Nazbieralo sa to: Šimečka by chcel kázať, no stratil morálne právo

Milenky a žúrky, to je životný štýl umelca (bez ohľadu na úroveň jeho diela). Keď ide o spôsob života je zaujímavé, že dnes v parlamente sledujeme zavzdušnenú opozíciu útočiť na koalíciu kvôli tomu, že vraj zmena rokovacieho poriadku „nezakryje” akí sú predstavitelia vládnych strán „v skutočnosti”. Taký Jaroslav Spišiak (PS) hovorí o tom, že videl v NR SR to „najtemnejšie zlo, ktoré sa maskuje za dobro”…

Je komické, že opozícia en bloc nedokáže ani len rozlíšiť medzi základnými kategóriami etika – etiketa. Pri zmene rokovacieho poriadku predsa prioritne nešlo o to, aby ste sa tvárili, že ste lepší, než naozaj ste – vyžaduje sa dodržiavanie bontónu, istých štandardov vystupovania na verejnosti. Pravda, za nedorozumenie môže aj koalícia – prečo ten dokument nazvali Etickým kódexom a spojili v ňom jablká s hruškami (teda pravidlá vystupovania s požiadavkami na čestné chovanie), to nepochopím. Mali normálne jednoznačne spísať pravidlá správania sa a vystupovania na pôde NR SR a nepliesť to s morálnym apelom.

Niekto poletí, iný bude prezidentom

Maskovať sa za „dobro” je od roku 1989 jednoduché: stačí nenávidieť Rusko a spochybňovať neomylnú dokonalosť demokracie v spojitosti s kapitalizmom. Na vzor Václava Havla alebo aj v tradícii rodiny Šimečkovcov. Dokonca naše liberálne médiá sa teraz otvorene zastávajú svojich modiel: „Zuzana Čaputová ani Marta Šimečková na rozdiel od Miroslava Lajčáka Epsteinovi nepísali, že ich ešte „nevidel v akcii“, ani s ním nežartovali, že dievčatá sú najlepší ruský vývoz po rope.” Sám Šimečka potom na pondelkovej tlačovke ako taký kazateľ od pultu žiadal Roberta Fica o skladanie účtov, teda zodpovedanie otázky, či bol v kontakte s Jefrrey Epsteinom alebo bývalým poradcom amerického prezidenta Steve Bannonom.

Odkiaľ berie morálne právo na také otázky, keď nedávno presiakol škandál ohľadom účtovníctva v jeho rodine?

To viete, fanúšikovia vám odpustia aj zlozvyky a neresti – zato prezidenta Miloša Zemana dnes bez hanby pranierujú za čokoľvek, čo pripomína prešľap voči normám spoločenského správania. A hoci potom o reálnom životnom štýle exdiplomata Lajčáka nič nevieme, iba na základe nejakých materiálov (ktorých pravosť nebola overená), sme schopní ho definitívne odpísať…

Samozrejme, pre úplné prijatie u prozápadných más sa hodí tiež symbolicky pokľaknúť pred americkým kongresom, ako vyššie menovaný disident-dramatik. Ktorý bol, mimochodom, tak trochu vyvoleným – v porovnaní s tým, ako dopadli jeho náprotivky napríklad v štátoch Latinskej Ameriky. Pre porovnanie, marxistické vedenie v Čile padlo v roku 1973 vďaka serióznej podpore prevratu zo strany USA, a hľa, ako sa potom Pinochet správal k politickým protivníkom: dostali zdarma výlet helikoptérou a lekciu skoku bez padáku. A to nehovoríme o temnom období bezprostredne po 2. svetovej vojne, ale o 70. rokoch.

Minister zahraničných vecí Kissinger vtedy priznal prezidentovi Nixonovi, že v prevrate mali prsty – nejde o žiaden hoax, prepis ich telefonického rozhovoru je dnes už odtajnený a verejne prístupný. Ale keď ste „tí dobrí”, tak môžete. Aj včera, aj dnes, aj zajtra.

Aj v Kyjeve.

Nie je Nežná ako „Nežná”

Kým v novembri 1989 u nás prebiehala pokojná (a ako niektorí hovoria – režírovaná) „tranzícia” od jedného režimu k druhému, na opačnej pologuli to vrelo: v štáte El Salvador bolo zavraždených šesť jezuitských disidentov vrátane ich domácej a jej dcéry. Vykonávateľmi strašného činu boli vrahovia trénovaní jednotkami USA. Ako upozornil v známom komentári filozof Noam Chomsky, disent v tamojších podmienkach trpel neporovnateľne viac, než jeho východoeurópski kolegovia.

