako ukazuje štúdia, Slovensko sa dostáva pri výške vedľajších nákladov práce vysoko nad priemer európskych krajín. Zamestnávatelia na Slovensku platia na 100 eur hrubej mzdy dodatočné vedľajšie náklady vo výške 37 eur, čo je nad priemerom krajín EÚ. Len podiel príspevkov na sociálne poistenie hradené zamestnávateľom predstavuje na celkových pracovných nákladoch 23,5 %. Vyšší podiel vykazuje iba Česká republika. Ostatné krajiny analyzované v štúdii, ako sú napríklad Poľsko, Maďarsko či Portugalsko, zaťažujú zamestnávateľov o 4 až 9 percentuálnych bodov menej. Navyše, podiel príspevkov na sociálne poistenie má na Slovensku najvyšší prírastok spomedzi všetkých skúmaných krajín.
“Ďalšou sledovanou veličinou je prírastok nákladov v súvislosti s produktivitou práce. Oproti roku 2010 na Slovensku môžeme vidieť nárast produktivity práce o 28,8 % a nákladov na zamestnanca o 44,1 %. Rýchlejší rast nákladov práce nad úroveň rastu produktivity práce implikuje zvýšenie jednotkových nákladov práce a tiež indikuje pokles nákladovej konkurenčnej schopnosti automobilového priemyslu na Slovensku,” priblížil autor štúdie Mikuláš Luptáčik.
Pri porovnaní podielu výskumníkov na celkovej zamestnanosti v automobilovom priemysle Slovensko výrazne zaostáva. Lídrom v tejto oblasti je Nemecko s takmer 10 % výskumníkov, nasledované Spojeným kráľovstvom so 4,99 %. Okolo 2 % sa pohybujú Fínsko a Maďarsko. Slovensko dosahuje necelé 1 %. Ide teda o dlhodobé podfinancovanie výdavkov na výskum a vývoj, nižšie percento výdavkov z HDP malo už iba Bulharsko a Rumunsko. Ak by sa malo Slovensko dostať na úroveň Českej republiky, Maďarska, Portugalska, Španielska či Poľska, mali by sa výdavky na výskum a vývoj zvýšiť približne o 50 %.
Ako uviedol prezident ZAP Alexander Matušek, zväz dlhodobo poukazuje na potrebu zachovania konkurencieschopnosti kľúčového odvetia nášho hospodárstva, ktoré generuje priamo či nepriamo 275.000 pracovných miest a na celkovej priemyselnej produkcii sa podieľa 49,5 %. Pokles nákladovej konkurencieschopnosti automobilového priemyslu môže viesť k zníženiu záujmu o investovanie na Slovensku, čo bude mať priamy dopad na prílev zahraničných investícií.
.jpg)
.jpg)