Ešte aj spomínaný Havel mal možnosť písať z väzenia listy (podľa spoluväzňov dokonca nemal starosť o prísun cigariet). Oproti tomu taký José Mujica, ľavičiar a bývalý prezident Uruguay, strávil pod diktátorskou vládou za mrežami okolo 14 rokov; z toho značnú časť na samotke. Zaujímavé, že jeho pľúca väzenie nezničilo…

Isteže nepopieram, ako mnohí ľudia u nás trpeli pod čižmou nedemokratického útlaku! Som si tiež vedomý strašných politických procesov z povojnových čias. Avšak súčasne nemožno zatvárať oči pred neskoršou prominentnosťou „vyvolených”, nad ktorými akoby držal zázračnú ochrannú ruku Západ (keď sa mu to hodí)…

Telo ako dôkaz

Nekritický kult osobnosti sa buduje práve na tých vyvolených – nazbieralo sa to a my nemôžeme mlčať. Veď aká je situácia dnes: napríklad z osobnej tragédie rodín Kuciakovcov tu pro-washingtonské sily urobili celoštátnu záležitosť a politickú agendu. Pomník sem, pomník tam; pre dvojicu, ktorú pred vraždou nik nepoznal (okrem spolupracovníkov a ich úzkych kruhov). Zatiaľ čo pomníky skutočných medzinárodných hrdinov, teda anonymných červenoarmejcov, ktorí tu padali v tuctoch počas nášho oslobodenia, sú hanobené, alebo ich žiadajú odstrániť…

Kult osobnosti sa však týka aj ďalších osôb verejného života. Markantnú paralelu môžeme potiahnuť od partnerky Michala Šimečku až k samotnému Stalinovi. Počkajte, nežartujem, zamyslime sa nad tým spolu: jej „tanec” bol vraj niekoľkokrát ocenený, hovorí tábor zástancov. A teda aj granty, ktoré podostávala, sú oprávnené. Logika tak káže, veď vysoké umenie si musíme vedieť ohodnotiť, keď samé na seba zjavne nezarobí.

Inými slovami, vaše peniaze jej pridelili na „objektívnom” základe. Rovnaký princíp používal socialistický realizmus, zvlášť stalinovská estetika – vodca je z princípu „krásny”, bez ohľadu na váš osobný vkus je to „objektívna” krása. Lebo tak povedali. Rovnako, ako na Ferienčíkovej „tras”, alebo výkony niektorých našich „nezávislých” hercov…

Alebo potom treba vyzerať ako filmová hviezda

Typický príklad: Petr Pavel. Tam je úplne jedno, či ste bezobsažná, jednorozmerná figúra karieristu, verklíkujúca požadovaný scenár. Aj teraz obhajoval „hodnoty” občianskej spoločnosti, keď ľudia vyšli do ulíc demonštrovať jeho podporu, lebo je slabý (zo Slovenska tam boli zástupcovia mimovládky Mier Ukrajine). Nu eto što? Dav sa potrebuje združovať, a letné festivaly ďaleko. Ja by som sa potom nečudoval, keby za prezidenta jedného dňa kandidoval u nás Šimečka junior – papierové predpoklady istej skupiny obyvateľstva spĺňa.

(Mimochodom, prezident Zeman už sa vyjadril, že z hľadiska interpretácie trestného zákonníka k údajnému vydieraniu prezidenta Pavla zo strany ministra zahraničných vecí Macinku prostredníctvom elektronických správ nedošlo.

Aby som to celé zhrnul v jedinej vete: Ak stojíte na „správnej” strane (ktorá sa vie predať) a viete, komu sa klaňať, potom vám prejde (skoro) všetko, vrátane vychutnávania alkoholu, cigariet, i mileniek. V očiach vašich priaznivcov možno aj duplicitné vyplácanie faktúr, veď vaša rodina si v minulosti toľko vytrpela. A vy ste predsa tí slušní, tí dobrí, tí chrumkaví.

Ako sa Šimečka preriekol

Nuž čo teraz s týmto pokrytectvom? Jedine odhaľovať súvislosti a falošnosť argumentov tých, ktorí za veľkými heslami skrývajú vlastné neistoty, prospechárstvo, dvojaký meter, či vôľu k moci. Aby verejnosť poznala, čo sú zač.

Videli ste ako v jednej z víkendových relácií nemotorne obhajoval kauzu s faktúrami mimovládky jeho matky opozičný líder? Zľahčoval vec tým, že keby neboli rodinní príslušníci, riešilo by sa to správnym konaním, ako tisíce iných prípadov. Lenže ich klan sa tvári ako ten najposvätnejší (pani tuším chodí aj vyučovať rómske deti na Záhorí), takže tu vidíme „trošku” rozpor v tom, ako fungujú.

Ale Šimečka sa preriekol v ďalšej veci. Vraj „nepopierame, že sa to nemalo diať”. Tak moment – jedna vec je jednorázová chybička, ktorá „se vloudí”. On ale hovorí o tom, že niečo sa „dialo”, čiže v opakovanom procese? A že „takto sa nemá robiť účtovníctvo.” Tak počkajte, teraz ako – oni opakovane nevedeli, čo robia? Alebo vedeli, len chceli akoby „optimalizovať” svoje príjmy?

To nie sú otázky do vetra, to sú otázky na kompetentných. A tiež na voličov progresívcov – ste si naďalej istí, že vaše modly sú až také čisté? A kde je hranica, po ktorú ste im schopní odpúšťať?

Mimochodom, v Epsteinových súboroch sa v inej súvislosti objavilo aj meno nedotknuteľnej Zuzany Čaputovej, ako sme dávnejšie písali…

Prečítajte si tiež:

• Príliš mladé dievčatá a ich sestry. Lajčákovo meno sa objavilo v ďalších Epsteinových spisoch
• Epstein a ďalšie monštrá